Druhým prikázaním je milovať seba… Zdá sa vám to zvláštne? Pýtate sa, ako to asi Ježiš myslel?

Mať sa skutočne rád

Určite poznáte ľudí, ktorí sa obklopia luxusom, kúpia si drahé auto a nie jedno. Chodia na luxusné dovolenky a bývajú v prepychových vilách. Ale je to skutočne láska k samému sebe?

Osobne to skôr vnímam ako potrebu ukázať sa pred druhými a zvýšiť si svoje sebavedomie. Myslím si, že ak by sa týto ľudia mali naozaj radi, nepotrebovali by viac a viac drahých vecí okolo seba, aby sa cítili dobre. Pretože láska už samá o sebe prináša pocit plnosti a spokojnosti.

Snáď každý znáš zažil pocit, keď sa do niekoho zamiluje. Cítite sa ako v oblakoch a jediné, čo si prajete je tráviť viac času s milovanou osobou, ktorá vám vašu lásku opätuje. Verím, že milovať samého seba je niečo podobné. Ak máte lásku k sebe samému, napríklad vám nevadí z času na čas tráviť čas osamote, práve naopak tento čas dokážete dobre využiť a tešiť sa z neho.  Nepotrebujete sa pretŕčať pred druhým s tým čo máte, alebo aký ste, preto aby vás pochválili a vy ste sa mohli cítiť dobre.

Mať rád samého seba nie je predsalen také jednoduché. Ja sa napríklad  často porovnávam s druhými a mám pocit, že potrebujem s druhými súťažiť . Niekedy ma trápi myšlienka toho, že druhí majú v živote väčšie šťastie ako ja a mnohokrát zabúdam na úžasné dary, ktorými ma Boh požehnal a stále požehnáva.

Všimla som si tiež, že na to, aby som bola sama so sebou spokojná, potrebujem aspoň raz za čas počuť od svojho okolia chválu a uznanie. Akoby nestačilo vlastné presvedčenie o dobre vykonanej práci…. Táto vnútorná potreba súťaženia s druhými alebo potreba neustáleho obdivu a chvály za svoju prácu v nás môže vyvolávať pocit menejcennosti a nespokojnosti, pokiaľ nie je dostatočne naplnená.

Možno si práve prechádzate skutočne ťažkým obdobím…

„Prečo sa mám mať rád/a? Veď v ničom nie som naozaj dobrý/á.“ Môže sa stať, že naozaj nebudeme so svojim životom absolútne spokojní. Možno ste prišli o prácu a neviete si zohnať ďalšiu, čo vo vás vyvolá pocity neužitočnosti. Alebo máte za sebou hrozný vzťah, v ktorom si vás váš partner/ka nevážil/a a dával/a vám najavo, ako pre neho/ňu nie ste dosť dobrý/á. Alebo sa vám jednoducho stále nedarí, nech sa akokoľvek snažíte, robíte chyby a omyly,

Niektoré dni sa cítime menej ako prach zeme. Avšak každý jeden deň zostáva nemenné to, že ty aj ja sme deti Nebeského Otca. On na nás dohliada. Snaží sa nám pomôcť. Snaží sa poslať nám do cesty tých správnych ľudí a tie správne príležitosti. Snaží sa nás niečo dôležité naučiť. A ak si zotrieme slzy z očí, či už reálne alebo len pomyselné, Jeho pomoc uvidíme. Veď je to práve Boh, kto poslal svojho dokonalého Syna, aby nás spasil. Ak bol ochotný dať za nás takúto obrovskú obeť je jasné, že nás miluje a nevzdá to s nami, nech sa nachádzame v hocakej situácii.

Dieter F. Uchtdorf povedal: „ Napriek tomu, že sme neúplní, Boh nás miluje úplne. Napriek tomu, že sme nedokonalí, On nás miluje dokonalo. Ak sme aj stratení a bez smeru, Božia láska nám ukáže ten správny smer. On miluje každého jedného z nás, dokonca tých, ktorí pochybili, ktorí sú odmietnutí, zahanbení, plní smútku či zlomení.“

Keďže aj ja niekedy bojujem so sebaláskou, chcem vám poskytnúť 8 jednoduchých tipov na to, ako si uvedomiť vlastnú cenu, ako sa o seba starať a mať sa skutočne rád.

Nájdite si čas na ľudí, ktorých milujete a ktorí majú radi vás

Aj keď máte ťažký a nabitý deň, zaslúžite si byť aspoň chvíľu s ľuďmi, ktorí vám vedia vyčarovať úsmev na tvári. Ak to nejde osobne, tak aspoň zdvihnite telefón. Pár minút rozhovoru s milovanou osobou vie doslova napraviť zlý deň. A žiadne povinnosti nestoja za to, aby ste sa ukrátili o čas so svojimi blízkymi.

Choďte na prechádzku

Nie som si istá či to funguje pre všetkých rovnako, ale pre mňa majú príroda a dlhé prechádzky priam liečivé schopnosti. Vo sviežom vzduchu a a obklopená zeleňou dokážem naozaj zrelaxovať a prísť na iné a lepšie myšlienky.

Čítajte hodnotné knihy alebo počúvajte povznášajúcu hudbu

Toto sú spôsoby, ktorými rozvíjate svojho ducha a zároveň oddychujete. Naučila som sa, že buď duchovne rastieme alebo upadáme. Stagnovať nie je v podstate možné. Sme jednoducho stvorení pre neustály progres a aj keď máme často chuť leňošiť, ničnerobenie nás nedokáže vnútorne uspokojiť tak, ako keď svoju myseľ zametnávame hodnotnými myšlienkami. Pokiaľ sa máme skutočne radi, venujeme čas tomu, aby sme sa rozvíjali a zlepšovali.

Nájdite si čas na tichú ale dlhú modlitbu

Modlitba je rozhovor s Bohom. A čo nám pomôže viac s našimi problémami, než sa o nich porozprávať priamo s Ním? Kto nám pomôže vidieť našu skutočnú hodnotu ak nie ten, kto nás stvoril a to na svoj obraz? Viac o rozhovore s Bohom sa dozviete tu.

Tešte sa z darov od Boha.

Nebeský Otec nás jednoducho miluje a svedčí o tom svet okolo nás.

Milujem letné prechádzky po trhu. Jednoducho  sa len obzerám a všímam si sýte a rozmanité farby ovocia a zeleniny. Už len pohľadom vnímam šťavnaté jahody, žiarivé marhule, sýto sfarbené čučoriedky, či sviežu jarnú cibuľky. Milujem tú prenikavú a rozmanitú vôňu. O chuti ani nemusím hovoriť. Napriek tomu, že by sme pokojne vyžili povedzme z troch druhov ovocia a zeleniny, Boh pre nás pripravil širokú paletu chuti, farieb a tvarov najrôznejších plodov. V tejto dobe si môžeme navyše jednoducho zadovážiť tropické ovocie z neďalkého veľkoobchodu. Urobme si teda radosť darmi od Nebeského Otca.

Udržujte si aspoň jeden koníček.

Vlastne si ani nepamätám, kedy som začala tancovať, keďže tanec bol pre mňa vždy neoddeliteľnou súčasťou a akýmsi vyjadrením. Keď som bola menšia, moja sestra somnou túto záľubu nezdieľala a tak ma niekedy podpichovala tým, že moju záľubou hodnotila ako krútenie zadkom. A kvôli tomu som to neraz vnímala ako akýsi podradný druh trávenia voľného času napriek tomu, že objektívne môže byť  tanec krásnym a povznášajúcim vyjadrením pocitov. Chcem tým len povedať, že pokiaľ máte koníček, ktorý vás baví a napĺňa, je to úplne jedno či si o tom niekto myslí, že je to detinské alebo trápne. To čo vám robí radosť je predsa len na vás.

Čiňte pokánie každý deň

Premietať o svojom dni, o tom čo bolo dobré a kde som naopak urobila chybu, mi pomáha pohnúť sa v živote ďalej bez ďalších výčitiek. Vďaka obeti Ježiša Krista môžeme všetci činiť pokánie a byť opäť čistí. Vďaka Nemu máme nádej a príležitosť stať sa o kúsok lepšími každým dňom. Takže ani po strašnom dni nie je nič stratené.

Premýšľajte viac nad tým, čo môžete dať druhým, než čo potrebujete vy sami

Ak sme zamestnaní pomocou druhým , jednoducho ani len nemáme čas zaoberať sa myšlienkami vlastnej nedokonalosti či sebaľútosti. Pomoc druhej osobe pomôže aj vám cítiť sa užitočne a naplnení láskou k blížnemu.

Ak sa s nami chcete podeliť o to, čo vám pomáha uvedomovať si vlastnú hodnotu a mať sa rád, môžete tak urobiť v komentároch. 😉

The post Ako sa mať skutočne rád appeared first on PodteSvati.sk.

Nechápte ma zle, nechcem „zhejtovať ” sociálne siete, veď napokon aj ja ich denno-denne používam. Mám len akýsi zlý pocit z pretvárky, ktorá sa pre nás stáva prirodzenou. Mám pocit, že sa čím ďalej tým viac obaváme priznať pred druhými a možno aj sami pred sebou, že jednoducho dokonale nevyzeráme a ani náš život nie je každý deň zaliaty slnkom a bez chybičky.

Nezmyselná závisť

Taktiež som si všimla, že pri prezeraní prispevkov svojich priateľov sa vo mne neraz objavia pocity závisti. Hovorím si v duchu, že oni snáď majú dokonalý život. Dovolenka sem, dovolenka tam, nové auto, šťastná rodinka… Až neskôr mi dochádza, že to vlastne ani nemusi byť tak, ako to vyzerá. Nikto predsa nepostuje „nepodarené fotky”. Zrazu si uvedomím, že úplne hlúpo žiarlim na niečo, čo možno ani nie je pravda. Virtuálne svety sa takto stávajú skutočnejšími než tie reálne. Zdvíhame si sebavedomie naháňaním likov a sledovateľov. Naopak zrážame samých seba pokiaľ dovolíme hocikomu doslova komentovať a hodnotiť náš vzhľad a všetko možné.  Dovolím si tvrdiť, že tento trend dnešnej doby sposobuje nejednému tínedžerovi pocity menejcennosti, úzkosť, rozvíja poruchy príjmu potravy kadečo iné…

A tak nejak sa vytráca prirodzenosť, individualita, vlastný názor a „život se vším všudy”. Túžba byť obľúbeným za každú cenu sa šplhá na najvyššie priečky hodnotového rebríčka.

Pravé farby

Poznáte pieseň „True colors”? Spieva sa v nej:

„So don’t be afraid to let them show
Your true colors
True colors are beautiful”

„Tak sa neboj ukázať im tvoje pravé farby, pravé farby sú prekrásne.”

To si myslím aj ja … “Pravé farby” sú naozaj krásne. A dnes je skutočne odvážne ukázať ich. Ukázať ich a nezaujímať sa o komentáre druhých. Ak to dokážeme, získame slobodu. Slobodu od názorov druhých, slobodu od dokonalosti, slobodu od klamstva a pretvárky a odmenou nám budú skutoční priatelia….

Stvorení na Boží obraz, stvorení s úžasnym potenciálom

Verím tomu, že nás Boh stvoril na svoj vlastný obraz a zároveň vidím unikátnosť každého človeka, ktorého poznám po fyzickej aj psychickej stránke. A vravím si, že možno tá „dokonalosť” môže mať viaceré podoby. A vlastne je dôležitejšie, aby sme vedeli sami pre seba, kto sme a akú máme cenu, než sa stresovať množstvom likom a sledovateľov. V Cirkvi Ježiša Krista čast hovoríme, že sme synmi a dćerami Nebského Otca a preto máme úžasný potencial. Nemali by sme ale zabúdať, že to nie je len náboženský pohľad na našu osobu. Je to ten skutočný, pravdivý a večný pohľad bez ohľadu na dobu v ktorej žijeme a jej priority alebo trendy. Sme individuálne bytosti s božským potenciálom a to sa nemení. Našou úlohou v podstate je zobrať si túto pravdu blízko k srdcu a začať podľa nej pracovať na svojom charakteri. Našou úlohou nie je byť „dokonalými”, jednoducho stači ak sa budeme každým ďnom krôčik po krôčku zdokonaľovať. Ako povedal Prezident Nelson “Pán miluje usílie.”

The post Pravé farby alebo hraná dokonalosť? appeared first on PodteSvati.sk.

Ja však vidím zmenu  ako nevyhnutný krok k lepšiemu životu. Zatiaľ, čo niektorí na zmenu čakajú, snažím sa zmenu podniknúť…

Zmena práce

Pred rokom som dokončila vysokú školu v odbore všeobecné lekárstvo a nastúpila som do práce. Keďže som nezohnala v meste, kde bývam prácu na žiadnom z oddelení, ktoré ma zaujímali a vlastne ani na žiadnom inom oddelení, zobrala som prácu v súkromnom zdravotníckom zariadení a zaradila som sa do špecializačného štúdia odboru, na ktorý som si musela po pravde zvykať. Po skúšobnej dobe sa všetko zmenilo, deň za dňom mi to začínalo dochádzať, až mi bolo nakoniec nad slnko jasné, že som v práci, ktorá sa prieči mojim najzákladnejším hodnotám a pohľadom na život. Chodila som z práce niekedy smutná, no väčšinou nahnevaná a zúfala. V marci som konečne opustila túto zdrvujúcu prácu. To čo mnohých zaskočilo, bola moja túžba „vrátiť sa o rok späť” ako to nazvali. Vrátila som sa k odboru, ktorý sa mi páčil aj napriek tomu, že musím dochádzať do práce každý deň takmer hodinu a opäť musím čakať na nové zaradenie do špecializačného štúdia.

Avšak aj o tom je zmena. Niečo stratíme a niečo získame. Našou úlohou je ale zvážiť, čo je pre nás cennejšie. To ma privádza k mojej zatiaľ najväčšej zmene…

Zmena vierovyznania

V 19 rokoch som konvertovala. Stala som sa súčasťou Cirkvi Ježiša Krista. Bolo to úžasne rozhodnutie. Moje najlepšie. To však viem až s odstupom času. Keď som sa rozhodla konvertovať, nevedela som, ani som len netušila, ako môj život bude vyzerať dnes. A to je pre zmeny typické. Viac či menej, ideme vždy do neznáma. Avšak ako záujmkyňa o Cirkev Ježiša Krista som dostala úžasne poznanie, o ktorom som vedela, že je pravdivé. Práve to ma motivovalo ku kroku zmeniť svoje vierovyznanie a aj celý svoj život. Aj pri tejto zmene som niečo „stratila”. Stratila som svojich kamarátov, ktorí moje rozhodnutie nepochopili a nepodporovali, a mali neviem prečo pocit, že somnou nemôžu udržovať ani len kontakt. Bola som z toho zronená, o tom sa nedá diskutovať. Dnes ale viem, že to neboli tí skutoční priatelia, o ktorých sa človek môže v ťažkých časoch oprieť. Tak či onak, boli jediní, ktorých som v tom čase mala. Na čas som takisto stratila pochopenie a podporu rodiny.

Ako hovorím, dnes je situácia úplne iná, priateľov mám a úžasných, s rodinou mám lepšie vzťahy než kedykoľvek predtým a navyše mám úžasného manžela. V tom čase ale moja zmena vierovyznania znamenala rozhodnúť sa medzi mojim presvedčením resp. pravdou, ktorú som spoznala a medzi komfortným životom, v ktorom som bola akceptovaná v kruhu priateľov a rodiny. Predstava nežiť podľa poznania, ktoré som dostala od Boha a klamať samu seba ma skutočne odpudzovala. A tak som urobila obrovskú zmenu. A som za to nesmierne vďačná Bohu, že mi dal odvahu pre toto rozhodnutie.

Ak vás táto téma zaujíma viac, prečítajte si aj článok: Rozhodnutie pre náboženstvo- môžeme si vybrať.

Nebojme sa

Hovorí sa „ risk je zisk”. Aj keď rozhodne nesúhlasím s tým, že by sme mali so svojim životom bezhlavo riskovať, zmena niekedy vyžaduje krok do neznáma. Pre mňa ako pre veriacu je to však krok viery. Nevieme síce presne kam vkročíme, ale vďaka modlitbe môžeme získať vedenie od Boha. Môžeme vedieť či si Boh praje, aby sme danú zmenu urobili. On ma v mojom živote vedie a viedol a preto verím, že môže aj vás. Buďme preto odvážni, dôverujme Bohu a nebojme sa urobiť zmeny vo svojom živote. Zmeny, ktoré môžu urobiť život lepším a zmysluplnejším a hlavne zmeny, ktoré privádzajú bližšie k Bohu.

The post Nebojme sa zmeny, nebojme sa byť iní appeared first on PodteSvati.sk.

Motivovať k dobrej veci

Cieľ môjho písania je vždy rovnaký. Motivovať k dobrej veci. Myslím si, že jedna z najcennejší vecí, s ktorou sa môžeme s druhými podeliť je nádej. Nádej je pre mňa niečo ako pohonná hmota. Nádej je tou hybnou silou, ktorá ma zdvihne ráno z postele alebo ktorá ma prinútiť sedieť nad knihou a učiť sa. Niekoho motivovať pre mňa znamená ukázať mu veci v lepšom, ale pravdivom svetle. Pokiaľ veríme v milujúceho Otca v nebi potom skutočne je prítomná nádej a je prítomné svetlo vo všetkých akokoľvek ponurých životných situaciach. Počas minuloročnej Veľkej Noci som písala o Kristovi a o nádeji, On žije a preto nádej žije tiež.

V priebehu úspešného dňa, týždňa či mesiaca sa „ružový“ článok píše pomerne ľahko. Nikto však za slnečného dňa nepotrebuje dodať nádej a odvahu, a preto si vravím, že by som sa mala deliť o svoje myšlienky aj vtedy, keď nie sú utriedené a usmievavé. Veď aj o tom je život. Všetci to zažívame. A možno by sme sa mali spolu viac rozprávať o nepríjemných veciach. Prečo? Aby sme si navzájom dodali nádej.

Život má etapy

Momentálne ma nad vodou udržiava poznanie, že život má určité etapy. Ak nemáte 8 rokov ale o čosi viac a pozriete sa spätne na svoje roky, zistíte, že váš život už nejaké  tie etapy skutočne mal. Možno ste mali vo svojom živote etapu nešťastného vzťahu, etapu dobrej práce, etapu ťažkého skúškového, obdobia na materskej, etapu, ktorú ste prežili s partiou zo strednej, etapu po strate blízkeho človeka alebo len jednoducho etapu, v ktorej ste boli šťastnejší a etapu, kedy bol smútok vašou častou emóciou.

Áno, tiež som mala horšie životné etapy. Hneď sa mi vybavuje niekoľkoročné obdobie v detstve, kedy som sa dokonca bála chodiť domov alebo čas po nastúpení do práce po výške, kedy som prežívala sklamanie so všetkým, čo k tomu patrí.

Život nám prináša situácie, kedy horko-ťažko udržiavame iskričku nádeje, že sa snáď veci zlepšia. V tom horšom prípade sa nádeje úplne pustíme. Ľudia vám môžu kadečo rozprávať, dávať rady a vyjadrovať rozličné predpovede do budúcnosti. Ale vy sa jednoducho neoklamete. Viete, čo sa stalo a čo cítite. A nejaké slová okolo sú oproti vaším hlučným myšlienkam len šumom vetra.

Obraz životných etáp mi ale predsa len dáva nádej. Viem, že už bolo viackrát ťažko, ale predsa sa to zmenilo. Prišli skutočnosti, ktoré som vôbec neočakávala a vyčarovali mi opäť úsmev a tvári. Pýtate sa či je to potrebné, aby sme vo svojich životoch mali tieto ťažké etapy? A je potrebné, aby niektoré boli také dlhé či také bolestivé? To naozaj neviem. Viem len to, že aj oni tvoria to, kým som dnes a kým sa raz stanem. Učia ma chápať druhých a mať súcit. Učia ma byť zdržanlivou pri vynášaní súdov. A učia ma vážiť si to, čo mi ostalo.

Pár rád od srdca

Ak sa práve nachádzate v ťažkej etape, verte tomu, že je to „len“ etapa a nie váš život. Počúvajte druhých, ale hlavne počúvajte vaše srdce. Pretože ono vie, kým naozaj ste, bez ohľadu na to, aké chyby ste urobili. Tie vás nedefinujú. Verte viac Nebeskému Otcovi než vlastnému nedokonalému úsudku. A neváhajte sa podeliť o svoje myšlienky aj keď nie sú zrovnané, utriedené či vôbec dávajúce zmysel. Všetko má nakoniec svoj zmysel.

The post Život má etapy appeared first on PodteSvati.sk.

O členoch Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa často hovorí ako o dobrých občanoch, o ľuďoch, ktorí sú skutočne aktívni. Pomáhajú druhým, kladú dôraz na prácu a na vzdelanie, často sa zapájajú aj do spoločenského diania či už svojho mesta alebo krajiny. Sú usilovní a dá sa povedať, že toho mnohí robia skutočne veľa. Nie je preto neobvyklé to, že sa členovia Cirkvi môžu z času  na čas cítiť prepracovaní a vyhoretí.

Preliatá šálka, preplnená myseľ

Majster Zenu pri svojej lekcii zobral čajník a začal liať čaj do šálky. Šálka sa naplnila, ale on lial čaj ďalej bez prestávky až sa šálka preliala a tekutina porozlievala všade po stole. Jeden z jeho študentov sa ho pri tom, ako stále neprestával liať čaj do preliatej šálky spýtal, čo to robí. Majster mu odpovedal: „Ukazujem vám, že ste ako naplnené šálky, už nie som schopný niečo pridať. Ak mám niečo pridať, musí byť vo vašej šálke miesto.“

Zoznam úloh

Možno máte zaužívané hovoriť o duchovných činnostiach ako o niečom čo treba vykonať. Hovoríme napríklad, že sa ideme pomodliť, prečítať si písma, chodíme na zhromaždenie, chodíme do chrámu, vykonávame inšpirovanú službu. Čo ak by sme o týchto činnostiach hovorili iným spôsobom, napríklad: idem sa rozprávať s Bohom, idem si čítať písma a učiť sa z nich, idem uctievať Boha, idem rozjímať do chrámu, aby som bola bližšie k Bohu, idem slúžiť niekomu, kto to potrebuje. Možno by sme zabránili tomu, aby sa z naších duchovných aktivít stali len položky na zozname úloh.

Neznalému človeku sa môže zdať naše náboženstvo zložité až neúnosné. Môže sa mu zdať, že máme príliš veľa prikázaní či vecí ktoré „musíme robiť“ Každú nedeľu ísť na zhromaždenie, modliť sa každý deň a to nie jedenkrát, čítať písma, dodržiavať prikázania, chodiť do chrámu, venovať sa rodinnej histórii a tak ďalej.

Sú to ale skutočne veci, ktorými nás Boh nejakým spôsobom zotročil? Sú to veci, ktoré nás robia zaneprázdnenými a vyčerpanými? Ktoré nám nedovoľujú venovať sa radšej príjemným aktivitám alebo si oddýchnuť?

Múdre rady od milujúceho Otca

Keď sa na to pozrieme bližšie, vidím že množstvo z týchto prikázaní, by sme mohli chápať ako múdre rady od milujúceho Otca. Od Otca, ktorý nás dokonale pozná a vie, čo potrebujeme. Veľmi dobre vie, koľko toho zvládneme urobiť a kedy si potrebujeme oddýchnuť. Vie aj to, aký oddych je pre nás prospešný. Poďme sa dívať pozornejšie. Pán nám v skutočnosti medzi svojimi „prikázaniami“ dal množstvo spôsobov, ktorými nájdeme pokoj a odpočinutie pre nášho ducha, ale aj pre naše telo. Koľko Jeho prikázaní je zameraných na odpočinutie a pokoj, na spôsoby, ktorými môžeme vypnúť, urobiť si pauzu. Vyprázdniť tú našu preplnenú šálku, do ktorej sa už nedá nič naliať, ktorá predstavuje našu preplnenú myseľ.

Svätenie Sabatu

Medzi Pánove spôsoby oddychu, ktoré nám určite patrí svätenie sabatu. Nebeský Otec nám dal sám príklad, že On súc dokonalý, si na 7. deň oddýchol od svojej práce. Neraz som počula svojich kamarátov horlivo diskutovať o tom, čo sa v nedeľu smie a čo nesmie robiť. Myslím si, že si nemusíme dávať ďalšie príkazy a zákazy, pretože zmysel sabatu je odložiť svetské povinnosti čo máme a oddýchnuť si fyzicky a duševne, dodať silu nášmu duchu. Sami časom zistíme, čo je pre nášho ducha vhodné.

Nedeľné zhromaždenie a Večera Pána

Nedeľné zhromaždenie by sme opäť nemali brať ako aktivitu, ktorej sa ako verní členovia musíme zúčastňovať. Zhromaždenie skôr vidím ako miesto, kde sú podmienky na to, aby sme mohli vyživovať svojho ducha a nechať naše starosti pred dverami. Obrad Večere Pána je príležitosť, aby sme sa očistili od všetkého nedobrého, čo sa stalo za posledný týždeň. Myslíme na to, že Ježiš Kristus už zaplatil za naše hriechy a slabosti a vzal na seba aj náš smútok, zúfalstvo, nepokoj,… Počas tejto posvätnej chvíle máme možnosť opäť si uvedomiť, čo pre nás Ježiš robí a poďakovať Mu za Jeho nesmiernu obeť a Jeho príklad. Jednoducho povedané, môžeme sa zbaviť všetkých negatívnych pocitov, ktoré nás sužujú a naše srdce a myseľ naplniť pokojom, vďačnosťou a radosťou.

A mnoho ďalšieho

Aký úžasne neopísateľný pokoj takisto môže prameniť z čítania písiem, ktoré obsahujú Božie slová, z rozjímania v chráme či z osobnej modlitby. Aký je Boh múdry a dôsledný keď nám radí, aby sme trávali pravidelný čas so svojou rodinou. Sme často nabádaný od apoštolov či sedemdesiatníkov, aby sme trávili nedeľu so svojou rodinou, jeden večer v týždni nazývali rodinným domácim večerom a vyhradili si čas len pre svoju rodiny, nech sa deje čokoľovek. Takisto je nám často odporúčané stráviť jeden večer v týždni osamote so svojim manželom/manželkou. Toto sú všetko aktivity zamerané na náš fyzický no najmä psychicky oddych či už jednotlivo alebo v kruhu svojich najbližších….

Viac o modlitbe ako o forme meditácie si prečítate tu.

The post Meditácia ako súčasť evenjelia: Pán nám prikázal odpočinúť si (3.časť) appeared first on PodteSvati.sk.

Žijeme v dobe, v ktorej sa informácie šíria nesmierne rýchlo. Technológie sú všade okolo nás, nie len okolo, celkom pravdepodobne držíte v ruke svoj telefón s internetom, na ktorý vám okrem hovorov prichádza množstvo emailov, či už dôležitých alebo reklamných, správy z messangeru, rôzne upozornenia na najnovšie správy alebo videá, ktoré by vás mohli zaujímať.

Ak máte otázky, stačí ich zadať do google a hneď sa na nás valí spektrum rôznych odpovedí. Niekedy je rýchly prísun informácii veľmi nápomocný, inokedy nemusíte zistiť, ktorá z rôznych informácii je tá správna. Navyše telefón nemusí byť jedinou technológiu vo vašej blízkosti, ktorá vás niečím viac či menej potrebným zahlcuje. Rýchlym prenosom udalostí z jednej strany sveta na druhú sa môžeme cítiť byť nútení a tlačení všetko v našom živote urýchliť. Na správy reagovať ihneď. Každú úlohu či už v práci alebo mimo nej riešiť hneď a neprestať, kým nie sme hotoví. Bojíme sa, že ak nebudeme dostatočne výkonný, nebudem dostatočne dobrí, budeme nahradení niekým lepším, staneme sa neúspešnými a nešťastnými.

Rýchlosť a okamžité riešenia očakávame aj od udalostí, ktoré sa dejú v našom živote, ktoré do značnej miery nedokážeme ovplyvniť. Sme vôbec ešte schopní trpezlivo čakať?

Položme si dôležité otázky

Koľko z nás má nekonečný zoznam úloh, ktoré ho čakajú? Koľko z nás má nedostatok spánku? Koľko z nás je vystresovaných každý jeden deň a častokrát neúmyselne prenáša svoju podráždenosť z prepracovanosti na svojich blízkych? Koľko z nás sa cíti osamelo napriek všetkým správam od druhých ľudí? Koľko  z nás nemá dostatok času pre svoju vlastnú rodinu?

Možno sa bojíme, že ak nebudeme zvládať tempo tohto sveta, ujdú nám zaujímavé možnosti, ktoré by urobili nás život úspešnejším a šťastnejším.  Čo ak nám ale pri uponáhľanom svete ujde život ako taký. Mám na mysli jeho pravú podstatu a krásu.

Príroda sa nikam neponáhľa

V úvode knihy „The power of stillness“ je jeden výborný postreh o tom, ako nás stvoril Boh. Boh, ktorý je úžasne inteligentný a všemohúci nás umiestnil do prírody. Do prírody, ktorá sa nikde neponáhľa. Kde všetko má svoj čas. Listy neopadávajú, kvety nekvitnú ani slnko nevychádza, kedy sa im zachce. Všetko má svoje určenie miesta a času na to, aby bola  udržiavaná dokonalá harmónia. V zime sa dokonca zdá, akoby príroda spala. Je tichá a jednotvárna, avšak na jar sa vždy zobudí a začne opäť zelenať, kvitnúť a robiť nám svojou krásou radosť.

Keď Boh komunikuje s ľuďmi

Už od Adama Boh komunikoval s ľuďmi. Z písiem, ktoré nám o tom svedčia je zrejmé, že Nebeský Otec ľudí nezahltil množstvom informácii a hlavne nie takými, ktorým by nerozumeli a nevedeli ich spracovať. Práve naopak Boh dal vždy ľuďom dostatok času, aby nad vecami premýšľali a rozjímali, a až boli oni pripravení a vyhľadali Ho, hovoril s nimi o ďalších veciach. Dobrým príkladom je Mojžiš, ktorý vyšiel až na horu Sinaj, aby sa rozprával s Bohom. Bol to Mojžiš, kto bol rozhodnutý a ochotný vynaložiť určitú a nie malú snahu na to, aby dostal od Boha väčšiu znalosť. Vyžadovalo to čas, prípravu a určitú fyzickú námahu. Avšak výsledok stál za to. Keď Boh komunikuje s ľuďmi, dáva im znalosti, ktoré potrebujú a ktoré si tiež prajú a sú na ne pripravení. Informácie priamo od Neho sú povznášajúce a nie zahlcujúce či stresujúce.

Tak čo môžeme robiť?

Žijeme v 21. storočí. Vo svete, ktorého fungovanie a rýchlosť tak ľahko neovplyvníme. Čo je ale v našej moci, je ovplyvniť svoj vlastný život. Jedným riešením by bolo odsťahovať sa niekam do džungle, kde sa vyhneme všetkých technológiam a množstvu stresových faktorov súčasnej doby. Život by sa stal ťažším na prežitie no jednoduchším pre život. Pre tých, ktorý by chceli zostať, môže byť odpoveďou viac oddychu a viac miernosti.

Čo to znamená kvalitne si odpočinúť.

Otázka, ktorú si pokladám už niekoľko mesiacov je „Čo to znamená ´kvalitne si odpočinúť´.“ Aj keď ma tento problém trápi už niekoľko rokov, trvalo mi dosť dlhý čas, kým som ho vôbec pomenovala. Kedysi mi ani len nenapadlo, že by niekto mohol mať problém či už fyzicky alebo psychicky odpočívať. Mala som pocit, že to čo treba neustále riešiť je práca, štúdium, osobné napredovanie, učenie sa nových vecí, atď. Odpočinok bol pre mňa niečo podradné, niečo pre slabochov, ktorí už nemôžu ďalej, tak si radšej zapnú telku alebo idú spať. Zistila som však, že kvalitný odpočinok je veľmi potrebný. Nie len fyzický, ktorý je možno jednoduchší na realizáciu ale aj ten psychický.

Psychický odpočinok, určité vypnutie a duševné očistenie však nie je až tak jednoduché, ako ľahnúť si do postele a spať (v prípade že nemáte problémy so zaspávaním). Je omnoho ťažšie zastaviť príval myšlienok, ktoré vám pripomínajú či už to, čo vás čaká a na čo nesmiete zabudnúť alebo to, čo ste možno nezvládli a pokašľali. Stres je silný protivník a často sa spája s ďalšími nepríjemnými emóciami ako sú úzkosť, strach, pocity menejcennosti, atď. Človeka takéto pocity a myšlienky dokážu psychicky vyčerpať a poškodiť. Ako sa ich dá vypnúť? Žiaľ nie je možné jednoducho stlačiť vypínač a oddýchnuť si, ale verím tomu, že sa to dá postupne natrénovať. Verím, že odpoveďou je naučiť sa určitej forme meditácie.

Meditácia

Meditácia, ktorá vedie k sile mysle je vo viacerých náboženstvách. Meditáciou je známy hlavne budhizmus a iné východné náboženstva. Slovo meditácia vychádza z latinského „meditatio“, čo znamená rozjímať. Aj v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní je dôležitým prvkom rozjímanie alebo meditácia. Pre mnohých členov to môže byť novinka ako pred časom aj pre mňa.

Ako som však prišla na to, že rozjímanie je v evanjeliu Ježiša Krista dôležitým prvkom? Jednoducho som sa opäť zamerala na učenie a život Ježiša Krista, ktorého príklad nasledujeme. Aj Ježiš rozjímal alebo ak chcete meditoval či psychicky odpočíval. Nájdete o tom viac v nasledujúcom článku.Kliknite tu.

V Cirkvi máme odporúčané mnohé aktivity, ktoré úzko súvisia s meditáciou či s psychickým oddychom, ako sú osobná modlitba, štúdium písiem, rodinný domáci večer, prospešné oddychové aktivity, svätenie sabatu, návšteva chrámu, zúčastňovanie sa nedeľných bohoslužieb atď. Verím, že si nájdete čas a prečítate si viac v 3. časti článku tu.

Nie som síce žiaden odborník na meditáciu či rozjímanie. No myslím si, že tým začiatočným a najdôležitejším bodom je uvedomiť si či aj ja potrebujem viac psychickej pohody, čistejšiu myseľ, uvoľnenosť a oddych. A pokiaľ áno, tak hor sa do toho.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Hlučný svet okolo nás (1.časť) appeared first on PodteSvati.sk.

 „Čo máte najradšej na Cirkvi z toho, čo ju odlišuje od iných cirkví a náboženstiev? ” – Odpovede

„Myšlienka, že Boh je náš Nebeský Otec namiesto nepoznanej mysterióznej bytosti.”  Michelle K.

„To, že sme povzbudzovaní pýtať sa otázky. Ak vám osoba, ktorej sa pýtate nevie odpovedať, prizná si to a pokúsi sa nájsť odpoveď spoločne s vami. Takisto milujem to, že je viera pre každého osobná. Každý jeden má svoje vlastné svedectvo. Modlíte sa podľa svojho srdca. Žiadne naučené modlitby. A máte osobný vzťah s Bohom. Nepotrebujete k tomu nikoho ďalšieho, aby ste sa k Nemu dostali.” Michelle L. B.

„Milujem plán spásy, ktorý Cirkev uči. Odkiaľ sme prišli a kam pôjdeme.” Bee L.

„Vedomosť o tom, že Nebeský Otec je oslávená osoba. Vďaka tomu, že som rodič, viem, čo chcem pre svoje deti, čo mi láme srdce a čo ma robí hrdou, a preto dokážem lepšie rozumieť tomu, ako nás Nebeský Otec miluje.” Lynda D.L.

„Všade vo svete je to v Cirkvi rovnaké. Rovnaký plán spásy, rovnaké písma, rovnaké učenie, rovnaký základ.” Debbie C.

„Pokračujúce zjavenia. Uzmierenie Ježiša Krista. Chrámy. Milujem túto Cirkev a viem, že je pravdivá. Pomyslenie na to, kde by som bol bez evanjelia je priam strašné.” Elaine E.

„Pre mňa osobne je to záväzok na 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Evanjelium Ježiša Krista je to, čo žijem…najlepšie ako viem.” Mark U.

„To, že máme žijúceho proroka, ktorý nás vedie a usmerňuje. A pravdaže celý Plán spásy.” Dennis L. C.

„Milujem pravdu o tom, že sú tri oddelené osoby Božstva. A tiež to, že Ježiš Kristus je hlavou Cirkvi.” Carolyn B.

„Organizáciu celej Cirkvi. Pre každého je v nej niečo, čo potrebuje.” Heather M. T.

„Môžeme sa spýtať Nebeského Otca na čokoľvek. Napríklad či je dané učenie pravdivé alebo nie. Nemusíme sa pýtať cez kňaza. Zjavenie je dostupné pre každého.” Bobbie M.

„To, že nemáme žiaden košík na zbierku peňazí. V Cirkvi nie sú platené povolania. Každý jeden sa môže aj málom zapojiť v službe pre druhého. Spolu sa stávame jednotní vo viere, v Kristovi.” Keenan A.

„Zodpovednosť každého jedného z nás zistiť, čo je pravda a čo nie.”  Sonia S.

„To, že krst nie je požadovaný až do veku uvedomovania si vlastných činov, čo je vek 8 rokov. Malé deti sú nevinnné tak isto ako ľudia s nižšiou mentálnou kapacitou. Oni budú určite spasení. Boh je jednoducho Bohom. Každý bude mať šancu byť vykúpený a žiť raz s Ním v Božom kráľovstve.” Larry T.

„Ježiš Kristus je hlavou Cirkvi. Ďalej spása zosnulých. Ľudia nebudú horieť v pekle kvôli tomu, že nikdy nepočuli o Ježišovi. To mi nikdy nedávalo zmysel.” Joan K.

Členovia Cirkvi na Slovensku

Rovnakú otázku som sa spýtala aj pár svojich kamarátov v Cirkvi na našom malebnom Slovensku.

„Na Cirkvi Ježiša Krista sa mi páči to, že nás učí správne zásady a podľa ktorých sa (môžme ale aj nemusíme) riadiť. To nádherné na evanjeliu vidím, že keď sa zásad držím a riadim, prichádzajú dobré veci a dary (požehnania) ako napríklad pokoj na duši a v mysli, lepšie vzťahy/priatelstva, pevnejšie zdravie a sila…

Ďalšia vec, ktorú som iba nedávno spozoroval (vynechali sme 2 nedeľné bohoslužby po sebe kvôli návšteve rodičov a zdravotným veciam …) ja som sa nenormálne tešil na všetkých v Cirkvi, uvedomil som si znova a znova, že toto je moje miesto, tu patrím …

V našich pobočkách sa usilujeme žiť podľa učenia Ježiša Krista a to nás spája … Je to cítiť že k sebe patríme, veď svetlo by malo priťahovať svetlo …toto sa mi tiež páči na Cirkvi. “ Tomáš V.

„Ja mám rada na našej Cirkvi to, že je to Pánova Cirkev a má to v názve. Milujem učenie, cez ktoré som si vybudovala osobný vzťah s Nebeským Otcom a Ježišom Kristom. Páči sa mi to, že naša Cirkev je veľmi orientovaná na rodinu a naša Cirkev neohovára ostatné cirkvi, ako to robia ostatní.” Ria v.D.

„Máme Cirkev usporiadanú tak, ako bola usporiadaná, keď ju založil Ježiš, keď žil na zemi. Žiadne zbytočné úpravy alebo zmeny. Ďalšia veľmi podstatná vec pre mňa je, že v Cirkvi sa učíme a vieme, že sa k nám Boh prihovára aj dnes. Aj dnes robí zázraky. Aj dnes nás vedie. Žije. A nezabudol na nás. A nakoniec aj to, že rodiny spolu môžu žiť na večnosť. To, že viem tieto veci, ma robí najšťastnejšou ženou na zemi. “ Antónia A.

„Najviac na odlišných veciach od ostatných cirkví sa mi páči Kniha Mormonova, lebo objasňuje a dopĺňa Kristove učenia. A chrámy, lebo sú také plné Ducha a rodiny tam môžu byť spečatené na večnosť. “ Petra C.

Ako to vidím ja

So všetkými týmito úžasnými odpoveďami sa stopercente stotožňujem. Ak by mi však niekto, povedzme na ulici, položil túto otázku, určite by mi ako prvý prišiel na um Plán spásy, ktorý sa v Cirkvi učíme. Ide o Plán pre celý náš večný život. Ako prvé hovorí o tom, že sme doslova Božími deťmi a žili sme ako duchovia s Ním. Vďaka tomu si uvedomujem nie len svoju hodnotu, ale aj nevýslovnú hodnotu ľudí okolo seba. Dokonca aj tých, ktorí mi lezú na nervy alebo tých, ktorí toho zatiaľ veľa dobrého neurobili. Vďaka tomu viem, že všetci máme potenciál zmeniť sa, dokonca dosiahnúť charakter ako má samotný Kristus.

Vďaka Plánu spásy celým svojím srdcom verím, že k nám všetkým bude Boh nesmierne milosrdný vďaka uzmiereniu Ježiša Krista a dá nám každému spravodlivo veľmi veľa šancí, aby sme mohli toto uzmierenie využiť a činiť pokánie. Preto sa už nebojím o členov svojej rodiny, ktorí evanjelium tak ako ja nepoznajú, nebojím sa, ak niekto predčasne umrie. Verím, že ako rodiny spolu môžeme žiť v Božom kráľovstve. Viem, že nás Nebeský Otec jednoducho miluje.

The post Čo máte najradšej na Cirkvi z toho, čo ju odlišuje od iných cirkví a náboženstiev? appeared first on PodteSvati.sk.

Áno, už samotný názov  „Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní” nasvedčuje tomu, že veríme v Krista, od ktorého je názov kresťan odvodený. Kresťan je človek, ktorý jednoducho verí v Krista ako Božieho Syna. V Cirkvi Ježiša Krista je Kristus stredobodom učenia a tiež každodenných životov jej členov.

Ale vy neveríte v toho istého Ježiša Krista, však?

Táto otázka ma naozaj zaskočila a prekvapilo ma ešte viac, že som ju dostala viackrát. Zatiaľ som počula len o jednom Ježišovi Kristovi. O tom, ktorý sa narodil v Betleheme  v jasliach. Povolal dvanásť apoštolov. Chodil, učil evanjelium, uzdravoval chorých a robil mnoho zázrakov. Jeho najvačším zázrakom však bolo to, že uzmieril hriechy všetkých nás, aby naplnil spravodlivý zákon, ktorému všetci podliehame. Dokonca za nás položil svoj vlastný život a o tri dni vstal zmŕtvych. Veríme, že stále žije. Ak veríte aj vy v tohto Krista, potom veríme v rovnakého Krista. 😉

Oslavujete Vianoce?

Áno. Ako zvyšok kresťanského sveta, aj my si každý rok pripomenieme narodenie Spasiteľa. Je to pre nás nadherný čas strávený s rodinou. Dokonca si dávame aj darčeky, čo je častá otázka, ktorú od svojich priateľov pravidelne dostávam. Napriek tomu, že sa snažíme nestaviať materialne veci na prvé miesto, obdarovať svojich najbližších pekným darčekom a hlavne svojim časom je predsa nádherný skutok!

V čom sa líši vaše náboženstvo od katolicizmu?

Je ťažké porovnávať dve rozličné cirkvi. Keďže Cirkev Ježiša Krista nie je reformovaná cirkev, ako protestanské cirkvi, nevychádza z katolicizmu a preto sa žiaľ nedá vymenovať niekoľko rozdielov.

Cirkev Ježiša Krista je znovuzriadená Cirkev, znamená to, že bola opäť zriadená prostredníctvom proroka povolaného Ježišom Kristom na Jeho učeniach. Ide o rovnakú organizáciu s rovnakým usporiadaním, aktivitami a učením o akej čítame v Novom Zákone v listoch apoštolov. Uznávame viacero písiem, ktoré považujeme za slovo Božie ako je Kniha Mormonova- Ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi, Náuky a zmluvy plné zjavení od Boha a tiež Drahocenná perla. Tieto učenia idú všetky ruka v ruke s učením v Biblii a nijakým spôsobom sa nevylučujú. Veď aj Biblia je predsa zbierkou viacerých inšpirovaných kníh.

Naproti tomu Katolická cirkev nevychádza len z učenia Ježiša Krista ale aj z tradície, ktorú predstavuje rímska kultúra a grécka filozofia, ktoré formovali vznik Katolíckej cirkvi a jej dogiem v r. 325 na prvom nicejskom koncile. Preto sa tieto cirkvi či už v učení alebo v uctievaní od seba odlišujú, aj keď viera v Ježiša Krista ich spája.

Prečo nepijete alkohol? A to ani vínko? Ani pivo? Ani prípitok? A ani trochu?

Súčasťou znovuzriadenia Cirkvi boli rôzne zjavenia a nabádania, ktoré dostával prorok Joseph Smith od Boha. V roku 1832, keď bola Cirkev znovuzriadená neboli známe účinky mnohých látok na  organizmus človeka. Napríklad žuvanie tabaku bolo považované za zdraviu prospešnú spločenskú aktivitu. Prorok Joseph Smith so svojimi priateľmi často žuvali tabak v dome a následne ho pľuli po podlahe. To sa pravdaže nepáčilo prorokovej manželke Emme a tak navrhla svojmu manželovi, aby sa pýtal Pána či je táto aktivita vhodná. Joseph Smith pri tejto príležitosti dostal tak povediac „ zdravotný kódex”. Zjavenie o potravinách, ktoré boli stvorené pre našu výživu a sú pre nás prospešné a o ďalších látkach, ktoré naopak nie sú určené na jedenie alebo pitie, ale majú iné využitie. Naše zdravie by práve naopak poškodzovali. Medzi tieto látky patrí aj alkohol a preto sa členovia Cirkvi riadia touto radou od Boha a alkoholickým nápojom sa vyhýbajú.

Viac o spomínanom slove múdrosti sa dočitate v článku Náš zdravý životný štýl- Slovo múdrosti.

Uznávate pápeža?

Cirkvi Ježiša Krista predsedá prorok, ktorým je práve Russell M. Nelson. Pápež František je hlavou Katolickej cirkvi. Predstavitelia Cirkvi Ježiša Krista a pápež František sa spolu viackrát stretli. Napríklad na Koncile o rodine alebo prednedávnom, konkrétne 9. marca 2019 v Ríme v pri príležitosti zasvätenia chrámu Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Cirkev Ježisa Krista s Katolickou cirkvou tak ako s mnohými ďalšími cirkvami a náboženskými organizáciami po celom svete udržiava prinajmenšom priateľské vzťahy. V duchu prikázania milovať svojho bližneho ako seba samého často ponúkame pomoc či už členom Katolickej cirkvi alebo rozličných iných náboženstiev v najrôznejších kritických situáciach, ktoré môžu ľudí postretnúť. Často sa tiež v pomoci druhým Cirkev Ježiša Krista spája s inými organizáciami, ktoré chcú tiež svojou pomocou prispieť či už pri prírodných katastrofách alebo globálnych problémoch.

Prorok Russell M. Nelson a pápež Fratišek

Viac si prečítate kliknitím na Prorok Russell M. Nelson vo Vatikáne, koncil o rodine.

Všetci nosíte menovky?

Ak ste v meste natrafili na mladých slušne vyzerajúcich mužov v oblekoch s menovkami, natrafili ste na misonárov našej Cirkvi. Ide o dobrovoľných misionárov, ktorí sa rozhodli dva roky slúžiť v krajine, do ktorej boli povolaní. Ich povolaním je priviesť ľudí bližšie ku Kristovi. To znamená, že svoj čas hlavne využívajú na učenie o Kristovi a najrôznejšiu pomoc ľuďom, ktorí pomoc potrebujú a prajú si, aby im niekto pomohol.

Menovky, ktoré majú, slúžia na jednoduchú identifikáciu. Majú na nej napisané oslovenie „ starší”, čo znamená, že sú kňazi, ďalej svoje priezvisko napr. „Johnson” a podtým tučným písmom „Cirkev Ježiša Krista Svatých neskorších dní”, aby každý mohol vedieť z akej cirkvi misionári pochadzajú. Na misiu nie sú povolaní len muži ale aj ženy, ktoré majú namiesto oslovenia „starší” oslovenie „sestra”. Sestra je bežné oslovenie pre ženu v Cirkvi. Nejedná sa však o mníšku a zrejme všetky sestry sa po návrate domov z misie po nejakom čase vydajú a založia si rodinu tak isto ako aj starší. Misia je dobrovoľná a neplatená. Misionári obetujú dva roky svojho života nie preto, že by za to niečo dostali, ale preto, že sami vedia, aké je dôležité učenie o Ježišovi Kristovi v ich živote a chcú sa o to podeliť aj s druhými.

Bežní členovia Cirkvi, ktori práve neslúžia na misii menovky nenosia. Radi sa však predstavíme a s kýmkoľvek sa o evanjeliu porozprávame.

” Ak nie ste misionári na plný uväzok s misionárskou menovkou pripnutou na vašom kabáte, teraz je čas namaľovať si menovku na vaše srdce, ako povedal Pavol, ´nie atramentom, ale Duchom živého Boha.´” Starší Neil L. Andersen

Prečo trávite pomaly celú nedeľu v Cirkvi?

Nedeľné bohoslužby majú dve časti. Prvú hodinu prebieha hlavné zhromaždenie, ktoré nazývame aj „Zhromaždenie večere Pána”, keďže večera Pána, čo je požehnanie a prijimanie sviatosti, je jeho najdôležitejším bodom. Po večeri Pána nasledujú dva príhovory pripravené dvoma členmi kongregácie, medzi ktorými je zvyčajne oddychová pieseň. Začiatok a koniec hlavného zhromaždenia sú časom pre modlitbu vedenú povolanými členmi kongregácie.

Druhú časť bohoslužby tvorí buď nedeľná škola, ktorá može byť rozdelená do viacerých tried podľa veku alebo Kňazstvo a Združenie pomoci (najvačšia ženská organizácia na svete). Nedeľná škola a Kňazstvo+ Združenie pomoci sa striedajú každú druhú nedeľu. Na nedelnej škole spolu momentálne rozoberáme Nový zákon a na Kňazstve a Združení pomoci čítame a diskutujeme o inšpirujúcich príhovoroch z generálnych konferencii.

To ste vy, čo máte viac žien, však?

Prehlásenie svetu o rodine z roku 1995 hovori: ” …Rodina je ustanovená Bohom. Manželstvo medzi mužom a ženou je základom Jeho večného plánu.” Manželstvo v cirkvi je možné len medzi jedným mužom a jednou ženou. V cirkvi bolo približne 50 rokov, kedy počet žien veľmi prevažoval počet mužov, dovolené mnohoženstvo. Bolo dobrovoľné zo strany ako mužov tak aj žien a muselo byť schválené vedúcimi Cirkvi. Takisto v Starom Zákone zisťujeme, že Boh niekedy, ak je to potrebné,mnohoženstvo povoľuje. Našej doby sa to ale netýka.

Vy ste americká cirkev, však?

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní je celosvetová cirkev s vyše 17 miliónmi členov. Z toho v Severnej Amerike žije cca 9,3 milióna členov, konkretne v USA 6,6 milióna. V Južnej Amerike žijú 4 milióny členov. V Európe sa hlási ku členstvu k Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dni  približne pól milióna ľudí, v Ázii 1,2 milióna ľudi. V Afrike aj v Oceánii je to niečo vyše 600 tisíc členov.

Ak máte otázky aj vy, dajte ich do komentáru a my vám radi odpovieme.

The post 10 zvláštnych otázok, ktoré ako členovia Cirkvi Ježiša Krista na Slovensku dostávame appeared first on PodteSvati.sk.

„Jeden z nás“

V piesni sa spieva:

Keby mal Boh meno, ako by sa volal?
Oslovil by si ho priamo, keby si pred ním v celej jeho sláve stál?
Na čo by si sa ho spýtal, keby si mal iba jednu otázku?

Čo keby bol Boh jedným z nás? Len chudákom, ako jeden z nás? Iba cudzinec v autobuse, na ceste domov.

Keby mal Boh tvár, ako by vyzerala? A chcel by si ju vidieť?
Keď by to znamenalo, že by si musel veriť vo veci ako je nebo,
a Ježiš a Svätí, a veriť vo všetkých prorokov…

Vynechal som refrén, ale aj tak tu máme sériu otázok, na ktoré možno hľadáte samy odpovede, alebo už tieto otázky zodpovedané máte. Mňa ale dostala jedna: „Na čo by si sa ho (Boha) spýtal, keby si mal iba jednu otázku?“ Jednu jedinú otázku?

Čo by si sa ho spýtal?

Rád sa priznám, že otázky radšej kladiem, ako na ne odpovedám. Súčasne ma ale baví hľadať odpovede na otázky i keď odpoveď nemusí byť vždy zrejmá, alebo sa mi nemusí páčiť. Sprvu som si predstavil tento scenár, kedy stojím pred svojim Nebeským otcom v celej jeho sláve … Už iba samotné pomyslenie na to ma priviedlo k pokore, aby som sa spýtal sám seba „Som pripravený teraz v tento moment na stretnutie s Ním, aby som mu položil otázku?“

A v tom momente ma zaplavila nejedna otázka. Ani neviem, ktorá z nich bola prvá ale zopár spomeniem: „Bože, budem raz vidieť svoju babku, a čo mám preto urobiť?“; „Veľmi si želám, aby moja rodina uvidela a pocítila pravdivosť znovuzriadeného evanjelia, čo robím nesprávne, že sa nič (zatiaľ) nedeje?“ ; „Ako sa mám zmeniť a byť viac podobný ako Kristus?“ ; „Dáš prosím ťa ľuďom vedieť, že Zem je guľatá a nie placka ako niektorí vehementne tárajú?“ … a iné …

Tento brainstorming ma ale priviedol k sebe zamýšľaniu sa ako nájsť v sebe to najlepšie ja. Opätovne som si stanovil zoznam vecí, ktoré každodenne urobím, aby som bol pripravený na stretnutie s Ním. Chcem byť pripravený a len tak bez námahy to nejde.

„Lebo hľa, život tento je dobou na to, aby sa ľudia pripravili na stretnutie s Bohom; áno, hľa, deň života tohto je dňom na to, aby ľudia vykonávali práce svoje.“

Alma 34:32

Apoštol Cook vo svojom príhovore ku Svätým povedal o tom, čo nás k Bohu privedie: „Ak sa budeme v spravodlivosti, jednote a rovnosti venovať božsky určeným zodpovednostiam, pripraví nás to na stretnutie s Bohom.“

Tak čo by ste sa Boha spýtali vy? 😉

The post Čo by si sa ho spýtal? – stretnutie s Bohom appeared first on PodteSvati.sk.

Ocitol sa v Bolívii a s dvoma priateľmi sa rozhodol pod vedením skúsenejšieho turistu podniknúť dobrodružstvo do srdca džungle s cieľom nájsť údajný zabudnutý indiánsky kmeň a samozrejme poklad v podobe zlata. Výprava sa im však stala osudnou. Potom čo sa museli na ceste rozdeliť, dvaja zo skupinky dobrodruhov pokračovali po rieke na vlastnoručne vyrobenom rafte.  Nechtiac vstúpili do kanónu a len tak tak v rozbúrenej rieke prežili nevediac však jeden o druhom, kam ich voda odplavila. Yossi, ktorý je hlavnou postavou celého príbehu, sa ocitá sám v džungli plnej známych aj neznámych nástrah s minimálnymi zásobami.

Vďačnosť v nešťastí

Na nasledujúcom deji ma upútali dva detaily, kedy sa Yossi  prihovára k Bohu.  Unavený, vyhladovaný, poranený a zničený mladý muž sa obracia k Bohu, aby mu poďakoval. Prvýkrát hovorí: „Každý večer je tu strom, pod ktorým môžem spať. To je dar od Boha.” Pripomínam však, že Yossi bol v džungli, nie na púšti, kde by len ťažko hľadal stromy. Druhýkrát je Yossi už skutočne na dne, keď zrazu zbadá krásneho motýľa a hovorí: „Ďakujem Ti, Bože.”

Tieto dva spomínané momenty ma viedli k zamysleniu sa či aj ja dokážem byť vďačná za dary od Boha dokonca priamo v ťažkostiach a skúškach života. Ba skôr či vôbec dokážem vidieť požehnania, aj keď zatiaľ neprichádza riešenie situácie, ktorá ma trápi. Yossi svoju skúšku prekonal. Nie „len” že prežil, ale rozvinul svoj charakter. Verím, že sa nevyhnutne nepotrebujeme stratiť v džungli na to, aby sme začali pozornejšie vnímať dary od Boha. Verím, že pri lepšom a dôkladnejšom zamyslení sa nám všetkým napadnú určite dobré veci, za ktoré neďakujeme často, avšak máme z nich značnú radosť, pomoc či spokojnosť vo svojich životoch.

Máte aj vy dar od Boha?

Ako lekárke mi pri spojení „dar od Boha” hneď ako prvé napadne úžasne ľudské telo. Stále ma udivuje svojou dokonalosťou a samostatnosťou. Umožňuje nám nespočetne veľa krásnych životných skúsenosti či už vďaka zmyslom, ktorými oplýva alebo rôznorodému pohybu, ktoré je schopné vykonávať a dokonca vďaka novému životu, ktoré ženské telo dokáže dať. Všimla som si, že práve ľudia, ktorí trpia určitým handicapom, sa dokážu tešiť zo zvyšku funkcií svojho tela, v ktorých obmedzení nie sú. Takíto ľudia sú pre mňa obrovským príkladom vo vďačnosti Bohu.

Na druhú stranu musím povedať, že stále viac a viac pozorujem, že zdraví ľudia svoje telo trýznia najrôznejšími spôsobmi. Často v domnení zdravého životného štýlu či nutnosti skrášliť  svoj zovňajšok držia šialené diéty a pri tom prehnane športujú alebo dokonca podstupujú nezmyselné chirurgické zákroky. Málokto je však po prvom zákroku dokonale spokojný so všetkým ostatným a preto podstupuje ďalšiu a ďalšiu premenu. Myslím si, že táto nespokojnosť so sebou samým často pramení s neuvedomovania si toho, čo všetko bolo nám ľuďom zadarmo dané.

Dá sa začať ešte dnes

Preto som sa rozhodla, skôr než Boha o niečo poprosím, za niečo Mu poďakovať. Tento spôsob modlitby mi pomáha vidieť tie dary od Boha, ktoré už dávno mám. Pomáha mi byť vďačnejšou. Aj keď nie som dokonalá a nemám každú vec, na ktorú si pomyslím, som presvedčená o tom, že som milovaná. Tak na čom viac záleží?

A čo je váš dar od Boha?

Čítajte tiež:  Vďačnosť je lepšia ako nespokojnosť 

The post Dar od Boha, máte ho aj vy appeared first on PodteSvati.sk.