Lekcia z chrámu

Keď Spasiteľ vyučoval v chráme, využil príležitosť učiť svojich apoštolov o viere, obeti a láske keď upriamil ich pozornosť na vdovu  ktorá vhodila svoje dve mince – všetko, čo mala – do pokladnice ako peňažnú obeť( Lukáš 21:4). Spasiteľ spomenul ostatných, ktorý dali viac peňazí, ale učil, že vdova vhodila viac než bohatí, pretože ona dala všetko, čo mala.

Obeta poháňaná láskou

Obeta vdovy bola poháňaná jej láskou k Bohu a jej dôverou, že On sa o ňu postará. Keď premietame o jej obeti, je dôležité porozumieť, že náš Nebeský Otec nepotrebuje naše obety. On je Boh. Nie je nič, čo by si pre seba nevedel zadovážiť. Keď v tomto
živote obetujeme niečo pre Boha, my sme skutočnými príjemcami.

Obetovanie dvoch mincí poslúžilo viac duchovnému zámeru ako časnému. Pre nášho Nebeského Otca a Ježiša Kwidows-mite-old-woman-949907-wallpaperrista je všetko duchovné. To, čo si všímajú, sú naše srdcia  (Prvá Samuelova 16:7). Vdova bola požehnaná a posvätená za svoju vieru, lásku a obetovanie sa. Kristovi apoštolovia sa naučili z jej príkladu. Dnes sme požehnaní, lebo sa to rozhodli zaznamenať. Premýšľajme o reakcii Boha na obetu tejto vdovy – vidiac ju ako milujúci Otec vidí svoje dieťa – láskyplne ju pozoroval ako ju videl dať všetko, čo mala. Je jasné, že Jeho zámer požehnať jej sa v tom momente zväčšil.

Vdova je ukážkovým vzorom viery, o ktorej učil Kristus svojich apoštolov „Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve“ (Matúš 18:2–4). Stať sa pokorným ako dieťa vyžaduje naučiť sa plne dôverovať Nebeskému Otcovi a jeho synovi Ježišovi Kristovi. Musíme obetovať s vierou, že Oni vedia, čo je najlepšie pre nás a že sa o nás postarajú – tak ako v prípade tejto vdovy.

„Poďte ku mne všetci“

Žiada nás Pán, aby sme dali všetko, čo máme? To, čo Pán od nás skutočne požaduje, sú naše srdcia. Niektorým sa to môže vidieť ako tá najťažšia vec. V živote sa srdcia otĺkajú, lámu a rania vecami, ktoré jednoducho nastanú, a taktiež našimi vlastnými rozhodnutiami. Vzpierame sa dôvere, opevňujeme naše srdcia a tak často zabalíme aj naše chyby, problémy a hriechy.

My ľudia máme sklon priliehať k nášmu smútku a bolesti. Presvedčujeme samy seba, že náš smútok, bolesť, chyby patria iba nám a musíme ich prosto so sebou ťahať. Ale nás smútok, hriech, bolesť, chyby … patria Spasiteľovi. On za tieto veci trpel a ak Ho požiadame o to, aby ich z nás sňal, urobí tak. On nás pozýva: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť . . . veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.“ (Matúš 18:2–4)

Čo sú naše dve mince?Vdova s dvoma mincami

Čo predstavujú tieto dve mince pre vás? Možno nedokážete niekomu odpustiť, zápasíte so závislosťou na niečom, bojujete so sebaovládaním. Mnoho ďalších duchovných vecí môže byť obetovaných za duchovné zotavenie sa. Pravdou je, že získavame vtedy, keď dávame – hlavne keď dáme naše vnútorné všetko Bohu a Ježišovi Kristovi.

Tento článok bol pôvodne preložený z originálu s názvom „Lessons Learned from Widow’s Mite“. Môžete ho nájsť tu: https://www.mormon.org/blog/lessons-learned-from-the-widows-mite.

 

The following two tabs change content below.

TomV

Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.