Svätí neskorších dní veria, že manželstvo, ktoré spája jedného muža s jednou ženou, je Pánov stály zákon. V biblických dobách Pán niektorým ľudom prikázal, aby praktikovali plurálne manželstvo – manželstvo, ktoré spája jedného muža s viac než jednou ženou (polygamia či mnohoženstvo). Na začiatku 40. rokov 19. storočia Pán skrze zjavenie prikázal Josephovi Smithovi, aby praktikovanie plurálneho manželstva zaviedol medzi členmi Cirkvi. Po viac ako 50 rokoch bolo plurálne manželstvo praktikované niektorými Svätými neskorších dní pod vedením prezidenta Cirkvi.

Svätí neskorších dní nerozumejú všetkým Božím zámerom v zavedení plurálneho manželstva prostredníctvom Božích prorokov. V Knihe Mormonovej se nachádza jeden z dôvodov, prečo Boh nariadil praktikovanie plurálneho manželstva: aby sa zvýšil počet detí narodených v zmluve evanjelia za účelom „vzbudiť (Pánovo) semeno“.

Plurálne manželstvo malo za následok narodenie mnohých detí v domovoch verných Svätých neskorších dní. Taktiež sformovalo mormónsku spoločnosť 19. storočia: manželstvo bolo dostupné všetkým, ktorí po ňom túžili; nerovnosť majetku na jedného obyvateľa sa znížila, keď sa ženy, ktoré boli v ekonomickej nevýhode, vydali do finančne stabilnejších domácností. Pribúdal počet manželstiev, kde boli manželia rôznych národností, čo pomohlo zjednotiť obyvateľstvo prisťahovalcov z rôznych (najmä európskych) krajín. Plurálne manželstvá taktiež pomohli vytvoriť a posilniť pocit súdržnosti a súcitu medzi Svätými neskorších dní. Členovia Cirkvi sa začali považovať za „zvláštny ľud“, ktorý je zaviazaný zmluvou dodržovať Božie prikázania napriek opozícii okolitého sveta.

Počiatky plurálneho manželstva v Cirkvi

Mnohé kultúry a náboženstvá po tisícročia pripúšťali polygamiu, ale západná kultúra ju, až na zopár výnimiek, zavrhla. Monogamia bola v Spojených štátoch v dobe Josepha Smitha jediným zákonným spôsobom manželstva.

Zjavenie o plurálnom manželstve, ktoré je zaznamenané v Nauke a zmluvách 132, vyšlo čiastočne v roku 1831, kedy Joseph Smith študoval Starý zákon. Svätí neskorších dní rozumeli, že žijú v posledných dňoch, ktoré zjavenie nazývali „dispenzácia plnosti časov“. Odveké zásady ako sú proroci, kňazstvo a chrámy mali byť znovuzriadené na zem. Plurálne manželstvo, ktoré praktikovali dávni patriarchovia, akými boli Abraham, Izák, Jákob a Mojžiš, bolo jednou z týchto zásad.

Zjevenie o plurálnom manželstve bolo začlenené do zjavenia o večnom manželstve, ktoré učí, že manželstvo môže pokračovať aj po smrti. Monogamné a plurálne sobáše, vykonané kňazskou mocou, mohli, pod podmienkou spravodlivosti, spečatiť blízkych na večnosť.

Zjavenie o manželstve uvádza iba všeobecné zásady. Nevysvetľuje dopodrobna, ako plurálne manželstvo realizovať. V mestečku Nauvoo sa Joseph Smith oženil s ďalšími manželkami a dal súhlas ďalším Svätým neskorších dní, aby praktikovali plurálne manželstvo. Toto praktikovanie bolo predstavené postupne, s opatrnosťou a jeho účastníci sľúbili, že mená ostatných účastníkov budú držať v tajnosti, dokiaľ nenastane čas, kedy sa budú môcť verejne o svojom manželstve vyznať.

Plurálne manželstvo a rodiny 19. storočia v Utahu

V rokoch 1852 a 1890 Svätí neskorších dní verejne praktikovali plurálne manželstvo. Väčšina rodín praktikujíca plurálne manželstvo žila v Utahu. Ženy a muži, ktoré žili v plurálnom manželstve, boli vystavené skúškam a ťažkostiam, ale tiež láske a radosti, ktorú nachádzali vo svojich rodinách. Verili, že plurálne manželstvo bolo toho času prikázaní od Boha, a že jeho poslušnosť im a ich potomstvu prinesie veľké požehnania. Cirkevní vedúci učili, že účastníci plurálneho manželstva sa majú snažiť rozvíjať ušľachtilého ducha nesobeckosti a čistú lásku Kristovu ku každému, kto polygamiu praktikoval.

I keď niektorí vedúci mali veľké polygamné rodiny, dve tretiny mužov, ktorí praktikovali polygamiu, mali súčasne práve dve manželky. Cirkevní vedúci si uvedomovali, že praktikovanie plurálneho manželstva môže byť zvlášť ťažké pre ženy. Z toho dôvodu bol rozvod dostupný ženám, ktoré neboli v manželstve šťastné. Opätovný sobáš bol rovnako ľahko dostupný. V prvom desaťročí od doby, kedy bol Utah osídlený, sa ženy občas vydávali v mladom veku. Toto bolo charakteristické pre ženy, ktoré v danej dobe žili v pohraničnej oblasti. V roku 1857, kedy praktikovanie plurálneho manželstva dosahovalo vrcholu, sa približne polovina všetkých utažských Svätých nskorších dní stretla s plurálnym manželstvom či už ako manžel, manželka či dieťa. Percento tých, ktorí sa do plurálneho manželstva zapojovali, v nasledujúcich troch desaťročiach klesalo.

V období, kedy sa o mnohoženstve verejne učilo, nebolo od všetkých Svätých neskorších dní očakávané, že budú podľa tejto zásady žiť, aj keď sa od všetkých očakávalo, že plurálne manželstvo prijmú ako zjavenie od Boha. Tento systém manželstva samozrejme nemohol byť všeobecne rozšírený kvôli pomeru mužov a žien. Ženy si mohli slobodne vybrať svojho manželského partnera, mohli si vybrať, či vstúpia do polygamného či monogamného manželského zväzku alebo či sa vôbec vydajú. Niektorí muži vstúpili do plurálneho manželstva, pretože ich o to požiadali cirkevní vedúci, zatiaľ čo druhí do nej vstúpili z vlastnej iniciatívy. Všetci ale potrebovali získať súhlas cirkevných vedúcich pred tým, než do plurálneho manželstva vstúpili.

Zákon zakazúci polygamiu a koniec plurálneho manželstva

Na začiatku roku 1862 vláda Spojených štátov schválila zákony, ktoré zakazovali praktikovanie plurálneho manželstva. Potom ako Najvyšší súd Spojených štátov v roku 1879 prijal zákony zakazujúce polygamii za ústavné, začali počas 80. rokov 19. storočia federálni úradníci súdne stíhať polygamných manželov a manželky. Pretože Svätí neskorších dní verili, že tieto zákony sú nespravodlivé, zapojovali sa do občianskej neposlušnosti tým, že aj naďalej praktikovali plurálne manželstvo. Tým, že sa pokúšali uniknúť zatknutiu sťahovaním sa do domovov svojich priateľov či rodiny, alebo ukrývaním sa pod falošnými menami. Keď boli usvedčení, museli zaplatiť pokutu a boli poslaní do väzenia.

Jeden zo zákonov zakazujúci polygamiu dovoľoval vláde Spojených štátov zabaviť majetok Cirkvi. Krátko na to, sa federálni úradníci vyhrážali Svätým neskorších dní, že im zhabú chrámy. Práce na spasení žijúcich a mŕtvych bola v ohrození. V septembri roku 1890 prezident Cirkvi Wilford Woodruff pocítil inšpiráciu vydať Manifest. „Keďže zákony zakazujúce plurálne manželstvo boli nariadené Kongresem,“ president Woodruff, vysvetlil: „ja týmto prehlasujem svoj zámer podvoliť sa oným zákonom a použiť svoj vplyv na členov Cirkvi, ktorej predsedám, aby učinili podobne.“

Úplný dopad tohoto dokumentu nebol sprvu zrejmý. Pánov spôsob spočíva v tom, že hovorí „riadok za riadkom, tu trochu a tam trochu“. Rovnako ako počiatok plurálneho manželstva, i koniec jeho praktikovania bol pozvoľný a postupný. Bol to proces plný ťažkostí a neistoty.

Manifest vyjádřil záměr presidenta Woodruffa podřídit se zákonům Spojených států a nové plurální sňatky pod touto pravomocí z velké části ustaly. Avšak několik plurálních sňatků bylo za souhlasu některých Církevních vedoucích uzavřeno v Mexiku a Kanadě. Tyto sňatky zpravidla nebyly podporovány vedoucími Církve a bylo obtížné k nim získat souhlas. Buď jeden anebo oba partneři, kteří do tohoto manželského svazku vstoupili, museli obvykle souhlasit s tím, že zůstanou v Kanadě, anebo Mexiku. Mezi lety 1890 a 1904 bylo na území Spojených států uzavřeno pouze několik plurálních sňatků a to ve výjimečných případech.

Úloha Cirkvi v týchto sobášoch sa stala predmetom verejnej diskusie potom,čo apoštol Reed Smoot bol v roku 1903 zvolený do Senátu Spojených štátov. Na generálnej konferencii v apríli 1904 vydal prezident Cirkve Joseph F. Smith dôrazné prehlásenie, známe ako Druhý manifest, podľa ktorého mohlo byť uzatvorenie nového plurálneho manželstva potrestané vylúčením z Cirkvi. Prezidenti Cirkvi, od doby prezidenta Smitha, opakovane zdôrazňujú, že Cirkvi a im členom nie je oprávnené vstúpiť do plurálneho manželstva a podtrhujú úprimnosť svojich slov tým, že naliehajú na miestnych vedúcich, aby predviedli pred Cirkevnú disciplinárnu radu každého člena, ktorý toto nedodržuje.

Súhrn

Plurálne manželstvo patrilo k najnáročnejším aspektom Znovuzriadenia. Pre mnohých, ktorí mnohoženstvo praktikovali, to bola skúška viery. Polygamia prekračovala kultúrne a právne normy, čo viedlo k prenasledovaniu a očierňovaniu Cirkvi. Napriek týmto ťažkostiam, plurálne manželstvo prinieslo Cirkvi úžitok mnohorakými spôsobmi. Vďaka rodinám týchto Svätých z 19. storočia prišlo na svet mnoho Svätých neskorších dní, ktorí sú verní zmluvám evanjelia ako spravodliví otcovia a matky, oddaní učeníci Ježiša Krista, oddaní členovia Cirkvi, vedúci a misionári, a samozrejme ako dobrí občania a aktívni verejní činitelia. Novodobí Svätí neskorších dní si týchto verných pionierov, ktorí toho kvôli svojej viere toľko obetovali, váži a majú ich v úcte.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na web-stránkach lds.org pod názvom „Plural Marriage in The Church of Jesus Christ of Latter-day Saints“.

 

The following two tabs change content below.

TomV

Vo všetkom hľadám to dobré, aj keď by to mala byť iba štipka dobra. Sme strojcami vlastného šťastia ale v mnohom nám pomôže Boh, a kto vie, možno všetkých dobrých ľudí k nám posiela práve On.