Zvuk trolejbusov doslova bil do mojich uší. Autá frčali hore dole ulicou, ktorá bola tmavá a mokrá kvôli neustálemu dažďu. Všetko okolo mňa bolo neznáme a cudzie. Pravdupovediac, bol som to ja, kto bol všetkému a každému neznámym a cudzím.  Ako mladý Američan som prišiel na Slovensko 15. Decembra 2014, krátko pred Vianociami po dvoch intenzívnych mesiacoch školenia v slovenskom jazyku, ktorým som nikdy nehovoril. Predtým som býval doma s rodinou, ako väčšina devätnásť ročných maturantov.

Vianoce v cudzej krajine

Rozhodol som ale, že by som mohol dočasne opustiť svojich rodičov, dvoch bratov a sestru, aby som slúžil dvojročnú misiu pre Cirkev Ježiša Krista Svätých Neskorších Dní.  Mohol by som dlho písať o tom, prečo a ako som sa rozhodoval, ale nateraz poviem iba to, že som mal veľkú lásku k Bohu, a k Ježišovi Kristovi, a podľa toho som aj konal.Vianočný stromček misionárov

A tak som sa ocitol v cudzej krajine len desať dní pred Vianocami.  Chýbali mi nielen domovské zvuky Vianoc, pohľady, a vône, ale aj tradície a celá moja rodina.  V tomto Vianočnom období som nebol vítaný do naručí a domovov známych a príbuzných, ale práve naopak často opovrhovaný tými, ktorým sa nepáčili moje evanjelizačné snahy.

Zistil som, že ma pozná

Veril som však, že som na mieste, kde Boh chce, aby som bol. Tak som to cítil pri každej modlitbe. Veľa spomienok z mojich prvých Vianoc na Slovensku bolo neľahkých. Práve vtedy a v krajine tak ďaleko od domova som sa naučil, že môj Nebeský Otec ma skutočne osobne pozná.  Vďaka daru Ježiša Krista, na ktorého som sa počas Vianočného obdobia zameral, Boh mi nebol vzdialený.

Vďačné srdce je rodičom všetkých cností

Inšpirovaná veta jedného múdreho muža mi pomohla znovuobjaviť perspektívu: “Vďačnosť je katalyzátorom všetkých vlastností podobných tým Kristovým! Vďačné srdce je rodičom všetkých cností” (https://www.lds.org/general-conference/2014/04/grateful-in-any-circumstances?lang=slk). Pamätám si, že tie slová prišli do môjho srdca s veľkou silou a mocou.  Krása a jednoduchosť myšlienky boli pre mňa niečím úžasným. Všimol som si, že môj smútok nebol zapríčinený tým, že Boh mi prestal žehnať. Môj smútok bol skôr kvôli tomu, že som nevidel všetky tie požehnania. V čase, keď som mal byť vďačný za Vianoce, za narodenie Ježiša, za mnohoraké nové tradície, ktoré som mohol zažiť… som naopak videl tie tmavšie stránky.

Vďačné srdce

Okamžite som začal budovať v sebe srdce vďaky. Chutné koláče, milí dôchodcovia, zlatí psi, a chvíle smiechu sa stali zázrakmi.  Obzvlášť tie koláče.  Keď som strávil Štedrý Večer s rodinou, inou než tá moja, bol som vďačný za ich jedlo a tradície, za ich lásku.  Namiesto rozdielov v tradíciách, som videl zázračnú štedrosť, lásku, a radosť.  Zistil som, že Božiu ruku je možné nájsť pri každej príležitosti.

Som nesmierne vďačný za tie moje prvé Vianoce na Slovensku. Tmavý a cudzí začiatok sa pomaly premenil na šťastný a naplňujúci zážitok s novou kultúrou, a s Bohom.  Nikdy som nezabudol na to, že vďačnosť a Vianoce sú nerozdeliteľne spojené.  Nechcem nikdy zabudnúť, že vďačnosť je nevyhnutne potrebná ku šťastiu.  Modlím sa, aby ste Vy všetci videli svet tak, ako ho môžu vidieť iba tí vďační:  ako prejav lásky od Nebeského Otca.

Autorom článku je Tyler Driskill, ktorý posledné 2 roky slúžil ako dobrovolný misionár na Slovensku.

The following two tabs change content below.
Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.

Pin It on Pinterest