Nie som otcom, ktorého poznáte z televíznej obrazovky. Veď viete. Ten, ktorý sa zaujíma viac o televízny ovládač ako o vysvedčenia svojich detí. Chlapík, ktorý strávi viac času futbalom s kamarátmi ako česaním vláskov svojich dcér. Ten, ktorý pozná naspamäť mená všetkých futbalových hviezd ale zabudol kedy majú deti narodeniny. Kým sú skutoční otcovia?

Kým som ja a kým sme my otcovia?

Pravdou je, že si lámeme hlavu našimi deťmi. Neustále premýšľam nad tým, či učím svoje deti tie správne lekcie života. Počúvajú ma vôbec? Učia sa z môjho príkladu? Trávim dostatok času samostatne s každým jedným z nich? Cítia podporu? Cítia sa byť milovanými? Toto sú otázky, ktoré si kladiem každý deň pred raňajkami.

Pravdou je, že si želáme byť dlhšie s deťmi. Ako veľmi si to prajeme!?! Najhoršou časťou dňa je pre mňa výber medzi dokončením pracovnej prezentácie a tanečnou oslavou s mojou dcérkou. Na druhej strane  sa  niekedy vrhnem do predvádzania sa: „Hlava, ramená, kolená, palce“. Som na oboch „frontoch“. Žiaľ, na to všetko nieje dostatok času a tak sa usilujem sklamať svoje deti čo najmenej.

Pravdou je, že nie sme nedbajúci. Sme optimisti! Ťažkosti a problémy vôkol nás sú nám dobre známe. Vieme kedy je treba platiť účty za elektrinu. Vieme, že naše auto už zažilo aj lepšie časy. Uvedomujeme si, že tragické nevyspytateľné udalosti vo svete sú im známe pri prepínaní programov v televízii. Neignorujeme tieto veci ale snažíme sa im nedovoliť prevziať našu rodičovskú úlohu. Môj otec mi kedysi povedal, že niekedy sa musíš usmievať, aby si sa nerozplakal. Myslím, že má pravdu.

Pravdou je, že niekedy naozaj nevieme, čo povedať, aby sme urobili veci lepšími. Málokedy to vyjde. Deti už za mnou prišli s tým, že ich v škole šikanujú, že si nesadli s učiteľmi, že majú obavy z budúcnostOtec s bábätkomi,  debatovali sme dokonca o smrti. Cítim, že nikdy nemám pre nich správne odpovede. Zvyčajne iba počúvam. Niekedy ale prekvapím aj sám seba nejakou perlou múdrosti, ale to naozaj iba niekedy.

Maratón pospiatky s deťmi na chrbte

Cítim sa ako muž na brehu obrovského jazera, pozerajúc sa na opačnú stranu, kde som kedysi stál. Premočený a ubolený nedokážem vysvetliť, ako som celé to jazero preplával.

Pravdou je, že si nie sme istí, či si naše deti budú pamätať nejakú z našich dobrých vlastností. Sme ale presvedčení o tom, že nezabudnú nejakú z našich slabostí. Obávam sa, že moje deti urobia rovnaké chyby ako som spravil ja. Možno nejaké z nich kopia práve teraz.

Pravdou je, že premýšľame, či dostatočne povzbudzujeme naše deti. Kde je rovnováha medzi zdravým očakávaním a realitou? Vie môj syn, že som na neho rovnako hrdý za priemer 1,00 ako za 1,50? Mal by som mu pripomenúť, že moje študijné výsledky neboli tak skvelé ako tie moje? Má si potom myslieť, že som pokrytec lebo chcem od neho viac, ako som dosiahol ja?

Pravdou je, že svoje deti chceme naučiť tak milión rôznych vecí. Nevieme na čo sa máme skôr zamerať. Zásady evanjelia? Čítanie v písmach? Zlepšenie strely z výskoku? Ako správne potriasť rukou? Správna gramatika? Vysvetliť im, aby nevkladali príbor do toustovača?

Pravdou je, že niekedy nám veci dochádzajú postupne. Je v poriadku vziať deti na rodinnú dovolenku ešte počas školského roka? Učím ich týmto spôsobom, že čas s rodinou je dôležitejší a škola zas nie až tak? Kedy by mali ísť spať počas školského týždňa? Čo ak si chcú ale čítať? Čo ak si chcú ale čítať písma?Chlapec - silák

Padáme. Zápolíme a mýlime sa.

Pravdou je, že sme tak trochu vyčerpaní. Predstavte si maratón. S holými nohami. Navyše pospiatky. Každý deň a deťmi na chrbte. Snažíme sa o tom nehovoriť (hlavne preto, že naše manželky sú dvakrát tak vyčerpané ako my) ale aj tak sa unavíme.

Skutočná pravda o nás

Milujeme, živíme v srdci, ctíme, staráme sa. Tie najlepšie vlastnosti sme zdedili do Otcovi nás všetkých.

A tak nie som otcom, ktorého vidíte na televíznej obrazovke. Taktiež nie som otcom ako Otec v nebi. Nachvíľu som niekde na pomedzí a to je v poriadku.  Viem, že idem tým správnym smerom – teda nie smerom k ovládaču!

Pôvodným autorom tohto článku je Chad Phares. Bol publikovaný pod názvom: “The Truth about Dads” (https://www.lds.org/blog/the-truth-about-dads?cid=HP_TH_15-6-2017_dOCS_fBLOG_xLIDyL2_)

 

The following two tabs change content below.
Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.