Každoročne si pripomíname sviatok svätého Cyrila a Metoda. Tento rok uplynie 1156 rokov od ich príchodu na Veľkú Moravu. O čo všetko sa Cyril a Metod zaslúžli a čo si od nich môžme vziať?

Túžba po múdrosti

Písal sa rok 827, keď sa narodil Konštantín (Cyril) ako 7. dieťa v rodine solúnskeho úradníka Leva. Od malička túžil Konštantín po múdrosti a hľadal ju. Jeho duša túžila po vzdelaní, 6 rokov sa učil na cisárskom dvore, po ktorých sa stal knihovníkom cisárskej knižnice, neskôr dokonca profesorom filozofie. Chýry o Konštantínovej múdrosti sa niesli do ďalekých krajov. Častokrát mu učitelia a kňazi nestačili v odpovediach.

Konštantín nebol domased, či knihomoľ. Jeho silné svedectvo o Bohu horelo, a tak bol vyslaní na misiu do arabského sveta. Po návrate z nej sa spolu s bratom Metodom na chvíľu utiahli do kláštora, kde kázali a učili nastupujúcu generáciu čoskoro vyslaných Božích služobníkov. To však netrvalo dlho a Konštantín, znalec mnohých jazykov, bol vyslaný k národu Chazarov. Následne sa k cisárovi Michalovi III. doniesla prosba od poslov slovanského kniežaťa Rastislava, či by mohol poslať učiteľa. Bolo to roku 862 a cisár neváhal poslať dokonca dvoch vzdelancov!

„Náš ľud sa odklonil od pohanských Bohov a uveril Hospodinovi“

slovensk8 krajina

Veľké dielo vo veľkomoravskej ríši

Konštantín a Metod poznali reč Slovanov ale boli si vedomí toho, že Slovania nemali písmo. So zvolením cisára preto zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku a odišli na Veľkú Moravu.

Chodili po krajine, učili a kázali evanjelium Ježiša Krista a ľud ich s vďakou počúval. Veď ako inak … nikoho tak vzdelaného predtým nestretli, ba asi ani netušili, že takú múdrosť je možné nadobudnúť. Založili školy, kde sa učilo a vysvetľovalo Božie slovo. Národ dovtedy pohanský zatúžil po slovách Hospodinových vo svojom vlastnom jazyku, ktorému rozumeli. Bratia Konštantín a Metod im poskytli duchovnú výživu a vzdelanosť. Do rúk ľudí sa tak dostalo Božie slovo, liturgické knihy a zbierky zákonov.

Veď v knihe Filipanom čítame slová Apoštola Pavla: „Aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: Ježiš Kristus je Pán“ (Filipanom 2:11) znel častokrát argument vierozvestcov v boji proti neprajníkom. Tí si neželali, aby sa múdrosť dostala do rúk „obyčajných ľudí“ a preto horlivo bojovali proti nim. Nechceli dovoliť, aby sa slovanský jazyk stal liturgický, naopak chceli, aby latinčina, hebrejčina a gréčtina aj naďalej hrali prím. Takto by dlhoročné úsilie bratov vyšlo nazmar.

Boj pokračuje, Metod razí cestu ďalej

Bratia sa vzopreli, vysvetlili svoje ušľachtilé zámery pápežovi Hadriánovi, ktorý im uveril a podporoval ich. Schválil liturgiu v slovanskom jazyku a už-už boli na víťaznej ceste späť na Veľkú Moravu. Konštantínove ohlodané zdravie mu to už ale nedovolilo, a v Ríme ako 42-ročný  skonal. Ešte pred smrťou ale prijal meno Cyril a tak si ho pamätáme dodnes.

Metod ale neskončil v práci kázania evanjelia a boji proti odporcom slovanského jazyka a kresťanského učenia. Usilovne pokračoval v nastolenej práci. Učil, delil sa o svedectvo, slúžil ľuďom, a pripravil mnohých slovanských vladárov ku krstu. Nebál sa kritiky slovanského kniežaťa Svätopluka, ktorého život bol v rozpore s kresťanským morálnym žitím. Spolu so svojimi dvoma žiakmi dokončil preklad Svätého písma a ako 70-ročný zomrel na moravskom Velehrade.

Práve vďaka týmto dvom misionárskym bratom a ich spoluslužobníkom sa viera v Boha rozšírila medzi nás, Slovanov. Ďakujeme! Vlastné písmo, elementárne vzdelanie a bohoslužby v jazyku, ktorému ľud rozumel.

Zoberme si niečo z ich životnej cesty

Zásluhy solúnskych bratov sú obrovské a ako člen Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní som inšpirovaný ich usilovnosťou v kázaní evanjelia a charakterovými rysmi bratov. Ich túžba po múdrosti, láska k ľuďom iného národa a kultúry, odvaha vykročiť zo svojho pohodlia, trpezlivosť v ťažkých situáciách, neoblomná viera v Boha, bohabojnosť, boj za spravodlivosť. Títo misionári, Cyril a Metod, nasledovali učenie Ježiša Krista najlepšie ako vedeli. Zoberme si niečo z ich životnej cesty, vezmime si niečo z ich vlastností, ktoré počas života cibrili ako pripomienku našich slovanských vierozvestcov

The following two tabs change content below.

TomV

Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.