Láska je taká dôležitá, že Ježiš povedal, že je to „prvé a veľké prikázanie“ a povedal, že sa na nej zakladá celý zákon aj proroci. (Matúš 22:36–40)

Láska je ústredným motívom všetkého, čo v Cirkvi robíme. Každý program, každé stretnutie, každý skutok, ktorého sme súčasťou ako učeníci Ježiša Krista by mal vyvierať z tejto vlastnosti – lebo bez pravej lásky, „čistej lásky Kristovej“, nie sme ničím.( Moroni 7:46–47) Keď to už konečne pochopíme svojou mysľou a srdcom, keď už konečne prehlásime svoju lásku k Bohu a k svojmu blížnemu, čo potom? Stačí to, keď cítime súcit a lásku k ostatným? Uspokojí prehlásenie našej lásky k Bohu a k nášmu blížnemu náš záväzok Bohu?

Podobenstvo o dvoch synoch

Veľkňazi a židovskí starší sa pri chráme v Jeruzaleme prihovorili Ježišovi, aby Ho chytili v Jeho slovách. Avšak Spasiteľ to obrátil proti nim tým, že im porozprával príbeh.Spasitel uci

„Jeden človek mal dvoch synov,“ začal. Otec prišiel k prvému a požiadal ho, aby išiel pracovať na vinicu. Ale oný syn odmietol. Neskôr však „oľutoval a šiel“.

Otec potom išiel k svojmu druhému synovi a požiadal ho, aby išiel pracovať na vinicu. Jeho druhý syn ho uistil, že pôjde, ale nikdy nešiel.

Potom sa Spasiteľ obrátil na kňazov a starších a spýtal sa: „Kto z tých dvoch splnil otcovu vôľu?“

Museli pripustiť, že to bol ten prvý syn – ten, ktorý povedal, že nepôjde, ale neskôr činil pokánie a išiel pracovať na vinicu. (Matúš 21:28–32)

Spasiteľ použil tento príbeh na to, aby zdôraznil dôležitú zásadu – tí, ktorí skutočne milujú Boha sú tí, ktorí poslúchajú prikázania.

Možno preto Ježiš žiadal ľudí, aby počúvali slová farizejov a zákonníkov a riadili sa nimi, ale aby nenasledovali ich príklad.( Matúš 23:3) Títo učitelia náboženstva nežili podľa toho, čo hovorili. Radi sa rozprávali o náboženstve, ale nanešťastie neporozumeli jeho podstate.

Skutky a naša spása

V jednej z posledných Svojich lekcií Svojim učeníkom im Spasiteľ hovoril o poslednom súde. Zlovoľní a spravodliví budú oddelení. Tí dobrí zdedia večný život; tí zlovoľní budú poslaní do večného trestu.

Aký bol medzi týmito dvomi skupinami rozdiel?

Tí, ktorí prejavovali svoju lásku svojimi skutkami boli spasení. Tí, ktorí tak nečinili boli zatratení.(Matúš 25:31–46) Pravé obrátenie k evanjeliu Ježiša Krista a jeho hodnotám a zásadám bude potvrdené našimi skutkami v každodennom živote.

Iba naše prehlásenie o láske k Bohu a k blížnemu nás napokon neoprávni k povýšeniu. Lebo ako učil Ježiš, „nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vstúpi do kráľovstva nebeského; ale ten, kto činí vôľu Otca môjho, ktorý je v nebi“ (Matúš 7:21)

Čo prichádza po láske?

Odpoveď na otázku „Čo príde po láske?“ môže byť jednoduchá a priama. Ak skutočne milujeme Spasiteľa, nakloníme k Nemu svoje srdce, a potom kráčame po ceste učeníctva. Keď milujeme Boha, budeme sa usilovať dodržiavať Jeho prikázania.

Ak skutočne milujeme svojho blížneho, načiahneme sa, aby sme pomohli chudobným a núdznym, chorým a sužovaným. Lebo tí, ktorí činia tieto nesebecké skutky súcitu a služby (Mosiáš 18:8–9), tí sú učeníkmi Ježiša Krista.

Toto je to, čo prichádza po láske. Toto je podstata evanjelia Ježiša Krista.

Tento článok bol pôvodne publikovaný ako posolstvo Prvého Predsedníctva, ktorého autorom je Dieter F. Uchtdorf v septembri 2016. https://www.lds.org/liahona/2016/09/first-presidency-message?lang=slk&_r=1

The following two tabs change content below.

TomV

Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.