Od malička som miloval hudbu a tak som sa na strednej škole Lakota East zapojil do krúžku džezu. S džezovou skupinou cestovali a mali sme veľa príležitostí vystupovať a súťažiť s inými skupinami stredných škôl. Na jednej takejto vrcholnej súťaži Essentially Ellington Competition sme postúpili ako jedna z pätnástich škôl z celých Spojených Štátov.

Boli sme z toho nadšení, lebo sme vedeli, že budeme hrať medzi tými najlepšími hudobníkmi našej vekovej kategórie a tiež sme boli plní očakávaní, že zahráme tak dobre, aby sme vyhrali. Malo to pre nás veľký význam.

Bez nôt a so zatvorenými očami

Počas prípravy sme sa rozhodli, či skôr náš učiteľ rozhodol za nás, že budeme vystupovať bez pomoci akýchkoľvek nôt. To znamenalo, že sme sa museli naučiť všetky tri piesne naspamäť.  Veľmi jasne si spomínam na ten deň, keď nás náš učiteľ požiadal o to, aby sme otočili noty naruby a navyše nás vyzval, aby sme zatvorili oči! Viete si to predstaviť? Veľmi ma to prekvapilo ale umožnilo nám to lepšie sa sústrediť a nerozptyľovať sa.

Nádherná hudba a usilovné cvičenie

V úvode jednej piesne som hral krátke, rytmické duo s kontrabasom. Zatvoril som oči, zameral som sa iba na zvuk kontrabasu a moju hru na saxofóne. V tej chvíli a vo chvíľach jej podobnej som zažil niečo silné. Cítil som, že všetci sme hrali v harmónii ako jedno telo. Totálne sústredenie. Zdalo sa mi, že celý svet sa zastavil, akoby samotný čas stál.

Vďaka tomuto cvičeniu som sa naučil hrať lepšie v jednote a v spolupráci s ostatnými. Takto sme dokázali oveľa viac ako s pomocou nôt. Sústredili sme sa horlivejšie, neboli sme rozptyľovaní. Napredovali sme deň za dňom, zlepšovali sme sa. Mali sme cieľ a odhodlanie dosiahnuť ho. Vyžadovalo to veľa práce, ale stálo to za to.

Stálo to za to

Súťaž sme síce nevyhrali ale tieto spomienky sú pre mňa vzácne a táto skúsenosť ovplyvnila veľa rozhodnutí v mojom živote, vrátane štúdia hry na saxofón na univerzite.

V dnešnom zložitom a hektickom svete je ťažké nájsť úľavu, pokoj alebo skutočnú radosť. Ak sa ale naučíme sústrediť na naše zmluvy s Bohom a ich dodržiavanie, tak ako som sa ja naučil hrať bez nôt a so zatvorenými očami, potom môžeme dosiahnuť náš najvyšší a večný cieľ: večný život v celestiálnom kráľovstve s Nebeským Otcom a Ježišom Kristom.

Článok bol inšpirovaný rozlúčkovým príhovorom Zacha Williamsa, ktorý slúžil v rokoch 2014 – 2016 na Slovensku ako dobrovoľný misionár pre Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

The following two tabs change content below.

TomV

Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.