Bejzbalista Marcelino Leonardo si pamätá na prvý verš Božieho slova, ktorý sa naučil naspamäť. A prečo by nie? Marcelino bol chlapcom, ktorý miloval primárky rovnako ako loptové hry. Vyrastal na slnkom vypekaných chudobných uliciach Dominikánskej republiky. Počas prvých nedelí v primárkach sa naučil tento verš:

„A stalo sa, že ja, Nefi, som povedal otcovi svojmu: Pôjdem a urobím tie veci, ktoré Pán prikázal, lebo viem, že Pán nedáva prikázania deťom ľudským, iba ak pre nich pripraví cestu, aby mohli uskutočniť vec, ktorú im prikazuje.“ 

(1Nefi 3:7)

Aj po desaťročí zostáva tento verš jeho obľúbeným. Dnes je tento mladý muž misionárom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Slúži v misii Maryland Baltimore a tento verš mu neslúži iba na odrecitovanie. Vyjadruje spôsob života! Tento verš obsahuje nebeský sľub, ktorý vedie Marcelina zo dňa na deň, z jedného rozhodnutia na ďalšie.

Vášeň pre bejzbal a evanjelium

Ako teenager žijúci v Dominikánskej republike rozvinul energetický Marcelino Leonardo svoj dar a vášeň pre bejzbal. Bol nadmieru pracovitý! Keď boli už jeho spoluhráči doma, pretože vonku pieklo alebo silno pršalo, Marcelino pokračoval, ba pritvrdil v tréningu. S narastajúcim záujmom o Marcelinov bejzbalový talent sa začal meniť aj jeho pohľad na misionársku prácu. Raz odhodlaný slúžiť misiu za každú cenu si mladý športovec uvedomil, že môže byť misionárom v každej situácii.  bajzbalový odpal

„Uvedomil som si, že nepotrebujem misionársku ceduľku k tomu, aby som bol misionárom,“ povedal Marcelino počas rozhovoru. „Kto je vlastne misionárom? Ten, kto sa delí o to čo vie, o svoje svedectvo Znovuzriadenia. Je to zvesť každému o tom, že Kristus je náš Spasiteľ.“ Marcelino dodáva, že každý moment, kedy sa delíme o našu vieru s priateľom, členom rodiny, známym, či cudzincom je misionárskou chvíľkou. Sme misionármi. „Ceduľka nie je potrebná lebo sa jedná o dve odlišné veci. Byť misionármi respektíve misionárkami je jedna vec. Slúžiť na misii je vec druhá. Nie je to jedno a to isté.“

Odchod do Ameriky

Marcelino váhal. Aby vedel, či má slúžiť na misii, rozhodol sa usilovne modliť a pustil sa do štúdia písiem. V ten okamih si ešte neuvedomoval, že sa už črtá jeho rozhodnutie. S pomocou brata Bretta Freemana sa v júli 2016 presťahoval do mesta Provo v Utahu. Marcelino mal sen hrať bejzbal na univerzite BYU, odhodlanie pre misionársku prácu a všetko, čo vlastnil.

S poslednými úsporami vo vrecku sa rozhodol spraviť si certifikát z anglického jazyka TOEFL, aby bol vôbec prijatý, mohol získať štipendium a hrať bejzbal. Keď práve neštudoval, trénoval a usilovne na sebe pracoval, spoznával ľudí a šetril ako to len šlo. Delil sa o svoju vieru a zostal verný evanjeliu.

Jedného dňa môj drahý priateľ, bejzbalová legenda v Salt Lake City, Ernso Pierre, sa stretol s Marcelinom. Pierre vedel o skautovi, ktorý mal o mladú hviezdu záujem. Stretli sa a po krátkom počiatočnom rozhovore vytiahol skaut štós papierov so zmluvou! Najjednoduchšia odpoveď by znela: „Áno, beriem to. Máte pero po ruke?“ Ale tak to nebolo. Iná odpoveď sa formovala vo vnútri mladého športovca. Rozhodnutie neprišlo rýchlosťou blesku ale tvorilo sa časom, postupne.

„Vedel som, že potrebujem ísť“

V zápätí sa na Marcelina obrátil samotný Pierre a položil mu otázku, ktorá navždy zmenila Leonardovo životné smerovanie. „Marcelino, chceš hrať bejzbal alebo chceš ísť na misiu?“ Rýchlejšie ako samotný jeho šprint odpovedal: „Najprv misia, potom výška, potom bejzbal.“ Hneď po jeho odpovedi zastrčil skaut predpripravenú zmluvu späť do tašky. Spolu s ňou aj plat, ktorý mal Marcelino dostávať. podpis zmluvy

Ani skaut, ani Pierre neboli sklamaní. Obaja ho podporili a povzbudili v snahe slúžiť Bohu a získať vzdelanie. „Vedel som, že potrebujem ísť,“ povedal Marcelino. „Pán drží svoje slovo, ak ho máme my ako našu jednotku. A vedel som, že ma povoláva! Uvažoval som koľko ľudí môže byť mnou požehnaných v prípade, že na misiu pôjdem.“

Iba o niekoľko mesiacov nato prijal Leonardo povolanie slúžiť ako misionár v štáte Baltimore. O svojom povolaní na misiu povedal: „Podobne ako pri mojom obľúbenom verši je moje srdce naplnené radosťou, energiou a nadšením ohľadne vecí, ktoré tam potrebujem vykonať.“ A ak profesionálna bejzbalová kariéra nie je tým, čo Pán odo mňa chce po návrate z misie, nebudem to ľutovať. Život pôjde ďalej.

Fantastický misionár a bejzbalista

Po rozhovore s Leonardom pridal niekoľko slov jeho misionársky spoločník Justin Barlow, pôvodom z Kalifornie. „Starší Leonardo je fantastický misionár. Je precízne poslušný, plný lásky m ľudom a túto prácu miluje viac ako čokoľvek iné. Misionárska práca a bejzbal, to je jeho a práve v tomto poradí.“ Pre každého, kto sa rozhoduje, či slúžiť na misii, Marcelino navrhuje, aby si prečítali a dôverovali zmienenému veršu 1 Nefi 3:7. Tento verš ho naďalej vedie životom.

„Moje rozhodnutie bolo moje a nikoho iného. Každý máme odlišné životné príbehy,“ hovorí. „V skutočnosti život nie je o bejzbale, či peniazoch – je o nás a našej službe Pánu a pomoci druhým. Mohol som byť naďalej vo svojom zbore a robiť misionársku prácu bez ceduľky na košeli, ale vedel som, čo Pán odo mňa žiada a vedel som, že mi to umožní.“ Odchod na misiu, verná služba a dôvera v Pána boli receptom na úspech. Fungovalo to v prípade Nefiho a aj v živote Marcelina Leonarda. Možno to zafunguje presne tak isto aj v našom prípade.

 

Tento článok bol pôvodne napísaný Jason F. Wright a publikovaný na ldsliving.com.

Slovensky ©2018 LDS Living, A Division of Deseret Book Company | English ©2018

LDS Living, A Division of Deseret Book Company

The following two tabs change content below.

TomV

Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.