Nepamätám si, kedy sa mi naposledy stalo, že by som pri obyčajnom čítaní alebo počúvaní denných správ nezaznamenala aspoň jedno nešťastie. Povodne, požiare, zemetrasenia, vraždy, krádeže… „Svet je plný utrpenia“, môžete si povedať. „Kde je Boh, aby s tým niečo urobil? Ako sa na to môže len tak pozerať?.“ Spytujete sa.
Utrpenie či zlo vo svete a ich význam nie je zrovna najľahšia téma na diskusiu. Navyše každý jeden z nás zažil utrpenie v určitom zmysle slova. Trápenie často spôsobuje škrabance na duši a stáva sa preto citlivou témou na rozhovor. Pomocou písiem sa však pokúsim vysvetliť, že utrpenie je nevyhnutnou súčasťou života a má svoj význam. Nemusíme sa báť, pretože Pán má všetko pevne vo svojich rukách.
Vo všetkých veciach musí existovať protiklad
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako dokážete cítiť radosť a vedieť, že toto je „radosť“, je to pozitívna emócia a chcem ju cítiť, čo najčastejšie? Je to preto, že poznáte jej protiklad, poznáte smútok. Poznáte nadšenie, vďaka tomu, že poznáte aj sklamanie. Vážite si zdravie, vďaka tomu, že ste boli aj chorý a viete ako zle ste sa cítili. Táto jednoduchá pravda je vysvetlená v 2.knihe Nefiho.
„Lebo musí to tak nevyhnutne byť, aby bol protiklad vo všetkých veciach. Keby tomu tak nebolo, prvorodený môj v pustatine, spravodlivosť by nemohla byť uskutočnená, ani zlovoľnosť, ani svätosť, ani bieda, ani dobré, ani zlé. A preto, všetky veci by museli nevyhnutne byť zlúčené v jedno; a preto, keby bol len jeden celok, musel by nevyhnutne zostať ako mŕtvy, nemajúc žiadneho života, ani smrti, ani porušiteľnosti, ani neporušiteľnosti, šťastia ani biedy, ani citu, ani necitlivosti.
A preto, muselo by to nevyhnutne byť stvorené nadarmo; a preto by nebol žiadny účel ani zmysel stvorenia jeho. A preto, toto by muselo nevyhnutne zničiť múdrosť Boha a večné zámery jeho, a tiež moc a milosrdenstvo, a spravodlivosť Božiu.
A teraz, synovia moji, hovorím k vám tieto veci na váš úžitok a poučenie; lebo Boh je a on stvoril všetko, ako nebesia, tak zem, a všetko, čo na nich je, ako to, čo pôsobí, tak to, na čo je pôsobené.
A aby uskutočnil večné zámery svoje ohľadom zmyslu človeka, potom čo stvoril našich prvých rodičov a zver poľnú, a vtáctvo vo vzduchu, a skrátka všetko čo je stvorené, musel tam nevyhnutne byť protiklad; dokonca zakázané ovocie v protiklade k stromu života; súc jedno sladké a druhé horké.
A preto, Pán Boh dal človeku, aby jednal sám za seba. A preto, človek by nemohol jednať sám za seba, iba ak by bol zvádzaný jedným alebo druhým. (2 Nefi 2:11,12,14-16)
Žiadna bolesť nie je zbytočná
Apoštol Bednár povedal:
„Žiadna bolesť, ktorú cítime a žiadna skúška, ktorej čelíme nie je zbytočná. Slúži k nášej výchove, k rozvoju takých vlastností, akými sú trpezlivosť, viera, statočnosť a pokora. Všetko, čím trpíme a všetko, čo vydržíme obzvlášť s trpezlivosťou, buduje náš charakter, očisťuje naše srdce, rozširuje našu dušu a robí nás jemnejšími a láskavejšími, hodnejšími nazývať sa Božími deťmi…a je to skrze smútok a utrpenie, námahu a súženie, že získavame poznanie, pre ktoré sme sem prišli.” (David A. Bednar)
Podobenstvo a kúkoli a pšenici
Prečo však Boh nepotrestá, tých ktorí ubližujú druhým? Ježiš Kristus to vysvetľoval svojim učeníkom v podobenstve o kúkoli a pšenici. Príklad z poľnohospodárskeho prostredia si vybral zrejme preto, že mu v tej dome rozumel každý, dokonca ľudia bez akéhokoľvek vzdelania.
„Predniesol im iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, vtedy sa ukázal aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: ‚Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ?‘ On im odpovedal: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia sa ho spýtali: ‚Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho?‘ 29 On však odpovedal: ‚Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali súčasne aj pšenicu. Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.‘“ (Matúš 13:24-30)
Z tohto podobenstva je už na prvý pohľad jasné, že pole na ktorom rastie pšenica aj kúkoľ prestavuje svet. Pšenica je dobrá a užitočná a teda predstavuje dobrých ľudí. Kúkoľ je naopak jedovatá rastlina, ktorá po konzumácií spôsobí nepríjemné zažívacie ťažkosti. Znázorňuje ľudí, ktorí konajú určitú škodu či spôsobujú bolesť druhým. Pán vysvetlil, že to, že na poli rastie aj kúkoľ, nie len pšenica je práca Satana, ktorí dokáže otráviť naše srdce. Prečo však Pán v podobenstve nechcel, aby sluhovia vyzbierali kúkoľ? Kúkoľ a pšenica sú si veľmi podobné. A mohlo by sa stať, že by sluhovia spolu s kúkoľom vytrhali aj viacero stebiel pšenice. Kúkoľ sa od pšenice začne nepochybne odlišovať až keď je zrelý a teda v čase žatvy ho už nie je problém od pšenice oddeliť.
Každý z nás robí z času na čas chyby. Nie je vždy jasné, kto je tou pšenicou a kto naopak kúkoľom. Boh nás ale nechce súdiť, skôr ako dozrejeme. Dáva každému z nás šancu, aby sa zmenil. Preto aj my musíme dať šancu druhým, tým, ktorí svoju šancu zatiaľ nevyužili. Pán od nás vyžaduje trpezlivosť, zároveň ale hovorí, že príde deň spravodlivosti, kedy bude pšenica vyzbieraná a odvezená do Jeho stodoly a naopak kúkoľ bude zviazaný a následne spálený.
Ježiš Kristus trpel za nás všetkých
Ježiš Kristus vydržal utrpenie nás všetkých, aby sme my moli nájsť pokoj a radosť. Netrpel „len“ za naše hriechy, ale aj za naše slabosti, nedokonalosti, choroby, trápenia. Tým pádom neexistuje nič, čo by Kristus nepoznal a s čím by nám nevedel pomôcť. Spoliehajme sa Neho viac a nájdime pokoj.
V pesničke „Peace in Christ” sa spieva: „ Na svete nie je pokoj, ale pokoj je v Kristovi“ Verím, že ak si túto jednoduchú vetu vezmeme k srdcu, budeme schopní vytrvať vo viere a s pokojom v mysli zvládneme aj ťažké obdobia v živote.
Daniela
Latest posts by Daniela (see all)
- Mať takého brata! - September 9, 2020
- Ako sa mať skutočne rád - August 25, 2020
- Pravé farby alebo hraná dokonalosť? - July 22, 2020
