Pred 7 rokmi som sledoval ako biologická mama so slzami v očiach vložila mojej manželke do otvorenej náruče bábätko. Pritisla ju po prvýkrát k sebe. Vtedy som sa stal otcom. Cítil som sa zahltení povinnosťami, ktoré boli predo mnou. Pre každého jedného to bola emotívna chvíľa. Krásna emotívna chvíľka. Som otec! Navždy budem vďačný za úprimnú lásku a dôveru, ktorú v nás mala biologická matka, rodičov. Vedela, že nášmu dieťaťu dáme úplne všetko, čo je v nás. Otec a mama s bábätkom

Teraz som už otcom 3 nádherných dievčat. Keď sa ľudia dozvedia, že naše dve najstaršie dcéry sú adoptované, príde skoro na to okamžitá otázka.

Kto je skutočný otec?

Nemôžem si pomôcť ale v tom si poviem: „Počkať, skutočný otec?!?“ Veď ja som ich otec. A nie som dosť skutočný otec?

Neurážam sa, nebojte sa. Viem, že touto otázkou sa pýtajú na biologického otca a to je v poriadku. Už sa cítim isto a sebavedome v mojej otcovskej úlohe. Som otec, dokážem si zo seba aj utiahnuť ale v podstate to všetko zvládam. Keď ukladáme naše dve najstaršie princezné do postieľky, príde čas ma rozprávku. Vtedy im najradšej hovorím o tom, akým veľkým darom pre nás adopcia bola. Rozprávam im o špeciálnom tíme, ktorého sú súčasťou – skvelý tím adoptovaných.

Adopcia bola pre nás veľkým darom.

„Kto ďalší bol adoptovaný? Kto je s nami v tíme?“ spýtam sa.

„Superman!“ odpovie moja štvorročná dcéra. Tak, správne. Kto ďalší? Po vymenovaní ďalších super-hrdinov, ktorí, áno, boli adoptovaní povedia jednohlasne: „Ježiš“

Správne! Ježiš bol adoptovaný Jozefom a ich príbeh je skutočný.

Často sa pri hraní a rozhovoroch s dcérami zamýšľam nad Jozefovou úlohou ako adoptívneho otca. Vždy som si cenil Jozefa a snažil sa byť ako on. On bol muž, ktorému Nebeský otec dôveroval aby sa o Ježiša staral, miloval ho, chránil a vyučoval ho. Rástol a Jozef učil Ježiša všetko, čo vedel. Jozef bol príkladom. Bol lojálny a milujúci manžel Ježišovej pozemskej matky. V prúde posmeškov z úst svojich rovesníkov bol verným snúbencom, držal sa Boha a bol mu poslušným.

Domnievam sa, že Jozef musel byť taktiež zahltení povinnosťami, ale Jozef pociťoval taktiež lásku a dôveru nebeských rodičov. Prijal záväznú zodpovednosť byť pozemským otcom Spasiteľa sveta. On bol ten pravý, skutočný otec v každom ohľade, v ktorom som ja tým „skutočným otcom.“

Moje deti sú a vždy budú najprv Božie deti

Niekedy mi ľudia položia otázku: „Ako moc vlastne vedia o ich skutočnom otcovi?“ Vtedy som nechcene dotknutý oveľa dôležitejším významom ich otázky. Lebo naozaj nezáleží na počte plienok, ktoré som vymenil, na množstve pusiniek, či bezsenných nocí, počas ktorých som sa o nich strachoval, v skutočnosti mojimi naozaj nie sú. Moje deti sú a vždy budú najprv Božie deti. Otec drží bábätko

Ak konám svoju prácu otca správne, mal by som byť schopný odpovedať na túto častú otázku so sebadôverou. „Vedia o ňom (Otcovi) veľa. Modlia sa k Nemu. Vedia, že ich má rád a má pre nich plán. Chce, aby sa jedného dňa k Nemu vrátili a žili s Ním.“

Vitajte v tíme – skvelý tím adoptovaných

Ste adoptovaný. Ste doslovnými synmi a dcérami Nebeských rodičov. Milujú Vás viac, ako dokážete porozumieť a chcú, aby ste sa úspešne vrátili k Nim, po vykonaní vašich úloh na zemi. Čo teda robí otca skutočným otcom? Nie je to tak úplne o zdieľaní rovnakej DNA. Je to o príklade. Znamená to učiť svoje deti, kým skutočne sú a komu patria.

Som vďačný za to, že som otec troch detí Nebeského otca a usilujem sa dávať im to najlepšie. Deň za dňom milujem svoje deti, učím ich a som skutočne otec. A viete čo? Veľké S pristane ich Skutočnému otcovi – Nebeskému otcovi, teda Bohu. Ja sa uspokojím aj s malým s. Som skutočný otec aj keď „iba“ s malým „s“.

Pôvodným autorom tohto článku je Derek Westra.

The following two tabs change content below.

TomV

Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.