Tretí novembrový víkend sa konala Konferencia okrsku Bratislava Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Vďaka nej sme mohli cítiť Ducha svätého v hojnosti, inšpirovať sa príhovormi bratov a sestier zo Slovenska a tiež vypočuť nabádania sedemdesiatnika Staršieho Homera. V neposlednom rade sme sa stretli ako priatelia a osviežili zaprášené spomienky. Aké boli posolstvá tejto konferencie? Skvelé! Ako láska a jednota prináša rast. Ak ste sa tejto konferencie nemohli účastniť, tu je aspoň časť.

Chceme získať Božie požehnania? Samozrejme, že chceme. V Knihe Náuk a zmlúv sa dozvedáme o tom, že každé jedno požehnanie získame skrze našu osobnú poslušnosť zákona, na ktorom je založené.

„Lebo všetci, ktorí chcú mať požehnania z mojich rúk, sa budú riadiť zákonom, ktorý bol určený pre dané požehnania, a podmienkami jeho, ako boli ustanovené pred založením sveta.“ NaZ 132:5

Pán sám hovorí, že požehnania pochádzajú z Jeho rúk. Ak sa teda riadime Jeho prikázaniami, tak Jeho požehnania nám vo svojom čase a spôsobe neuniknú a my ich získame.

Prikázanie #1

Keď sa Ježiša pýtali, ktoré je to najväčšie zo všetkých prikázaní, povedal: „Milovať budeš Hospodina, Boha svojho, celým srdcom svojim, celou dušou svojou a celou mysľou svojou.“ Dodal, že to je najväčšie a prvé prikázanie že druhé je mu podobné: „Miluj blížneho svojho ako seba samého.“

Počas nedeľnej časti Okrskovej konferencie Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Starší Homer povedal: „Toto je to najväčšie a najdôležitejšie prikázanie, milovať Boha a svojich blížnych.“ Niekoľkokrát zdôraznil, že radosť, šťastie a osobnostný pokrok nájdeme vtedy, keď sa vyvarujeme hľadania chýb na druhých ľuďoch (rozumieme tým našich bratov a sestry) a urážania sa.

Jeho slová zneli v preklade takto:

Niet radosti v obviňovaní, či v urážaní sa.

Niet šťastia v obviňovaní, či v urážaní sa.

Niet možnosti pokroku, keď viníme druhých, či sa urážame.

Jednota a láska medzi nami

Jedna z prvých náuk Cirkvi je tá, že Boh je náš milujúci Nebeský otec. On miluje všetky svoje deti a očakáva, že sa budeme k sebe správať láskyplne. Ježiš viac než jasne učil, že ak nemilujeme jeden druhého a pritom vravíme, že Boha milujeme, sme klamármi.

„Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a pritom nenávidí svojho brata, je klamár. Kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“ 1List Jánov 4:20

Nenávisť, ohováranie, neúcta, povyšovanie sa, pýcha vyháňajú Ducha svätého z nášho života. Takéto vlastnosti pôsobia ako jed v našich vzťahoch s ľuďmi vôkol nás. Oberajú nás o svetlo, ktoré dnešnému svetu tak veľmi chýba.

Niet radosti v obviňovaní, či v urážaní sa.

Niet šťastia v obviňovaní, či v urážaní sa.

Niet možnosti pokroku, keď viníme druhých, či sa urážame.

Odpúšťajme každému

Sme smrteľníci, tento život je iba časťou nášho širšieho životného záberu. Čas na zemi je krátky, ale predsa len dostatočne dlhý na to, aby sme kopili chyby, hrešili proti Pánovým prikázaniam. Bývame dotknutý, keď nás niekto právom, či neprávom urazí, podpichne, utiahne si z nás. Niektoré veci sa nám na druhých nepozdávajú, povieme, že sú nám nesympatickí, namiesto toho, aby sme vyvinuli snahu spoznať skutočný charakter daného človeka pri investovaní dlhšej doby na spoznanie sa. Vtedy sme naplnení nie pozitívnymi myšlienkami, ba niekedy sa zachováme ako keby do nás „100 čertov vošlo“. To ale nie je spôsob, akým sa máme zachovať.

Ja, Pán, odpustím tomu komu odpustím, ale od vás je požadované, aby ste odpúšťali všetkým ľudom. NaZ 64:9,10

Pán nás žiada, aby sme odpúšťali všetkým ľudom. Áno, čítate správne. Všetkým, úplne každému. Nie iba tomu, s kým sa dobre poznáme, komu sa odpustí „ľahšie“. Pán od nás požaduje, aby sme odpúšťali každému. On odpustí tomu, komu odpustí.

 

The following two tabs change content below.

TomV

Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.