Prameni všetkých požehnaní. Tak znie známa kresťanská pieseň  skomponovaná anglickým kazateľom Robertom Robinsonom. Napísal ju v roku 1757 ako 22-ročný mladý muž. Robert už v mladom veku pocítil krehkosť osudu, keď prišiel o otca a od svojich 15-tich rokoch sa doslova pretĺkal. Jedného dňa s partiou opili vešticu, aby ju donútili vyložiť im budúcnosť. Tá ukázala prstom na Roberta a riekla: „Dožiješ sa svojich detí a vnúčat“. A tak sa Robert rozhodol, že musí od základov zmeniť svoj život. Navštívil preto zhromaždenie metodistického kazateľa George Whitefielda.

Aby jeho skutočná túžba nevyšla najavo, nahovoril kamarátov, že iba narušia Whitefieldovo kázanie. Tvrdé slová kazateľa:

„Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť pred prichádzajúcim hnevom?!“

Matúš 3:7

sa mu zarezali do srdca. Odišiel s pocitom ťažkosti svojich hriechov. Trvalo 3 roky, kým sa uzmieril s Bohom a stal sa dokonca metodistickým kazeteľom.  O 2 roky na to, napísal kňaz Robert pieseň, v ktorej vyjadril radosť z novej viery. Jeho život bol mozaikou príbehov, ktoré formovali jeho vieru i v časoch, keď blúdil a opätovne Boha vo svojom živote nachádzal.

hudba

Prameni všetkých požehnaní

1. Prameni všech požehnání, nalaď srdce k písni chval.

Milosti Tvé proud je věčný, kdo by vděčně nezpíval?

Nauč mne vznešenou píseň v nebi Tobě znějící.

Chvála Skále, na níž stojím, Lásce vykupující.

2. Vztyčím zde svůj EbenEzer, s pomocí Tvou přicházím.

Doufám, že s Tvou blahovůlí šťastně domů dorazím.

Když jsem zabloudil od stáda, Ježíš sám mne vyhledal.

Vyprostil mne z nebezpečí, za mne krev svou proléval.

3. Milosti Tvé každodenně dlužníkem jsem velikým.

Bloudící mé srdce pevně poutej k sobě dobrem svým.

Mám sklon od Boha se pouštět,bloudit, i když Ho rád mám.

Zde mé srdce – připečeť je k nebeským svým výšinám.

„Ale ten prameň stále tečie.“

Príbeh hovorí o tom, ako smutný Robert na sklonku života, stretol mladú dámu pohmkávajúc si pieseň „Prameni všetkých požehnaní“. Oslovila ho a poradila mu, že v ťažkých časoch si pospevuje práve túto pieseň. Robert Robinson sa jej uprene pozrel do očí a povedal: „Madam, som chudobný, smutný muž, ktorý pred mnohými rokmi zložil túto pieseň. A dal by som tisíc svetov, ak by som mal, aby som sa mohol cítiť ako predtým.“ Mladá dáma plná viery mu neváhala odpovedať: „Ale ten prameň stále tečie.“

Prameň požehnaní, všetkých požehnaní, vychádza od Ježiša Krista. On je milosrdný Spasiteľ, Boží Syn, ktorý nešetrí na množstve požehnaní pre nás. Ak sme verní Jeho prikázaniam a nasledujeme Ho celým svojím srdcom, mysľou a dušou … požehnania prídu podľa Jeho načasovania. Prameň Božích požehnaní stále tečie, ten prameň živej vody nikdy nevyschne.

Nezabúdajme, že ten prameň ešte tečie.

The following two tabs change content below.
Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.

Latest posts by TomV (see all)