Pred rokmi sme s manželom cestovali odľahlými horskými cestami do Taif v Saudskej Arábii. Bolo to asi 40 míľ od miesta, kde sme žili a pracovali. Z ničoho nič som si všimla väčšiu dodávku, ktorá zišla na kraj cesty. Počas krátkej chvíľky som videla moslimského muža v rokline prášiť svoj modlitebný koberček. Pokľakol pred Bohom. Bol to čas vymedzený pre modlitbu, aj keď tento muž nepočul zvolávanie na modlitbu, tak ako to je inde zvykom. Bol to muž, ktorý sa riadil pravidlami svojho vnútra, svedomia a poslúchal Boha podľa svojho porozumenia. Týchto niekoľko okamihov sa dotklo môjho srdca a preto som vo vnútri zvolala: „Toto je muž od Boha!“ Mal v sebe svetlo a pokorne podľa neho žil, aj keď si myslel, že sa vôbec nikto popozerá.

Od tej doby som stretla mnoho znamenitých ľudí, či už osobne alebo čítaním kníh. Čo je tak vzácne v životoch týchto svätých rôznych náboženstiev? Čo nám doslova udrie do očí? Odpoveď je SVETLO! Premýšľala som o týchto ľuďoch  a jedného dňa som prišla so svojím podobenstvom troch izieb.

Podobenstvo troch iziebdavid-monje-219913 – kopie

Predstavte si tri navzájom prepojené izby bez okien. V strede prvej izby je stolík so zapálenou sviečkou. Sviečka rozjasňuje tmavú miestnosť. Ak si na to človek zvykne, príde mu, že izba je svetlá v porovnaní s tmou. Ľudia sa tískajú okolo stolíka a keď sú dostatočne blízko, podarí sa im, vďaka svetlu sviečky, čítať a písať. Tí, ktorí sa sústredia na svetlo sviečky vidia menej šera a vnímajú skôr žiaru sviečky. Vravia: „Máme svetlo!“ A majú pravdu!

Druhá izbička je rovnako veľká. Jediným rozdielom je, že v strede miestnosti sa nachádza lampáš. Druhá izba je osvetlená viac ako tá prvá. Nie je potrebné byť tak blízko ku svetlu, aby sme si mohli niečo prečítať. Je tu menej šera. Ľudia v tejto izbe si povedia: „Máme svetlo!“ A majú pravdu!

lampáše v izbe

Tretia izba je rovnakej veľkosti ako predchádzajúce dve. Táto sa ale líši tým, že sú v nej 1000 wattové žiarivky. Nikto sa v tejto miestnosti netíska okolo zdroja svetla. Svetlo je všade vôkol nich. Každý môže čítať a jasne vidieť, pokiaľ sa teda  nerozhodnú tak neučiniť. Títo ľudia hovoria: „Máme svetlo!“ A majú pravdu!

Každá z izieb má ľudí, ktorí sa upriamujú na svoje svetlo a cítia ako osvetľuje ich životy. Čím viac sa upriamujú na svetlo, tým svetlejším pre nich svetlo je.

Poďte a uzrite koľko svetla máme my

Čas od času pribehnú ľudia z druhej do prvej miestnosti, aby spoza dverí vyrozprávali „absurdný“ príbeh o žiarivom jase. Povedia im o koľko svetlejšia je ich izba, ako veľmi potrebné to svetlo pre nich je. Niektorí z ľudí počúvajú, avšak iba málo z nich nasleduje do druhej svetlejšej izby. O chvíľku na to, prídu ľudia z tretej izby a hovoria a neopísateľnom jase svetla a snažia sa presvedčiť ľudí, aby ich nasledovali a vyžívali sa v ich svetle. Niektorí veria, že môže naozaj byť miesto so svetlom takej hojnosti. A predsa sa samy seba spýtajú: „Je možné nájsť jasnejšie svetlo, než to, ktoré máme my?“ Neuvedomujú si, že je tu jasnejšie svetlo dostupné aj pre nich.

Odporcovia a príjemci svetla

V každej izbe sú jednotlivci, ktorí sa svetlu vyhýbajú. Otočia sa mu chrbtom, čelom k stene a aj svoje oči privrú. Hoci to nevnímajú, väčšina z ľudí v prvej a druhej izby (a tiež v izbe číslo 3) žije v porovnateľnej temnote ako oni. Čo znamená pre nich svetlo? Mnohí sa nesnažia vnímať, či použiť dostupné svetlo.

Súčasne sú v izbičkách tí, ktorí veľmi túžili a horlivo usilovali o svetlejšie miesta ako tie, ktoré už mali. Keď sa sústredili na svetlo – ich mysle sa rozvinuli do rozmerov, na ktoré ani nepomysleli. Títo sa stali duchovnými vodcami pre tých vo svojej „izbe“ a niekedy aj pre celý svet.

Boh dáva svetlo všetkým národom

George Q. Cannon povedal: „V každom národe sú tí, ktorí boli vychovaní a povolaní Pánom, aby učili svojich blížnych dôležité pravdy … na ostatné národy a rasy Pán nezabudol. Boli vyučovaní nádherným pravdám a v mnohom z nich samy vyťažili. Svet zažil množstvá “pohanov”, ktorých životy boli pravému Bohu rovnako prijateľné ako životy takzvaných kresťanov.“

Títo muži a ženy, vyznačujúci sa vnútorným svetlom, pozdvihujú ľudí vôkol nich. Dokážu nás inšpirovať, tak ako tento pokorný moslimský muž, ktorého som opísala.

V roku 1978 vydalo Prvé Predsedníctvo Cirkvi oficiálne prehlásenie ohľadne postavenia Cirkvi k ostatným náboženstvám: „Skvelí duchovní vedúci vo svete ako Mohammed, Konfúcius, mnohí reformátori ako aj filozofia vrátane Sokrata, Platóna a ďalších získali časť Božieho svetla. Mravné zásady im boli dané od Boha, aby osvietili celé národy a umožnili im vyššiu úroveň porozumenia.“

ím čistejšou sa naša duša stane, tým viac svetla bude vyžarovať z našich tvárí

Môžeme pripojiť skúsenosti týchto velikánov k vlastnému pozdvihnutiu sa k novým perspektívam a samozrejme sa od nich veľa naučiť. Koľko životov ľudí bolo požehnaných čítaním kníh od C. S. Lewisa alebo nasledovaním života Matky Terezy, či Gándhiho? Všetko čisté svetlo z izbičiek bude prirodzene v súzvuku s Duchom Božím a harmonicky splynie som svetlom, ktoré už máme. (Izba č.3 sa môže rozšíriť a zahŕňať všetku pravdu a svetlo.)

Koľko svetla vyžarujem?

Dôležitejšou otázkou ako „v akej izbe vlastne som?“ budú tieto: „koľko svetla vyžarujem?“, „žijem v súlade so svetlom, ktoré už mám?“ alebo „snažím sa získať viac svetla?“ Veľkoleposť svetla nášho vnútra prichádza so snahou žiť podľa svetla, ktoré už v sebe máme a pravdy, ktorú sme sa usilovali porozumieť.Čím čistejšou sa  naša duša stane, tým viac svetla budeme vyžarovať z našich tvárí, a tak budú ostatní jasnejšie vidieť na cestu k pravému svetlu.

.Autorkou tohto článku v anglickom znení je Anne Hinton Pratt. Článok bol preložený a spracovaný, jeho originál je možno nájsť http://ldsmag.com/we-have-the-light-the-parable-of-three-rooms/.

 

 

The following two tabs change content below.

TomV

Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.