Viacerí ľudia sa ma spýtali, prečo nemám instagram. Moje odpovede boli rôzne. Napríklad: „Nechce sa mi ho zalakladať, veď mám facebook, tak na čo ešte instagram” alebo som jednoducho odvetila, že nechcem tráviť viac času na sociálnych sieťach, ako už trávim teraz. Avšak keď som sa nad tým viac zamyslela, zistila som, že pravý dôvod je celkom iný. Často mám pocit, že aj vďaka sociálnym sieťam trávime až priliš času tým, že chceme byť dokonalí. Alebo presnejšie trávime čas tým, že sa prezentujeme ako „tí dokonalí”. Našim záujmom mnohokrát absolútne nie je nejakým spôsobom na sebe pracovať a postupne sa zdokonaľovať, jednoducho len „klameme” druhých ale aj samých seba, tým, že prezentujeme svoj život na sociálnych sieťach ako dokonalý. Pri dokonalej fotke s # “práve som sa zobudila” si dajme ruku na srdce, že sme sa naozaj práve zobudili a vôbec sme ešte nestihli navštíviť kúpeľnu ani sme nepoužili žiaden filter. Veľa ľudi z mojej generácie si ani len nevie predstaviť absolvovať výlet s priateľmi alebo rande so svojim novým objavom bez postnutia jedinej fotky, kde sa na pohľad majú všetci úžasne.

Nechápte ma zle, nechcem „zhejtovať ” sociálne siete, veď napokon aj ja ich denno-denne používam. Mám len akýsi zlý pocit z pretvárky, ktorá sa pre nás stáva prirodzenou. Mám pocit, že sa čím ďalej tým viac obaváme priznať pred druhými a možno aj sami pred sebou, že jednoducho dokonale nevyzeráme a ani náš život nie je každý deň zaliaty slnkom a bez chybičky.

Nezmyselná závisť

Taktiež som si všimla, že pri prezeraní prispevkov svojich priateľov sa vo mne neraz objavia pocity závisti. Hovorím si v duchu, že oni snáď majú dokonalý život. Dovolenka sem, dovolenka tam, nové auto, šťastná rodinka… Až neskôr mi dochádza, že to vlastne ani nemusi byť tak, ako to vyzerá. Nikto predsa nepostuje „nepodarené fotky”. Zrazu si uvedomím, že úplne hlúpo žiarlim na niečo, čo možno ani nie je pravda. Virtuálne svety sa takto stávajú skutočnejšími než tie reálne. Zdvíhame si sebavedomie naháňaním likov a sledovateľov. Naopak zrážame samých seba pokiaľ dovolíme hocikomu doslova komentovať a hodnotiť náš vzhľad a všetko možné.  Dovolím si tvrdiť, že tento trend dnešnej doby sposobuje nejednému tínedžerovi pocity menejcennosti, úzkosť, rozvíja poruchy príjmu potravy kadečo iné…

A tak nejak sa vytráca prirodzenosť, individualita, vlastný názor a „život se vším všudy”. Túžba byť obľúbeným za každú cenu sa šplhá na najvyššie priečky hodnotového rebríčka.

Pravé farby

Poznáte pieseň „True colors”? Spieva sa v nej:

„So don’t be afraid to let them show
Your true colors
True colors are beautiful”

„Tak sa neboj ukázať im tvoje pravé farby, pravé farby sú prekrásne.”

To si myslím aj ja … “Pravé farby” sú naozaj krásne. A dnes je skutočne odvážne ukázať ich. Ukázať ich a nezaujímať sa o komentáre druhých. Ak to dokážeme, získame slobodu. Slobodu od názorov druhých, slobodu od dokonalosti, slobodu od klamstva a pretvárky a odmenou nám budú skutoční priatelia….

Stvorení na Boží obraz, stvorení s úžasnym potenciálom

Verím tomu, že nás Boh stvoril na svoj vlastný obraz a zároveň vidím unikátnosť každého človeka, ktorého poznám po fyzickej aj psychickej stránke. A vravím si, že možno tá „dokonalosť” môže mať viaceré podoby. A vlastne je dôležitejšie, aby sme vedeli sami pre seba, kto sme a akú máme cenu, než sa stresovať množstvom likom a sledovateľov. V Cirkvi Ježiša Krista čast hovoríme, že sme synmi a dćerami Nebského Otca a preto máme úžasný potencial. Nemali by sme ale zabúdať, že to nie je len náboženský pohľad na našu osobu. Je to ten skutočný, pravdivý a večný pohľad bez ohľadu na dobu v ktorej žijeme a jej priority alebo trendy. Sme individuálne bytosti s božským potenciálom a to sa nemení. Našou úlohou v podstate je zobrať si túto pravdu blízko k srdcu a začať podľa nej pracovať na svojom charakteri. Našou úlohou nie je byť „dokonalými”, jednoducho stači ak sa budeme každým ďnom krôčik po krôčku zdokonaľovať. Ako povedal Prezident Nelson “Pán miluje usílie.”

The following two tabs change content below.

Daniela

Milujem prírodu, tanec, dobré jedlo a čas strávený s priateľmi. Každý deň, hoci aj v maličkostiach, vidím dôkazy o tom, že Boh je. Je dokonca náš Otec a stará sa o nás. Všetko, čo stvoril, stvoril pre nás. Jednoducho chce, aby sme mali radosť. Pre náš rast je nevyhnutné, aby bol život niekedy ťažký, ale prináša aj množstvo požehnaní. Možno sa len treba pozorne dívať... 🙂