Je zaujímavé všimnúť si každú radu, ktorou nás Kristus pozýva na cestu, ktorú sám vedie. Ježiš učil, že práve pre Neho máme svoj život stratiť. (Matúš 10:39)

Dve vlastnosti

„Nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Ján 5:30). „Ja robím vždy tie veci, ktoré sa jemu páčia“ (Ján 8:29). Keď premýšľame o Kristovi a jeho vlastnostiach, ktoré prejavoval, myslíme najprv na jeho lásku a súcit k druhým. Spomedzi všetkých vlastností je fascinujúce poukázať na dva aspekty jeho charakteru, ktoré si Kristus priradil. Tu sú slová jeho pozvania k nám:

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše“ (Matúš 11:28, 29)

Tieto dve vlastnosti opätovne potvrdzujú jeden z hlavných motívov Kristovho života – jeho pevnú ochotu pokorne sa poddať vôli Nebeského otca. Ježiš učil učeníkov, že poslušnosť voči Nebeskému Otcovi je dôležitejšia než dennodenná potrava.

Ježiš pri vysvetľovaní

„Medzitým ho učeníci prosili Rabbi, jedz! On im však povedal Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete. Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, čo ma poslal, a dokonať jeho dielo.“ (Ján 4:31-34).

Kristus sa plne spoliehal na svojho Otca, aby naplnil svoju pozemskú úlohu. Ježiš povedal: „Ja nemôžem nič robiť sám od seba.“ (Ján 5:30) Spasiteľ nás naliehavo prosí, aby sme sa na Neho plne spoliehali.

„Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Ján 15:5).

Rovnaká náuka bola učená a daná aj „iným ovciam“ žijúcim na západnej hemisfére asi 34 rokov po Kristovom narodení. Po Kristovom ukrižovaní a vzkriesení sa sám Kristus ukázal obyvateľom starej Ameriky a učil ich Jeho evanjelium.

„Hľa, dal som vám evanjelium svoje – že som prišiel na svet, aby som vykonal vôľu Otca svojho, pretože Otec ma poslal. A Otec môj ma poslal, aby som mohol byť pozdvihnutý na kríž . . . aby som mohol pritiahnuť všetkých ľudí k sebe.“ (3. Nefi 27:13,14).

Dielo viery

Jasné je, že v jadre bytia kresťana je to, ako žijeme naše životy po vzore nášho Majstra. Pavol nazval túto prioritu ako „dielo viery“. Debata menšej dôležitosti spočíva v detailoch náuky. Niektorí tvrdia, že Svätí neskorších dní uctievajú „iného Ježiša“ a že isté chápanie o Jeho vzkriesenom tele by malo určiť, či sa niekto má označovať kresťanom alebo nie.

Správne porozumenie vzkrieseného Krista je dôležité ale nie tak dôležité ako závažnejšie veci Jeho nového zákona. Ako máme používať vieru v Spasiteľa a žiť podľa jeho vzoru s pokorným srdcom? Investovanie času do utvárania logického porozumenia náukových drobností menšieho významu berie čas z príležitostí na prejavenie pravej lásky. (1. Korinťanom 13:1-3).

21077324_1439862709396859_8673913279914461389_n

Zásadná obava ohľadom závažnejších vecí „diela viery“ je o tom, čo učil Kristus. Konanie vôle Otca, záujem o a súcit s ostatnými. To, čo značí byť kresťanom je zjavné v týchto slovách: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca svojho, celej duše svojej, celej svojej sily a z celej svojej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. (Lukáš 10:27).

Svätí neskorších dní veria, že hlavným znakom kresťana je nasledovanie príkladu Spasiteľa, ktorý je láskavý, poddajný a pokorný srdcom a ktorý „robí vždy to, to čo sa Bohu páči.“ (Ján 8:29)

 

Autorom pôvodného článku je Matt M. a nájdete ho na https://ldsblogs.com/. Článok bol upravený a skrátený.
The following two tabs change content below.

TomV

Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.