Bývam v Košiciach a pri bežnom prechádzaní mestom zakaždým natrafím približne na päť žobrákov. Pri niektorých z nich pocítim túžbu a aj povinnosť pomôcť im aspoň malým darom. Viackrát som počula názor, že by sme mali dávať žobrákovi výlučne jedlo resp. v žiadnom prípade nie peniaze aj keď práve o ne žiada. Tak si môžeme byť istí, že sa naozaj naje a nepôjde si za darované peniaze kúpiť alkohol alebo cigarety.

Áno, táto úvaha v každom prípade dáva zmysel, ale ako je to v realite? Väčšinou keď prechádzam cez centrum mesta, kde najčastejšie stretávam ľudí prosiacich o pomoc, ponáhľam sa na dôležité stretnutie či na autobus a podobne. Jedlo pri sebe zvyčajne nenosím a najbližší obchod s potravinami je vzdialený povedzme päť minút chôdze. Cesta tam a späť aj s nákupom nejakých potravín by mi možno zabrala pätnásť minút. Rýchlo si to v hlave prepočítam a veľakrát zistím, že na to momentálne, žiaľ, naozaj nemám čas. A tak musím rýchlo urobiť neľahké rozhodnutie. Mám jednoducho odohnať ten pocit, ktorý ma priam núti pomôcť tomuto konkrétnemu človeku?  Alebo mu mám dať rýchlo pár drobných aj za cenu toho, že ich možno utratí za alkohol. Chcem mu predsa pomôcť, nie uškodiť.

 

Čo o tom povedal kráľ Benjamín?

Často hľadám pomoc práve v písmach. Možno tomu nebudete veriť, ale väčšinou tam nachádzam odpovede na svoje otázky. Takto hovoril kráľ Benjamín svojmu ľudu:

„16 A tiež vy sami budete pomáhať tým, ktorí pomoc vašu potrebujú; poskytnete z majetku svojho tomu, kto je v núdzi; a nestrpíte, aby k vám žobrák vznášal prosbu svoju nadarmo, a nezapudíte ho, aby nezahynul.

17 Možno si poviete: Človek ten si sám privodil biedu svoju; takže pozdržím ruku svoju a nedám mu z jedla svojho, ani mu neudelím z majetku svojho, aby netrpel, lebo tresty jeho sú spravodlivé –

18 Ale ja vám hovorím: Ó človeče, ten, kto toto činí, má veľký dôvod k pokániu; a ak nebude činiť pokánie z toho, čo učinil, zahynie naveky a nebude mať podiel v kráľovstve Božom.

19 Lebo hľa, nie sme všetci žobrákmi? Nezávisíme všetci na rovnakej Bytosti, dokonca na Bohu, celým majetkom, ktorý máme, jedlom a odevom, a zlatom, a striebrom, a celým bohatstvom všelijakého druhu, ktoré máme?

20 A hľa, dokonca aj v tejto dobe vzývate meno jeho a žiadate o odpustenie hriechov svojich. A strpel, aby ste žiadali nadarmo? Nie; vylial na vás Ducha svojho a spôsobil, že sa srdce vaše naplnilo radosťou, a spôsobil, že ústa vaše boli zatvorené, takže ste neboli schopní reči, tak nesmierne veľká bola radosť vaša.

21 A teraz, ak Boh, ktorý vás stvoril, na ktorom ste závislí životom svojím a všetkým, čo máte, a čím ste, vám poskytuje všetko, o čo vo viere požiadate a čo je správne, veriac, že obdržíte, ó, ako si potom vy máte jeden druhému poskytovať z majetku, ktorý máte.

22 A ak súdite človeka, ktorý k vám vznáša prosbu svoju o majetok váš, aby nezahynul, a odsúdite ho, o čo viac spravodlivé bude odsúdenie vaše za neposkytnutie majetku svojho, ktorý nepatrí vám, ale Bohu, ktorému tiež patrí život váš; a predsa nevznášate žiadnu prosbu ani nečiníte pokánie z toho, čo ste učinili.

23 Hovorím vám, beda tomu človeku, lebo majetok jeho zahynie s ním; a teraz, ja hovorím veci tieto tým, ktorí sú bohatí čo do vecí sveta tohto.

24 A znova, hovorím chudobným, vám, ktorí nemáte, a predsa máte dosť, aby ste prežívali zo dňa na deň; mám na mysli všetkých vás, ktorí odmietate žobráka, pretože nemáte; chcem, aby ste si v srdci svojom povedali toto: Nedávam, pretože nemám, ale keby som mal, dal by som.“ (Mosiáš 4:16-24)

Čo mi tieto verše napovedajú?

A tak si vravím, že všetko, čo mám, mám od Nebeského Otca, ktorý mi žehná a pomáha. A ja pravda, že mi veľmi žehná a veľmi pomáha. Mám viac ako potrebujem. Budem teda štedrá a podelím sa s niekým, kto potrebuje pomoc ? Alebo si vo svojom srdci poviem, že si za to najskôr môže sám a moju pomoc by možno len zneužil? Možno práve toto je zámer Nebeského Otca. Chce nás naučiť, aby sme mali srdce plné túžby pomáhať a nie srdce plné odsúdenia druhých. Chce, aby sme urobili rozhodnutie za seba, rozhodnutie pomôcť druhému a nie rozhodnutie za neho typu „ Aj tak si kúpi alkohol.“ Čo urobí daný človek je už jeho rozhodnutie, ktoré mu Boh dovolil už vtedy, keď nám dal všetkým slobodnú vôľu. Hľaďme teda na to, aby naše vlastné svedomie bolo čisté a aby sme sa svojimi skutkami podobali na Ježiša Krista.

Stále si ale môžete povedať, že tých ľudí, ktorí prosia je na každom kroku  viac než dosť a všetkým im pomôcť tak či tak nemôžete. Žiaľ, jeden všetkým nepomôže. Je preto dôležité, aby sme počúvali nabádania Ducha, ktorý nám môže vnuknúť, kto je ten človek alebo tí ľudia, ktorým máme práve my v konkrétnu chvíľu pomôcť či už kúpením jedla  alebo aj darovaním peňazí.

 

The following two tabs change content below.

Daniela

Milujem prírodu, tanec, dobré jedlo a čas strávený s priateľmi. Každý deň, hoci aj v maličkostiach, vidím dôkazy o tom, že Boh je. Je dokonca náš Otec a stará sa o nás. Všetko, čo stvoril, stvoril pre nás. Jednoducho chce, aby sme mali radosť. Pre náš rast je nevyhnutné, aby bol život niekedy ťažký, ale prináša aj množstvo požehnaní. Možno sa len treba pozorne dívať... 🙂

Latest posts by Daniela (see all)

Pin It on Pinterest