Keď počujeme slovo „pamäť“, častokrát máme na mysli schopnosť spomenúť si na špecifickú informáciu. Jazda na bicykli alebo uchovávanie si naštudovaného na skúšku, či test sú príkladmi dlhodobej pamäte. S každou novou informáciou ju naša pamäť potrebuje niekam uložiť. Čím viac si opakujeme pre nás úplne  nový koncept, tým väčšia je šanca, že si ho kedykoľvek vybavíme. Štúdie poukazujú na to, že ľudia potrebujú počuť danú vec viackrát a rôznymi spôsobmi, aby si ju naozaj zapamätali. To je jedným z dôvodov prečo rozvíjanie nového talentu či zručnosti vyžaduje čas a námahu. Ako súvisia naše emócie a Duch Svätý?

Pocitová pamäť

Náš mozog má okrem schopnosti  ukladania si nových vedomostí a poznatkov aj nemenej významnú schopnosť uchovávať si pocity. Spomínate si na svoju prvú jazdu na húsenkovej dráhe? A čo tak na pocity, keď ste sa prvýkrát zamilovali?

Niekedy je treba znova našej mysli pripomenúť tieto pocity. Príkladom môže byť nádych známej voňavky, ktorá vám pripomenie gymnaziálne časy. A čo tak obľúbená pesnička vášho detstva, ktorá vás doslova posadí do deja športového zápasu a vyvolá spomienky na chuť víťazstva?

Faktom je, že pocitovú pamäť považujeme za menej uchopiteľnú než informačnú pamäť. Možno je to tým, že ako ľudia sa ďalej vyvíjame. Aj keď sme všetci pocítili ten víťazný pocit po prvej samostatnej jazde, dnes to už tak identicky nepociťujeme. Neexistuje dôkaz, že sme to cítili; teda okrem našich vlastných spomienok, ktoré sme cítili iba my samy a nik iný. Nie je to tak trochu podivné? bicyklista

Jazyk alebo pocity?

Téma ľudskej mysle a jej fungovania bola dlhé roky predmetom štúdia. Jaques Derrida a jeho výskum prišiel s tým, že jazyk slúži ako pomocník pri prvotnom opise toho, čo sme pocítili bez akejkoľvek vedomosti ako tieto pocity v prvom rade vôbec určiť.

A tak sa pýtame: „Čo príde ako prvé? Pocit alebo slová?“ Ak by to mali byť teda pocity, nemali by sme ich mať rovnako dobre, či dokonca lepšie zafixované ako vedomosti?

Motivácia

Možno je pamäť úzko prepojená s našou motiváciou. „Prečo sme sa ako deti učili veci naspamäť?“ Boli sme hnaní túžbou za úspechom. Neskôr nás motivácia úspechu viedla ku štúdiu na vysokej alebo k dosiahnutiu životných snov.

Zoberme si jazdu  na bicykli. Väčšinu z nás naučil bicyklovať člen rodiny alebo kamarát. To vzrušenie a odhodlanie učiť sa, pamätáte? Taktiež sme chceli sme spraviť radosť našim najbližším. Húževnatosť nás hnala znova na sedlo bicykla po každom jednom nezdare. Po páde sme sa oprášili a znova sme boli na bicykli. Možno dnes máme tieto spomienky iba implicitne zafixované. Na druhej strane, v čase nášho učenia sa boli naše myšlienky ovplyvňované pocitmi.

Maliar pri práci s farbami

Bez akýchkoľvek emócií a pocitov by sme boli robotmi, strojmi, či počítačmi vypľúvajúci hromadu informácií. Samozrejme, veľa ľudí by argumentovalo, že sme presne tým a že naše pocity sú iba súčasťou toho naprogramovaného v nás. Napokon, ako bolo už povedané,  sa naďalej vyvíjame a neexistuje spôsob dokázať nám špecifické pocity. Čo ak vám ale poviem, že existuje niečo, čo ovplyvňuje naše pocity a súčasne sa nemení?

Duch Svätý sa nemení

Duch svätý je členom Božstva. Ako členovia Cirkvi sme požehnaní darom Ducha svätého, aby bol s nami vo všetkých časoch a na všetkých miestach v prípade, že verne dodržujeme našu krstnú zmluvu. Ak je tomu tak, a Duch svätý je skutočne členom božstva, ktoré je nemenné, nebolo by pravdou, že Duch svätý sa taktiež nemení?

Aj keď to neradi priznávame, sme súčasťou spoločnosti ovplyvňovanou pocitmi. Dokonca aj túžba po čistej analytickej logike by sa mohla považovať za náš pocit.

Dáva naozaj zmysel, že Duch svätý je označovaný za utešiteľa a tiež najväčšieho učiteľa. Dokáže nám poslať jemnú pomoc v čase potreby. Pošeptá nám slovami uistenia, keď sa potrebujeme správne rozhodnúť. Učí nás pravdám skrze slová Božích písem a príhovorov z Generálnej konferencie.

Keďže Ducha svätého nevidíme, ani nepočujeme, veľa ľudí to považuje za základnú ľudskú emóciu. Ako dokážeme, že to nie sú iba naše vlastné myšlienky, či pocity? Odpoveď nájdeme vo verši: „A preto všetky veci, ktoré sú dobré, prichádzajú od Boha“ (Moroni 7:12)

Zatiaľ môžeme povedať, že Duch svätý je súčasťou našich pocitov. Je tomu tak iba preto, že nám pomáhal rozlíšiť veci, ktoré nás v prvom rade robia šťastnými. Duch svätý nás koniec-koncov naučil všetkému, čo sme doteraz naučili. Každý jedinec na tomto svete je požehnaný svetlom Kristovým, aby mu pomohlo rozlíšiť dobré od zlého. Každý významný vedec, mysliteľ, objaviteľ bol ovplyvnený Duchom svätým. Duch svätý učí pravde. Je dôležité podotknúť, že Duch svätý učí pravdám, o ktorých sa dozvedáme aj zo zdrojov iných ako sú písma.

Poznanie dostupné v čase potreby

Starší Scott učil, že „vedomosť pozorne zaznamenaná je vedomosť dostupná v čase potreby“. Po kňazskom požehnaní, ktoré dostaneme, je dôležité zapísať si slová, ktoré boli vyrieknuté. Ak cítite duchovný sľub na zhromaždení sviatosti, zaznamenajte si, ako s vami komunikoval Duch svätý. Ak si uschováte svoje dojmy, pocity, časom zistíte, že sú vašimi odpoveďami na modlitby.

Ďalšou vecou je, že dôkladné ukladanie si duchovných vedomostí vám umožní navrátiť sa späť v čase. Zopakujete si a bude vám pripomenuté, ako ste sa cítili v danom čase. Niektorí z nás môžu čas od času pochybovať o skutočnosti Ducha svätého. Niekto môže povedať veci, ktoré nás zneistia a my spochybňujeme aj veci, ktoré dávno vieme. Ale ako Pán pripomenul Oliverovi Cowderymu: „Vedz, prejavil som ti svojím Duchom v mnohých prípadoch, že veci, ktoré si písal, sú pravdivé; lebo ty vieš, že sú pravdivé. A ak vieš, že sú pravdivé, vedz, dávam ti prikázanie, aby si spoliehal na veci, ktoré sú napísané.“ (Náuka a Zmlúvy 18:2,3)

Tak teda, ovplyvňuje Duch svätý viac pocity alebo logiku? Môže to byť tak, že ovplyvňuje oboje naraz spôsobom jemu vlastným. Dokáže priniesť späť minulé duchovné zážitky skrze predošlé dôkladné zaznamenávanie si duchovných vedomostí. Duch nás učí novému skrze pocity. A tak dáva zmysel, prečo Boh neustále hovorí skrze písma, aby sme spoliehali na „moc Ducha svätého môžete poznať pravdu ohľadom všetkých vecí.“ (Moroni 10:5)

Pôvodnou autorkou tohto príspevku je Camille Thomas a jej článok nájdete tu.

The following two tabs change content below.

TomV

Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.