Často kladené otázky

Často kladené otázky

Tu je zoznam často kladených otázok spolu so zrozumiteľnými odpoveďami, ktoré vám umožnia porozumieť náboženské presvedčenie Svatých neskorších dní. Radi sa s ľudmi delíme o to, v čo veríme a čo nás robí skutočne hrdými na spôsob života, ktorý vedieme. Neváhajte a poďte sa dozvedieť viacej!

Sú Mormóni Kresťania?

Áno. Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní je kresťanská cirkev, ale nieje ani katolícka, ani protestantská. Skôr ide o znovuzriadenú Cirkev Ježiša Krista, tak ako bola pôvodne založená Spasiteľom v biblickom Novom Zákone. Cirkev neprijíma presvedčenia, ktoré sa utvorili v treťom a štvrtom storočí, a ktoré sú aj dnes základom mnohých iných kresťanských cirkví. Svätí neskorších dní veria, že Boh zoslal svojho Syna, Ježiša Krista, aby zachránil ľudstvo od smrti a ich jednotlivých hriechov. Ježiš Kristus je stredobodom životov členov Cirkvi. Usilujú sa nasledovať Jeho príklad tým, že sa nechajú pokrstiť (Matúš 3:13-17), modlia sa v Jeho svätom mene (Matúš 6:9-13), prijímajú sviatosť (Lukáš 22:19-20), pomáhajú druhým (Skutky 10:38) a svedčia o Ňom slovami a skutkami (List Jakubov 2:26). Jediná cesta ku spáse je skrze vieru v Ježiša Krista.

Čo veria Mormóni o Bohu?

Boh je častokrát v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní označovaný ako Nebeský Otec, pretože práve On je Otcom všetkých ľudských duší, a tie sú stvorení k jeho obrazu (Genezis 1:27). Je to vhodné oslovenie pre láskavého a spravodlivého, vševediaceho a všemocného Boha. Boh Otec, jeho Syn, Ježiš Kristus a Duch Svätý utvárajú Božstvo alebo Najsvätejšiu trojicu. Svätí neskorších dní veria, že Boh má telo, ktoré je dokonalé a oslávené.

Veria Mormoni v Bibliu?

Áno. Cirkev uznáva Bibliu ako Božie slovo, posvätný zväzok písiem. Svätí neskorších dní si vážia jej učenia a celý život sa venujú štúdiu jej nadpozemskej múdrosti. Okrem toho je premýšľanie a diskusia o Biblii súčasťou bohoslužieb. Ďalšie písma, vrátane Knihy Mormonovej, posilňujú a upevňujú Božie učenia vďaka dodatočným svedectvám, a tak poskytujú zdroje osobných skúseností, ktoré mali mnohí jedinci s Ježišom Kristom. Podľa Apoštola M.Russell Ballarda „Kniha Mormonova neoslabuje, neznižuje ani nezhadzuje význam Biblie ale práve naopak ho rozširuje, obohacuje a vyzdvihuje.“

Čo je to kniha Mormonova?

Kniha Mormonova je ďalším svedectvom o Ježišovi Kristovi, tak ako Starý a Nový Zákon v Biblii. Obsahuje slová dávnych prorokov, ktoré rozprávajú o Božom jednaní s obyvateľmi na americkom kontinente. Pre Svätých neskorších dní je Kniha Mormonova svätým písmom tak ako Starý a Nový Zákon.

Čo je podľa Mormónov zmyselom života?

Svätí neskorších dní vidia našu pozemskú existenciu v kontexte väčších historických súvislostí — počnúc predpozemským životom, kde duchovia všetkých ľudí žili s Nebeským Otcom po nasledujúci život v Jeho prítomnosti, kde pokračuje náš rast, učenie a napredovanie. Život na zemi je považovaný za dočasný stav, v ktorom sú muži a ženy skúšaní a preverovaní – kde zbierajú skúsenosti, ktoré by inde získať nemohli. Boh vedel, že ľudia budú chybiť, a tak poskytol Spasiteľa, Ježiša Krista, ktorý by na seba vzal hriechy sveta. Telesná smrť na zemi nie je koncom ale začiatkom ďalšej etapy v Božom pláne pre Jeho deti.

Veria Mormoni v trojjediného Boha?

Mormóni používajú obyčajne pojem “Božstvo” pre popis Najsvätejšej trojice. Prvý článok viery Svätých neskorších dní znie: ” Veríme v Boha, Večného Otca, a v jeho Syna, Ježiša Krista, a v Ducha Svätého”. Svätí neskorších dní veria že Boh Otec, Ježiš Kristus a Duch Svätý sú zjednotení vo vôli a podstate, ale nie sú doslovne rovnakou bytosťou, či substanciou, tak ako všeobecné poňatie Najsvätejšej trojice naznačuje.

Veria Svätí neskorších dní v novodobých prorokov?

Áno. Cirkev je dnes riadená apoštolmi, čo odráža spôsob, ktorým Ježiš zorganizoval svooju Cirkev v biblických časoch. Traja apoštolovia tvoria Prvé predsedníctvo (skladajúce sa z prezidenta Cirkvi teda proroka a jeho dvoch radcov), a spoločne s Kvórom dvanástich apoštolov majú zodpovednosť za vedenie Cirkvi po celom svete a slúžiť ako zvláštni svedkovia Pána Ježiša Krista. Každý jeden z nich je prijatý členmi Cirkvi v ich prorockej úlohe, rovnako ako boli apoštolovia v Biblii.

Veria Svätí neskorších dní, že apoštolovia obdržiavajú zjavenia od Boha?

Áno. Keď Svätí neskorších dní hovoria s Bohom, nazývajú to modlitbou. Keď Boh odpovedá skrze vplyv Ducha Svätého, členovia hovoria o zjavení. Zjavenie, vo svojom širšom význame, je božské vedenie alebo inšpirácia; je to odovzdávanie pravdy a poznania od Boha k Jeho deťom na zemi, prispôsobené ich jazyku a porozumeniu. Jednoducho to znamená odkrývať niečo doposiaľ neznáme. Biblia popisuje rôzne druhy zjavení, od dramatických videní k jemným pocitom — od “horiaceho kríku” po “tichý a jemný hlas”. Mormoni všeobecne veria, že božské vedenie prichádza potichu, vo forme dojmov, myšlienok a pocitov prinášaných Duchom svätým. Najčastejšie sa zjavenie rozvije časom, neustálym rozhovorom s Bohom: naskytne sa problém, preskúmajú sa jeho rozmery, je položená otázka, a pokiaľ máme dostatok viery, Boh nás privedie k odpovediam, či už čiastočným alebo úplným. Aj keď je zjavenie duchovným zážitkom, vyžaduje tiež pozorné uváženie. Boh nám len tak neodovzdáva informácie. On od nás očakáva, že prídeme na koreň vecí skrze usilovnú modlitbu pretkanú dôkladným premýšľaním. Prvé Predsedníctvo (skladajúce sa z prezidenta, teda proroka Cirkvi a jeho dvoch radcov), a členovia Kvóra dvanástich apoštolov získavajú inšpiráciu k vedeniu Cirkvi ako celku. Jednotlivci sú tiež inšpirovaní osobnému zjaveniu ako viesť svoje životy a lepšie slúžiť druhým.

Čo je to mormonský chrám?

Chrámy existovali už počas biblických časov. Tieto stavby boli považované za domy Pána (Druhá kroník 2:1-5). Chrámy Svätých neskorších dní sú podobne považované členmi za domy Pána. Pre Svätích neskorších dní sú chrámy posvätné budovy, v ktorých sa učia ústrednej úlohe Krista v Božom pláne spásy a o ich osobnom vzťahu s Bohom. Členovia Cirkvi v chrámoch uzatvárajú zmluvy s Bohom. Sľubujú, že budú žiť ctnostne a verne a tiež vykonávajú obrady za svojich mrtvých predkov. Mormónske chrámy slúžia tiež k vykonávaniu svadobných obradov, ktoré verným členom sľubujú večný život s ich rodinami. Pre členom Cirkvi má rodina zásadný význam.

Prečo vykonávate “krsty za mŕtvych”?

Ježiš Kristus učil, “ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva” (Ján 3:5). Pre tých, ktorí zomreli bez krstu, je krst v zastúpení darom slobodnej vôle. Podľa učenia Cirkvi je zosnulá duša v posmrtnom živote úplne slobodná rozhodovať sa, a môže takýto krst buď prijať alebo odmietnuť — dar je dobrovoľne daný a musí byť aj dobrovoľne prijatý. Tento obrad nenúti zosnulých, aby sa stali členmi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a ani Cirkev nezaraďuje tieto osoby na zoznam jej členov. Skrátene povedané, nejedná sa o zmenu náboženského vyznania. Takáto predstava vynúteného konvertovania je v plnom rozpore s cirkevnou náukou. Samozrejme, že krsty v zastúpení za mŕtvych niesú ničím novým. Apoštol Pavol ich spomenul v Novom zákone (viac 1.Korinťanom 15:29) a boli vykonávané skupinami prvých kresťanov. Svätí neskorších dní pokračujú vo vykonávaní týchto obradov ako súčasť znovuzriadenia novozákonného kresťanstva. Všetci členovia Cirkvi sú vedení k tomu, aby prinášali mená svojich vlastných zosnulých pre krsty v zastúpení ako dôkaz ich lásky k nim.

Prečo Mormóni nefajčia a nepijú alkohol?

Zdravotný kódex Svätých neskorších dní je založený na výuke o zdravých potravinách a látkach, ktoré pre ľudské telo niesú dobré. V súlade s tým sú alkohol, tabak, čaj, káva a nelegálne drogy zakázané. Dlhodobá 14-ročná štúdia Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA),dokončená v roku 1997, sledovala úmrtnosť v závislosti na zdravotných návykoch 10 000 členov Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní žijúcich v Kalifornii. Štúdia ukázala, že členovia Cirkvi, ktorí dodržiavajú kódex zdravia, mali jednu z najnižších úmrtností na rakovinu a kardiovaskulárne ochorenia v Spojených štátoch. Zistilo sa tiež, že títo členovia Cirkvi dosiahli očakávanú dĺžku života v priemere o 8 až 11 rokov vyššiu ako väčšinová časť bieleho obyvateľstva Spojených štátov.

Obsah sa Prečo vysiela cirkev misionárov?

Misijné úsilie Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní je založené na novozákonnom vzore misionárov slúžiacich v pároch, učiacich evanjelium a krstiac veriacich v mene Ježiša Krista (o misionárskej práci Petra a Jána čítame v knihe Skutky Apoštolov). Viac ako 52 000 misionárov, z ktorých väčšina je mladšia ako 25 rokov, slúži na misii pre Cirkev. Misionárska práca je dobrovoľná a vačšina misionárov si svoju misiu financuje samostatne z vlastných prostriedkov. Z ústredia Cirkvi dostanú misijné povolanie a potom sú vyslaní do tých krajín, kde vláda umožnuje Cirkvi hlásať evanjelium. Do niektorých častí sveta sú misionári vysielaní iba na humanitárne alebo inak špecializované misie.uvádza tu

Pin It on Pinterest