V novembri 1989 sme si vybojovali demokratickú spoločnosť, ktorej hlavným prvkom je sloboda. Teším sa, že môžem žiť v krajine, kde je sloboda slova ako aj iné slobody povolená. Kde sa dokonca my, radoví občania, takisto ako ľudia vo vedúcich pozíciach možeme pričiniť o rozhodnutia týkajúce sa fungovania štátu, v ktorom žijeme. Sloboda jednania nie je len príncípom demokracie ale je aj jedným zo základnych bodov evanjelia Ježiša Krista.

Slobodu máme od Boha

Nebeský Otec nám dal slobodnu vôľu ešte pred tým, ako sme sa narodili. Vďaka nej sa môžeme slobodne rozhodnúť, ako chceme žiť či aké skutky chceme konať. Vďaka nej spravíme aj chyby, avšak vďaka Ježišovi Kristovi a Jeho uzmiereniu pre celučičký svet máme možnosť činiť pokánie, poučiť sa zo svojich chýb a využiť novú šancu rozhodnúť sa lepšie. Vďaka slobode jednania teda máme možnosť pracovať na svojom charakteri, rozhodnúť sa nasledovať Ježiša Krista a vrátiť sa k Bohu.

Viac o slobode jednania 2. Nefi 2

Zneužitie slobody

Nie všetci však využívame slobodu opísaným spôsobom. V súčasnosti ju mnohí používajú na vyjadrovanie nenávisti najrôznejšími spôsobmi voči ľuďom praktizujúcich slobodu iným spôsobom. Svoje skutky obraňujú svojim právom na slobodu slova či jednania, ktorú druhým upierajú. Nie je to správne ba dokonca to popiera jednoduchú logiku.

Stotožňujem sa s názorom, že vyjadrenie aj protichodného a nepopulárneho názoru je niekedy potrebné a správne. Určite sa už každý stretol s tým, že svojimi slovami vyvolal nesúhlas. Áno, môže sa to stať a môže to byť úplne v poriadku. Vyjadriť svoj názor sa totiž dá aj bez toho, aby sme vyjadrovali nenávisť voči viac či menej konkrétnym ľuďom, s ktorými nesúhlasíme. Ak máme negatívny pohľad na určitú skutočnosť, ktorá sa deje alebo stala, môžeme jednoducho hovoriť o nesúhlase s daným skutkom bez toho, aby sme používali ponižujúce označenia voči druhým ľuďom.

Ak s niekoho svetonázorom či vierovyznaním alebo s určitým spravaním nesúhlasíme, spomeňme si napríklad na Ježišov príklad v príbehu so Samaritánkou…

Ježiš a Samaritánka (Ján 4: 1-30)

Ježiš totiž prechádzal cez Samáriu, kde sa smädný zastavil pri studni, pri ktorej sedela žena, Samaritánka, s ktorou sa Ježiš pustil do reči. Bolo to zvláštne a nezvyčajné z viacerých dôvodov. Židia opovrhovali Samaritánmi, ktorých pokladali za nečistých, pretože boli potomkami Židov, ktorí odpadli od viery, tým že uzavreli zväzok s pohanom/pohankou. Samaritáni teda už viac nedodržiavali zákon Mojžišov a s ním spojené zvyky Židov.

Okrem toho Žid (muž) nezvykol na verejnosti hovoriť so ženou, dokonca ani so svojou vlastnou manželkou. Navyše pre duchovného učiteľa (rabbi) bolo ešte viac nezvyčajné diskutovať o so ženou o duchovných veciach. Ježiš ju dokonca neváhal poprosiť o nádobu s vodou, ktorá nebola podľa židovských zvyklostí.

Pri rozhovore poukázal na to, že mala piatich mužov a jej súčastný partner ani nie je jej manžel, o čom určite vedeli aj ľudia v okolí a teda vedeli, že Ježiš venuje svoj čas žene pokladanej za hriešnicu. Tejto žene sa však Ježiš ani nevyhol, ani jej nenadával, ani ňou nepohŕdal, ani pre jej pohlavie či národnosť alebo náboženstvo a ani pre jej hriechy. Vysvetlil jej, že aj ona, žena, Samaritánka, potrebuje piť vodu od Neho, vodu prúdiacu k večnému životu.

Sloboda jednania a láska k blížnemu sa nevylučuje

Verím, že pokiaľ budeme mať lásku k blížnemu na prvom mieste, vyjadrovanie slobody slova či už našej alebo u druhých ľudi nás nebude nútiť k nenávisti ale naopak k pochopeniu a k úcte k druhým.  Napokon všetci sme synmi a dćerami Nebeského Otca.

The following two tabs change content below.

Daniela

Milujem prírodu, tanec, dobré jedlo a čas strávený s priateľmi. Každý deň, hoci aj v maličkostiach, vidím dôkazy o tom, že Boh je. Je dokonca náš Otec a stará sa o nás. Všetko, čo stvoril, stvoril pre nás. Jednoducho chce, aby sme mali radosť. Pre náš rast je nevyhnutné, aby bol život niekedy ťažký, ale prináša aj množstvo požehnaní. Možno sa len treba pozorne dívať... 🙂