Čas pred voľbami ma núti zamyslieť sa nad hodnotami ľudí v našej krajine. Neraz si všímam ľudí bijúcich sa do pŕs s množstvom výkrikov o hrdých kresťanoch, o boji za nenarodené deti, za národ, za ich náboženstvo, za tradičnú rodinu…. To je všetko pekné, avšak napadá mi jedna otázka. „Mysleli ste na druhých?” Napríklad na ľudi inej viery, k akej sa hlásite, hocakej inej viery. Niekedy sa mi totiž zdá, že ľudia okolo mňa nerozumejú tomu, že žiadne naboženstvo samo zázračne nikoho nezmení, či už k lepšiemu alebo k horšiemu. Každý človek sa každý jeden deň samostatne rozhoduje o tom, aké budú jeho činy. A áno, aj ľudia vyznávajúci náboženstvo, s ktorým možno nesúhlasíte sa môžu správne rozhodovať a robiť množstvo dobrých skutkov…

Takisto vyhradzovanie sa proti rodinám, ktoré už z akéhokoľvek dôvodu nie sú ideálne alebo povedzme tradičné mi nepríde správne. Rodinné vzťahy možu byť natoľko komplikované, že sa v nich samotní členovia rodín môžu strácať a čeliť nedorozumeniam. Prečo si potom mnohí myslia, že možu všetky „iné” rodiny zovšeobečnovať, súdiť či hádzať do jedného vreca? Rodiny, ktoré nepoznajú, ľudí s ktorými sa nikdy nerozprávali. Nepoznajú ich príbehy, ich srdcia, ale chcú o nich rozhodovať… „Veď sme predsa kresťania, vieme, čomu veríme a za to aj bojujeme.”

Podľa mojich znalostí je ale kresťan človek nasledujúci Krista. Takže možeme si brať príklad od Krista a bojovať za svoje hodnoty? Áno. Avšak je doležité, akým spôsobom. Poďme si problížiť niekoľko príbehov z evanjelia.

Dobrý Samaritán

Ježiš hovoril príbeh o Samiritánovi. (Lukáš 10:30-37)

Samaritán bol potomok zo zmiešanej rodiny žida/ židovky a pohana/ pohanky. Samiritáni boli židmi opovrhovaní za to, že sa vzdali svojich židovských tradícii. Napriek tomu, že mal Samiritán velmi nízky status v spoločnosti on jediný bol ochotný pomôcť neznámemu človeku. Muž ležiaci na ceste bol zbitý a okradnutý, nemal žiadne oblečenie a vyzeral veľmi zle. Samaritán preto nemal ako zistiť či sa jedná o ďalšieho samaritána alebo žida. Avšak keďže sa nachádzal na ceste, ktorú používali hlavne žiadia, aby sa vyhli prechodu cez Jericho, kde žili Samaritáni, mohol dedukovať, že sa pravdepodobne jedná o žida. Tak isto to mohli tušiť rabín a lévita, ktorí boli obaja kňazmi. Napriek svojmu vysokému spoločenskému a náboženskému statusu mu ani jeden nepomohol. Prečo? Pretože podľa tradície nemusel, keďže stopercentne nevedel či sa jedná o žida alebo nie. Samaritán nad tým ale dlho nepolemizoval, jednoducho pomohol človeku v núdzi, ktorý by inak s veľkou pravdepodobnostou prišiel o svoj život.

Cudzoložnica

„ Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich.  Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku  a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila,  a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty?  Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi.  Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi.  Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku.  Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil?  Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.” (Ján 8:2-11)

Posolstvo z príbehu o cudzoložnici je veľmi jednoduché.  Cudzoložnicu chceli zákoníci a farizeji v podstate spravodlivo (podľa zákona Mojžišovho) ukamenovať. Každý jeden z týchto ľudí však takisto už vo svojom živote hrešil aj keď možno iným spôsobom. Jediný, kto bol bez hriechu, bol Ježiš Kristus, ktorý však túto ženu neodsúdil. Jediné, čo si od nej prial bolo to, aby už viac nehrešila. Myslíme teda aj my na to, že rovnaký prístup má Ježiš Kristus aj k ľuďom v našom okolí, ktorí nám pre nejaké ich činy alebo názory, ktoré pokladáme za nesprávne, nie sú po chuti. Ježiš nikoho neodsudzuje, práve naopak. Dal svoj vlastný život za každého z nás, pretože nám chcel dať možnosť zmeniť sa a verí, že to s Jeho pomocou dokážeme.

Zóramiti

Zóramiti boli ľudom žijúcim v krajine Antonionum. Vyznávali určité náboženstvo, o ktorom si mysleli, že je správne a že sú tým pádom jediným vyvoleným a obľúbeným Božím ľuďom. Ich pýcha ich viedla k samoľúbosti a naopak k nenávisti voči ľuďom inej viery. Zóramiti sa síce vo svojej viere mýlili, no ak by aj ich náboženstvo bolo 100% pravdivé, nedávalo by im právo na ich povýšenosť. Zóramiti sa stretávali raz do týždňa, aby svojim spôsobom uctievali Boha. Po jednom prichádzali na vyvýšený stupienok, kde každý jeden odrecitoval rovnaké slová:

” Svätý, svätý Bože; my veríme, že si Boh, a veríme, že si svätý, a že si bol duchom, a že si duchom, a že budeš duchom naveky.

Svätý Bože, my veríme, že ty si nás oddelil od bratov našich; a neveríme v tradíciu bratov svojich, ktorá im bola daná detinskosťou ich otcov; ale veríme, že si nás vyvolil, aby sme boli tvojimi svätými deťmi; a tiež si nám oznámil, že nebude žiadneho Krista.

Ale ty si ten istý včera, dnes a naveky; a ty si nás vyvolil, aby sme boli spasení, zatiaľ čo všetci okolo nás sú vyvolení, aby boli hnevom tvojím uvrhnutí do pekla; za svätosť túto ti my, ó Bože, ďakujeme; a tiež ti ďakujeme, že si nás vyvolil, aby sme neboli zvedení pochabými tradíciami bratov svojich, ktoré ich zväzujú k viere v Krista, ktorá odvádza ich srdcia tak, že blúdia ďaleko od teba, Bože náš.

A znova ti ďakujeme, ó Bože, že sme vyvoleným a svätým ľudom. Amen.” (Alma 31:16-18)

Ponaučenie

Aké ponaučenie si môžeme zobrať z týchto troch príbehov? Po prvé, ak sme pyšní, rozhodne nie sme nasledovníkmi Ježiša Krista. Pýcha často ľuďom zahmlieva zrak, núti ich veriť rôznym klamstvám, až sa nakoniec úplne vzdialia od evanjelia. Po druhé, každý nejakým spôsobom hrešíme. Jenoducho nie sme dokonalí…Neodcudzujme teda druhých, nech už sú, akí sú, pretože na to naozaj nemáme žiadne právo. Po tretie, nedívajme sa na ľudí podľa ich príslušenstva k určitému náboženstvu, národu či hocičomu inému. Všimnime si skôr či nepotrebujú našu pomoc. Veď je to presne to, čo nás už učil Ježiš Kristus mnohokrát.

The following two tabs change content below.

Daniela

Milujem prírodu, tanec, dobré jedlo a čas strávený s priateľmi. Každý deň, hoci aj v maličkostiach, vidím dôkazy o tom, že Boh je. Je dokonca náš Otec a stará sa o nás. Všetko, čo stvoril, stvoril pre nás. Jednoducho chce, aby sme mali radosť. Pre náš rast je nevyhnutné, aby bol život niekedy ťažký, ale prináša aj množstvo požehnaní. Možno sa len treba pozorne dívať... 🙂

Latest posts by Daniela (see all)