Môj otec mi hovorieval, že od každého človeka sa môžem niečo naučiť. Nemusím mať doslova každého rád hneď ako sa stretneme, ale keď sa navzájom rešpektujeme ako pútnici na tejto Zemi, tak je to správne. Dobro nájdeme skutočne v každom jednom z nás. Nebeský Otec nám všetkým dal unikátne talenty. Aj keď možno nikdy neporozumiem môjho suseda, alebo spôsob jeho reakcií, je veľmi dôležité, že v ňom hľadám to dobré.

Vyhľadávanie dobrého v druhých ľuďoch nám pomáha rásť a učiť sa. Určité nadania môjho nepríjemného suseda mi môžu v mojom repertoáre nadaní chýbať. Ak si to ale čestne nepriznám, nikdy sa potom nebudem môcť od neho nič naučiť. Často krát sa ale stáva, že na blízkom človeku  vidíme iba to nepríjemné a prehliadame mnoho dobra a talenty týchto ľudí, z ktorých sa môžeme mnoho naučiť.

Toto je pravdou aj, čo sa týka sociálnych médií. Za obrazovkou počítača cíti veľa z nás potrebu mať vždy pravdu. Nejako sa domnievame, že ak si dostatočne obhájime náš postoj, každý sa skloní pred našou intelektuálnou mysľou. Málokedy si uvedomíme, že aj ostatní v počítačovom svete majú taktiež intelektuálne danosti.

Búšenie nášho názoru do klávesnice je podobné priklinovaniu kovového kolíka do zeme pomocou kladiva. Stratili sme schopnosť načúvať a nechať sa učiť. Nátlakom vlastných názorov na ostatných sa odrezávame od príležitosti k rastu a učeniu sa.

Čo ak sa zameriame na to dobré v druhých?

Vyhľadávanie dobra v druhých ľuďoch buduje priateľstvá. Keď kráčame vôkol mysliac si, že všetci naokolo sú hlúpi, tak sa nakoniec od nich samy odrežeme. Nikto nechce byť okolo človeka, ktorý bezohľadne nepočúva, skáče do reči a musí za každú cenu vyhrať diskusiu, či obhájiť svoj názor. Diskusia tu nie je k nájdeniu víťaza, či porazeného ale na vybudovanie vzájomného rešpektu.

Viete, ľudia ma často prekvapia. Prvý dojem môže klamať. Ak by som sa spoliehala iba na dojem pri prvom stretnutí s mojim manželom, tak by som si ho nikdy nevzala. A to sme práve oslávili naše 40. výročie. Prvé rande s ním bolo naozaj divné napriek tomu, že je skvelým mužom. Ak by som ale prehliadla jeho vnútro, jeho duchovno, prepásla by som to všetko, čo s ním teraz zdieľam.rozhovor mladých ľudí

Hľadanie dobrého v druhých nám samotným pomáha rozvinúť tie dobré vlastnosti. Pred rokmi som mala spolupracovníčku, ktorá bola doslova pichliačom na pracovnej stoličke. Nebol deň, kedy by sa mi nechcelo vykričať sa. Pritom mala ale niekoľko úžasných zručností. Ja som sa rozhodla zahryznúť si do jazyka a nechať sa ňou učiť. Keď sa na to spätne pozriem, naučila som sa zručnostiam, ktoré mi pomohli v práci. Tou najlepšou vecou bolo, že som sa naučila byť tolerantná, spolu so štipkou vytrvalosti. Po tom, ako som pracovala s ňou, zistila som, že dokážem pracovať s kýmkoľvek.

Dokážeme byť vďační niekomu, koho „nemusíme“?

Vďační ľudia sú šťastní ľudia. Keď si dokážeme sadnúť a spísať zoznam dobrých vlastností ľudí vôkol nás, urobí nás to vďačnými, že ich máme v živote.
Dokonca aj tí, ktorých obzvlášť nemusíme, alebo sme s nimi mali konflikty, si nájdu cestu do našich sŕdc. Budeme vďační nielen za to čo sa od nich naučíme, ale aj za ich poslanie v našich životoch.

Tolerancia, trpezlivosť, zhovievavosť, naučenie sa zahryznúť si do jazyka sú veci, ktoré mi osobne neprídu prirodzenými. Avšak, naučila som sa  zvládať tieto výzvy. Čo ak sa naše cesty zámerne skrížili? Nebeský Otec vie čo sa na zemi potrebujeme naučiť a „zložití ľudia“ k nám boli možno zaslaní, aby sa ich životy splietli a my tak získať poznanie, skúsenosti a lekcie do ďalšieho života.

Hľadajme to dobré vôkol nás. Posnažme sa tento týždeň! Ak to budeme činiť, porastieme spôsobmi, o ktorých sa nám ani nesnilo.

Autorkou tohto príspevku je Tudie Rose a bol publikovaný na https://ldsblogs.com/35734/there-is-good-in-everyone.

 

The following two tabs change content below.

TomV

Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.