„V evanjeliu je toľko úžasných vecí. Čo je to so mnou, že sa cítim tak vyhoreto?“ Týmito slovami začína kniha s názvom „The power of stillness“.

O členoch Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa často hovorí ako o dobrých občanoch, o ľuďoch, ktorí sú skutočne aktívni. Pomáhajú druhým, kladú dôraz na prácu a na vzdelanie, často sa zapájajú aj do spoločenského diania či už svojho mesta alebo krajiny. Sú usilovní a dá sa povedať, že toho mnohí robia skutočne veľa. Nie je preto neobvyklé to, že sa členovia Cirkvi môžu z času  na čas cítiť prepracovaní a vyhoretí.

Preliatá šálka, preplnená myseľ

Majster Zenu pri svojej lekcii zobral čajník a začal liať čaj do šálky. Šálka sa naplnila, ale on lial čaj ďalej bez prestávky až sa šálka preliala a tekutina porozlievala všade po stole. Jeden z jeho študentov sa ho pri tom, ako stále neprestával liať čaj do preliatej šálky spýtal, čo to robí. Majster mu odpovedal: „Ukazujem vám, že ste ako naplnené šálky, už nie som schopný niečo pridať. Ak mám niečo pridať, musí byť vo vašej šálke miesto.“

Zoznam úloh

Možno máte zaužívané hovoriť o duchovných činnostiach ako o niečom čo treba vykonať. Hovoríme napríklad, že sa ideme pomodliť, prečítať si písma, chodíme na zhromaždenie, chodíme do chrámu, vykonávame inšpirovanú službu. Čo ak by sme o týchto činnostiach hovorili iným spôsobom, napríklad: idem sa rozprávať s Bohom, idem si čítať písma a učiť sa z nich, idem uctievať Boha, idem rozjímať do chrámu, aby som bola bližšie k Bohu, idem slúžiť niekomu, kto to potrebuje. Možno by sme zabránili tomu, aby sa z naších duchovných aktivít stali len položky na zozname úloh.

Neznalému človeku sa môže zdať naše náboženstvo zložité až neúnosné. Môže sa mu zdať, že máme príliš veľa prikázaní či vecí ktoré „musíme robiť“ Každú nedeľu ísť na zhromaždenie, modliť sa každý deň a to nie jedenkrát, čítať písma, dodržiavať prikázania, chodiť do chrámu, venovať sa rodinnej histórii a tak ďalej.

Sú to ale skutočne veci, ktorými nás Boh nejakým spôsobom zotročil? Sú to veci, ktoré nás robia zaneprázdnenými a vyčerpanými? Ktoré nám nedovoľujú venovať sa radšej príjemným aktivitám alebo si oddýchnuť?

Múdre rady od milujúceho Otca

Keď sa na to pozrieme bližšie, vidím že množstvo z týchto prikázaní, by sme mohli chápať ako múdre rady od milujúceho Otca. Od Otca, ktorý nás dokonale pozná a vie, čo potrebujeme. Veľmi dobre vie, koľko toho zvládneme urobiť a kedy si potrebujeme oddýchnuť. Vie aj to, aký oddych je pre nás prospešný. Poďme sa dívať pozornejšie. Pán nám v skutočnosti medzi svojimi „prikázaniami“ dal množstvo spôsobov, ktorými nájdeme pokoj a odpočinutie pre nášho ducha, ale aj pre naše telo. Koľko Jeho prikázaní je zameraných na odpočinutie a pokoj, na spôsoby, ktorými môžeme vypnúť, urobiť si pauzu. Vyprázdniť tú našu preplnenú šálku, do ktorej sa už nedá nič naliať, ktorá predstavuje našu preplnenú myseľ.

Svätenie Sabatu

Medzi Pánove spôsoby oddychu, ktoré nám určite patrí svätenie sabatu. Nebeský Otec nám dal sám príklad, že On súc dokonalý, si na 7. deň oddýchol od svojej práce. Neraz som počula svojich kamarátov horlivo diskutovať o tom, čo sa v nedeľu smie a čo nesmie robiť. Myslím si, že si nemusíme dávať ďalšie príkazy a zákazy, pretože zmysel sabatu je odložiť svetské povinnosti čo máme a oddýchnuť si fyzicky a duševne, dodať silu nášmu duchu. Sami časom zistíme, čo je pre nášho ducha vhodné.

Nedeľné zhromaždenie a Večera Pána

Nedeľné zhromaždenie by sme opäť nemali brať ako aktivitu, ktorej sa ako verní členovia musíme zúčastňovať. Zhromaždenie skôr vidím ako miesto, kde sú podmienky na to, aby sme mohli vyživovať svojho ducha a nechať naše starosti pred dverami. Obrad Večere Pána je príležitosť, aby sme sa očistili od všetkého nedobrého, čo sa stalo za posledný týždeň. Myslíme na to, že Ježiš Kristus už zaplatil za naše hriechy a slabosti a vzal na seba aj náš smútok, zúfalstvo, nepokoj,… Počas tejto posvätnej chvíle máme možnosť opäť si uvedomiť, čo pre nás Ježiš robí a poďakovať Mu za Jeho nesmiernu obeť a Jeho príklad. Jednoducho povedané, môžeme sa zbaviť všetkých negatívnych pocitov, ktoré nás sužujú a naše srdce a myseľ naplniť pokojom, vďačnosťou a radosťou.

A mnoho ďalšieho

Aký úžasne neopísateľný pokoj takisto môže prameniť z čítania písiem, ktoré obsahujú Božie slová, z rozjímania v chráme či z osobnej modlitby. Aký je Boh múdry a dôsledný keď nám radí, aby sme trávali pravidelný čas so svojou rodinou. Sme často nabádaný od apoštolov či sedemdesiatníkov, aby sme trávili nedeľu so svojou rodinou, jeden večer v týždni nazývali rodinným domácim večerom a vyhradili si čas len pre svoju rodiny, nech sa deje čokoľovek. Takisto je nám často odporúčané stráviť jeden večer v týždni osamote so svojim manželom/manželkou. Toto sú všetko aktivity zamerané na náš fyzický no najmä psychicky oddych či už jednotlivo alebo v kruhu svojich najbližších….

Viac o modlitbe ako o forme meditácie si prečítate tu.

 

 

 

 

The following two tabs change content below.

Daniela

Milujem prírodu, tanec, dobré jedlo a čas strávený s priateľmi. Každý deň, hoci aj v maličkostiach, vidím dôkazy o tom, že Boh je. Je dokonca náš Otec a stará sa o nás. Všetko, čo stvoril, stvoril pre nás. Jednoducho chce, aby sme mali radosť. Pre náš rast je nevyhnutné, aby bol život niekedy ťažký, ale prináša aj množstvo požehnaní. Možno sa len treba pozorne dívať... 🙂

Latest posts by Daniela (see all)