Keď som bol v roku 2015 misionárom, zažil som svoje prvé slovenské Vianoce. Ako mnoho Slovákov som sa tešil na vianočné trhy a oslavy, ktoré sa konajú počas vianočného obdobia. Trdelníky, ako aj nealko punč sa rýchlo stali mojimi obľúbenými slovenskými pochúťkami. Zároveň som bol dosť vystresovaný v misionárskom kolobehu života. Tvrdá práca od rána do večera, s prestávkami len na obed a na večeru. Namiesto toho, aby som strávil dva týždne sviatkov so svojou rodinou, mohol som s nimi len skypeovať počas 30 minút. Bolo to veľmi zvláštne byť misionárom počas Vianoc. Moje pocity boli rôzne. Cítil som sa šťastne, pretože mám rád slovenské tradície a Slovákov. Na druhej strane mi bolo trochu smutno za domovom. Boli to totiž moje prvé Vianoce bez rodiny. Myslím, že každý, kto nie je doma na Vianoce sa cíti akosi zvláštne. Aby som lepšie vyjadril svoje pocity, rád by som sa podelil o zážitky z môjho osobného denníka. [mená som pozmenil kvôli zachovaniu súkromia].

Štvrtok 24.12.2015 – Štedrý deň je tu!

Najprv sme išli do Vrútok, neskôr do Martina navštíviť jednu členku Cirkvi. Bola veľmi šťastná, keď nás videla, a rozplakala sa , keď sme jej vydali osobné svedectvá o evanjeliu Ježiša Krista. Bolo to krásne. Potom sme sa vrátili do Vrútok. Ďalší dvaja misionári šli navštíviť iného člena, a my sme išli navštíviť Kováčovcov. Bolo to skvelé, pretože starší Harp a ja sme mali príležitosť učiť jednu ženu na ceste ku Kováčovcom. Pani Kováčová bola taká prekvapená keď nás uvidela ako sme zazvonili na zvonček, že nás radostne pustila dnu. Zistili sme, že celá rodina bola chorá. Naša návšteva ich pozdvihla na Duchu, aby mali lepší deň. Pani Kováčová nás ponúkla vianočnými cukrovinkami počas nášho rozhovoru. Spoločne sme si pozreli vianočný film a pomodlili sa. Bol to fakt super čas. Potom sme sa vrátili do Žiliny a uvarili sme si guláš. Otvorili sme si darčeky, ktoré nám priniesol Ježiško. Potom sme navštívili Ivanku, chvíľku sme zostali u nej, ukázala nám svoj byt. Takiež nás ponúkla vianočnými koláčmi a zákuskami. Bolo tam naozaj super. Neskôr sme večerali u Hanušovcov. Bolo to úžasné, pretože sestra Hanušová pripravila veľa chutného jedla. Zabávali sme sa, rozprávali a dávali si darčeky. Bolo to milé.Vianočné trhy v Bratislave

Piatok 25.12.2015-Prvý sviatok vianočný

Išli sme do jedného domu dôchodcov. Snažili sme sa ľudom zlepšiť náladu počas Vianoc a prinavrátiť ich do reálneho sveta. Zaspievali sme si dve verzie „Tichej Noci“. Taktiež som im zaspieval sólo „Ďaleko v jasliach“ (Away in Manger). Potom, čo sme dospievali, asi hodinku sme sa s nimi rozprávali. Dali sme im malé darčeky a oni nám cukríky. Zakrátko sme smerovali do cirkevnej budovy, kde sme mali príležitosť skypovať so svojimi rodinami. Konečne, jupííí! Moja najstaršia sestra mala práve prestávku v práci, tak som bol rád, že som mohol počuť aj ju. Opäť som ich videl. Keď som vydával svoje osobné svedectvo o Ježišovi Kristovi, moja mladšia sestra sa od dojatia rozplakala. Aj ja som mal vtedy slzy v očiach. Bol som nesmierne šťastný ,že som videl svoju rodinu.

Jeho zoznam – slúžiť druhým!

Počas týchto dvoch dní som sa naučil niečomu dôležitému. Vianoce nie sú vôbec o jedle ani o darčekoch. Náš Spasiteľ sa narodil preto, aby nám slúžil a vykúpil nás z hriechu. Tak ako nás učia písma, „ lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý kto verí v Neho“ (Ján 3:16). Ježiš Kristus bol tým najlepším darčekom všetkých Vianoc. On nás stále nabáda, aby sme slúžili ľudom na tejto Zemi. Myslím, že Kristov zoznam darčekov by bol krátky a znel by presne takto: Slúžte druhým! Viem, že každý môže nájsť zmysel počas vianočných sviatkov, keď nájde niekoho, komu môžeme slúžiť. Toto som si uvedomil počas Vianoc na Slovensku, a pomáha mi to dodnes. Želám si, aby každý našiel niekoho počas Vianoc, komu môže pomôcť a slúžiť akýmkoľvek spôsobom.

Tento príbeh a zážitky z obdobia svojich prvých misionárskych Vianoc s nami zdielal Dalyn Cahoon. Vďaka!

The following two tabs change content below.
Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.