Myslím, že po tomto skutočnom príbehu zostal každý v nemom úžase nie len nad odvahou ale hlavne láskou, ktorú má tento brat k svojej sestre. Jeho rýchla reakcia s nasadením svojho života je toho absolútnym dôkazom.

Wow, mať takého brata!

Keď som tento príbeh prvýkrát zaregistrovala, povedala som si „Wow, mať takého brata!“ Ale potom som si uvedomila, že vlastne mám takého brata. Napriek tomu, že mám len jednu biologickú sestru, je pravda, že mám brata, ktorý bol ochotný takisto dať svoj vlastný život za mňa. A je pravda aj to, že takého brata máte aj vy.

Tým bratom je Ježiš Kristus. On svojim učeníkom povedal: „To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval. Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.  Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem; nenazývam vás viac sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože všetko som vám oznámil, čo som počul od svojho Otca.“ (Ján 15:12-15)

Ježiš Kristus je našim priateľom ak sa ho snažíme nasledovať a je taktiež naším duchovným bratom, Synom Nebeského Otca, ktorého sme všetci deťmi. V knihe Almu sa píše o Jeho obeti takto:

„A on pôjde, trpiac bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu; a to sa stane, aby sa naplnilo slovo, ktoré hovorí, že na seba vezme bolesti a choroby ľudu svojho.

A vezme na seba smrť, aby mohol uvoľniť putá smrti, ktoré spútavajú ľud jeho; a vezme na seba ich slabosti, aby vnútro jeho mohlo byť naplnené milosrdenstvom podľa tela, aby poznal podľa tela, ako pomôcť ľudu svojmu podľa ich slabostí.

Teraz, Duch pozná všetky veci; a predsa Syn Boží bude trpieť podľa tela, aby na seba mohol vziať hriechy ľudu svojho, aby mohol vymazať ich priestupky podľa moci vyslobodenia svojho; a teraz hľa, toto je svedectvo, ktoré je vo mne.” (Alma 7:11-13)

Týka sa obeť Ježiša Krista aj mňa?

Bridgerova malá sestra na vlastné oči videla, že sa jej brat pred ňu postavil, aby ju chránil. My sme však udalosť, ktorá sa odohrala pred viac ako 2000 rokmi na vlastné oči nevideli. Ako teda môžeme vedieť, že sa skutočne stala? A ako môžeme cítiť, že mala dopad na náše osobné životy? Obe tieto otázky nemôžu byť zodpovedaná nikým iným než samotným Ježišom Kristom. Kľúčom k poznaniu je  viera v Ježiša Krista, pokánie, čo znamená odvrátenie sa od svojich hriechov a krst s právomocou. Ak sa budete snažiť veriť v moc uzmierenia Ježiša Krista, ak sa odvrátite od svojich hriechov v snahe činiť dobro a  budete nasledovať verím, že pocítite odpustenie a lásku Ježiša Krista, ktorú ma pre vás osobne. Verím tomu, pretože taká je moja skúsenosť.

Už od malička som vedela o obeti Ježiša Krista, avšak začala som ju chápať až oveľa neskôr. Až vtedy, keď som naozaj verila a snažila sa žiť lepším životom. Následne som sa nechala pokrstiť, kedy som  cítila, že som opäť čistá a Boh mi dal novú šancu, pretože ma má rád a verí vo mňa. Nič z toho by však nebolo možné, ak by Ježiš Kristus nezaplatil trest za moje hriechy. On je tým, kto sa predomňa postavil a znášal následky za moje hriechy a slabosti. Dokonca zomrel pre hriechy celého ľudstva. Tým to však nekončilo, Spasiteľ vstal z mŕtvych a vďaka Nemu môžeme aj my.

Aj my môžeme byť záchrancom pre druhého

Príbeh o Bridgerovi Walkerovi nás tkisto môže inšpirovať v pomoci druhým. Môžeme sa niekedy cítiť tak, že jednoducho nemáme čo ponúknuť alebo nemáme vhodné prostriedky, aby sme pomohli ľuďom v núdzi. Myslím si, že Bridger nám ukázal, že môžeme dať druhým samého seba bez ohľadu na to akí sme silní či vplyvní, bez ohľadu na to, aké sú naše nedokonalosti. Možno niekoho môžete zachrániť už len tým, že mu venujete svoj čas alebo svoj záujem. Môžete sa obrazne postaviť za niekoho, kto potrebuje podporiť pred druhými. Spôsobov je mnoho. To na čom skutočne záleží je naša vôľa byť tu pre druhých, blízkych alebo len potrebných.

The post Mať takého brata! appeared first on PodteSvati.sk.

V tomto článku by som sa chcela venovať niekoľkým príklad z písma, kedy sám Ježiš uprednostňuje rozjímanie, premýšľanie či počúvanie pred službou, ktorá je samozrejme tiež dôležitá. Môžeme z toho ale vyrozumieť, že takisto dôležité ako slúžiť druhým je nájsť si čas, kedy môžeme vyčistiť svoju myseľ, premýšľať usporiadať si v mysli svoje priority, rozprávať sa s Bohom či v tichosti činiť pokánie.

Mária a Marta

Mária a Marta boli sestry Lazara a stali sa Ježišovými priateľkami. Prvý záznam o nich hovorí:

„Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Do svojho domu Ho [Ježiša Krista] prijala žena menom Marta. Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová.  Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. Odpovedal jej Pán: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ (Lukáš 10:38-42)

Marta bola starostlivou ženou. Bola si vedomá svojho postavenia a svojej úlohy ženy v tej dobe a tak posluhovala Ježišovi. Nemyslím si však, že bola motivovaná len svojou povinnosťou, ale tiež láskou a úctou k svojmu priateľovi Ježišovi a tak mu chcela slúžiť. Presne tak ako sa my snažíme pomáhať svojim priateľom a blízkym. Mária však chcela najmä počúvať Jeho slová. A to a napriek tomu, že ženy v tej dobe neboli vyučované a ani im nebolo dovolené čítať z Tóry. Ježiš nechcel Martu ponížiť. To, že mu chcela poslúžiť bolo láskavé a šľachetné gesto. Napriek tomu je však vysvetlil, že dôležitejšie než posluhovať Mu je počúvať Jeho slová a učiť sa im.

Môžeme si z tohto príbehu zobrať jednoduchý odkaz. Je pravdaže dôležité, aby sme slúžili ľuďom okolo nás. Veď sám Ježiš je toho dokonalým príkladom. Avšak je nevyhnutné pre nášho ducha, aby sme si nachádzali dostatok času na počúvanie nášho Spasiteľa a na premýšľanie o Jeho slovách. Môžeme to praktikovať jedine vtedy, ak odložíme stranou naše povinnosti a upriamime sa na čas na to, čo je skutočné dôležité pre náš vlastný večný život. Verím tomu, že po čase určitej meditácie alebo rozjímania môžeme byť naša nasledujúca služba druhým láskavejšia a inšpirovaná.

Ježiš Kristus na púšti

Všetci poznáme príbeh o tom , ako sa Ježiš postil na púšti, keď k  Nemu na 40. deň prišiel Diabol, aby Ho pokúšal. Ježiš túto skúšku prekonal. Nepoddal sa lákavým no márnym návrhom Satana. Asi prvým jasným posolstvom z tých veršom je, že máme odolávať pokušeniam Diabla bez ohľadu na to, aké sú lákavé, a v akej ťažkej situácii sa práve nachádzame.

Okrem toho si ale môžeme zobrať od Ježiša aj iný príklad. Príklad, ktorý sa týka prípravy na dôležité obdobia alebo udalosti, ktoré nás čakajú. Z chronologického poradia príbehov o Ježišovi v evanjeliach je zrejmé, že Ježiš zamieril do púšte po tom, ako bol pokrstený a predtým ako povolal svojich učeníkov, začal ľudí učiť o evanjeliu a robiť mocné zázraky po celej krajine.

Joseph Smith vo svojom inšpirovanom preklade Biblie jemne upravil začiatok 4. kapitoly evanjelia podľa Matúša: „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby bol s Bohom“. Je zaujímavé, že bol Ježiš práve na púšti. Myslím si, že sa jednoduchšie spojíme s Bohom, keď sme sami a navyše keď máme okolo seba čo najmenej podnetov, ktoré by mohli odvádzať našu pozornosť. Ježiš sa počas tohto obdobia postil. Nepostil sa preto, aby sa fyzicky vyčerpal. Postil sa, aby sa mohol skutočne rozprávať so svojim Otcom v nebi a práve naopak psychicky sa posilniť. Namiesto toho, aby Ježiš uzdravil o jedného človeka viac alebo učil o jedného viac, strávil čas so svojim Otcom v nebi. Nešiel sa s ním rozprávať, až potom čo vykonal všetko, čo mal. Rozhovor s Nebeským Otcom bola pre Neho priorita. Ježiš vedel, že pre svoju božskú službu medzi ľuďmi potrebuje Jeho pomoc.

Dostatok času

Zaujímavým údajom pre mňa je, že Ježiš bol na púšti minimálne 40 dní. Keď sa zamyslím nad tým, koľko času venujem ja rozhovoru s Bohom počas svojich modlitieb, je mi z toho až smutno.

Na druhú stranu je dobré si uvedomiť, že aj Ježiš súc dokonalý, potreboval dostatok času s Nebeským Otcom na to, aby sa dokázal pripraviť na svoje poslanie. Nie je preto žiadna hanba, ak potrebujeme viac času na to, aby sme pochopili niektoré zložitejšie náuky a písma. Na to aby sme prekonali ťažkosti vo svojich životoch alebo na to, aby sme skutočne činili pokánie a pokračovali ďalej v živote zdokonalení. Je mi jasné, že môžete byť skutočne zaneprázdnení potrebnými a šľachetnými aktivitami. Napriek tomu sa , prosím, zamyslite či nie je lepšie spomaliť a vyhradiť si tichý čas „na púšti“, bez zbytočných podnetov len pre Pána a Jeho inšpiráciu.

Pán nám dá odpočinutie

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“ (Matúš 11: 28-30)

Ježiš Kristus v týchto veršoch nehovorí k niekomu, kto činí neprávosť a potrebuje sa zmeniť. Hovorí k ľuďom ktorí sú aktívni, pracovití a usilovní. Ako však vieme, u každého človeka raz príde obdobie, kedy nevládze. Obdobie, kedy  jeho práca presahuje jeho možnosti či už fyzické alebo psychický, alebo oboje. Boh od nás síce očakáva snahu a prácu, ktorá je dobrá ako pre naše telo, tak pre našu myseľ. Ale zároveň nás miluje a pozná nás dokonale, a preto nám dal „Utešiteľov”.

Tým prvým je Duch Svatý, ktorý sa dokonca môže stať našim neustálym spoločníkom a tým druhým je samotný Syn Boží. Ježiš Kristus chce aby sme k Nemu prišli, aby sme mohli získať odpočinutie duše. Myslím si, že opäť ide o akýsi druh meditácie alebo rozjímania, pri ktorom premýšľame nad Spasiteľom a vedome príjmame „Jeho ľahké bremeno“ namiesto toho nášho, ktoré nás skľučuje. Ako som už spomínala, opäť si musíme nájsť tiché miesto a dostatok času, aby sme toto odpočinutie, ktoré je tak dôležité a ktoré nám chce Ježiš dať, mohli dostať.

Čitajte ďalej

Ak vás článok zaujal, prečítajte si aj 3. diel „Meditácia ako súčasť evanjelia” tu.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Ježiš Kristus tiež rozjímal (2. časť) appeared first on PodteSvati.sk.

Takisto vyhradzovanie sa proti rodinám, ktoré už z akéhokoľvek dôvodu nie sú ideálne alebo povedzme tradičné mi nepríde správne. Rodinné vzťahy možu byť natoľko komplikované, že sa v nich samotní členovia rodín môžu strácať a čeliť nedorozumeniam. Prečo si potom mnohí myslia, že možu všetky „iné” rodiny zovšeobečnovať, súdiť či hádzať do jedného vreca? Rodiny, ktoré nepoznajú, ľudí s ktorými sa nikdy nerozprávali. Nepoznajú ich príbehy, ich srdcia, ale chcú o nich rozhodovať… „Veď sme predsa kresťania, vieme, čomu veríme a za to aj bojujeme.”

Podľa mojich znalostí je ale kresťan človek nasledujúci Krista. Takže možeme si brať príklad od Krista a bojovať za svoje hodnoty? Áno. Avšak je doležité, akým spôsobom. Poďme si problížiť niekoľko príbehov z evanjelia.

Dobrý Samaritán

Ježiš hovoril príbeh o Samiritánovi. (Lukáš 10:30-37)

Samaritán bol potomok zo zmiešanej rodiny žida/ židovky a pohana/ pohanky. Samiritáni boli židmi opovrhovaní za to, že sa vzdali svojich židovských tradícii. Napriek tomu, že mal Samiritán velmi nízky status v spoločnosti on jediný bol ochotný pomôcť neznámemu človeku. Muž ležiaci na ceste bol zbitý a okradnutý, nemal žiadne oblečenie a vyzeral veľmi zle. Samaritán preto nemal ako zistiť či sa jedná o ďalšieho samaritána alebo žida. Avšak keďže sa nachádzal na ceste, ktorú používali hlavne žiadia, aby sa vyhli prechodu cez Jericho, kde žili Samaritáni, mohol dedukovať, že sa pravdepodobne jedná o žida. Tak isto to mohli tušiť rabín a lévita, ktorí boli obaja kňazmi. Napriek svojmu vysokému spoločenskému a náboženskému statusu mu ani jeden nepomohol. Prečo? Pretože podľa tradície nemusel, keďže stopercentne nevedel či sa jedná o žida alebo nie. Samaritán nad tým ale dlho nepolemizoval, jednoducho pomohol človeku v núdzi, ktorý by inak s veľkou pravdepodobnostou prišiel o svoj život.

Cudzoložnica

„ Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich.  Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku  a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila,  a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty?  Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi.  Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi.  Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku.  Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil?  Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.” (Ján 8:2-11)

Posolstvo z príbehu o cudzoložnici je veľmi jednoduché.  Cudzoložnicu chceli zákoníci a farizeji v podstate spravodlivo (podľa zákona Mojžišovho) ukamenovať. Každý jeden z týchto ľudí však takisto už vo svojom živote hrešil aj keď možno iným spôsobom. Jediný, kto bol bez hriechu, bol Ježiš Kristus, ktorý však túto ženu neodsúdil. Jediné, čo si od nej prial bolo to, aby už viac nehrešila. Myslíme teda aj my na to, že rovnaký prístup má Ježiš Kristus aj k ľuďom v našom okolí, ktorí nám pre nejaké ich činy alebo názory, ktoré pokladáme za nesprávne, nie sú po chuti. Ježiš nikoho neodsudzuje, práve naopak. Dal svoj vlastný život za každého z nás, pretože nám chcel dať možnosť zmeniť sa a verí, že to s Jeho pomocou dokážeme.

Zóramiti

Zóramiti boli ľudom žijúcim v krajine Antonionum. Vyznávali určité náboženstvo, o ktorom si mysleli, že je správne a že sú tým pádom jediným vyvoleným a obľúbeným Božím ľuďom. Ich pýcha ich viedla k samoľúbosti a naopak k nenávisti voči ľuďom inej viery. Zóramiti sa síce vo svojej viere mýlili, no ak by aj ich náboženstvo bolo 100% pravdivé, nedávalo by im právo na ich povýšenosť. Zóramiti sa stretávali raz do týždňa, aby svojim spôsobom uctievali Boha. Po jednom prichádzali na vyvýšený stupienok, kde každý jeden odrecitoval rovnaké slová:

” Svätý, svätý Bože; my veríme, že si Boh, a veríme, že si svätý, a že si bol duchom, a že si duchom, a že budeš duchom naveky.

Svätý Bože, my veríme, že ty si nás oddelil od bratov našich; a neveríme v tradíciu bratov svojich, ktorá im bola daná detinskosťou ich otcov; ale veríme, že si nás vyvolil, aby sme boli tvojimi svätými deťmi; a tiež si nám oznámil, že nebude žiadneho Krista.

Ale ty si ten istý včera, dnes a naveky; a ty si nás vyvolil, aby sme boli spasení, zatiaľ čo všetci okolo nás sú vyvolení, aby boli hnevom tvojím uvrhnutí do pekla; za svätosť túto ti my, ó Bože, ďakujeme; a tiež ti ďakujeme, že si nás vyvolil, aby sme neboli zvedení pochabými tradíciami bratov svojich, ktoré ich zväzujú k viere v Krista, ktorá odvádza ich srdcia tak, že blúdia ďaleko od teba, Bože náš.

A znova ti ďakujeme, ó Bože, že sme vyvoleným a svätým ľudom. Amen.” (Alma 31:16-18)

Ponaučenie

Aké ponaučenie si môžeme zobrať z týchto troch príbehov? Po prvé, ak sme pyšní, rozhodne nie sme nasledovníkmi Ježiša Krista. Pýcha často ľuďom zahmlieva zrak, núti ich veriť rôznym klamstvám, až sa nakoniec úplne vzdialia od evanjelia. Po druhé, každý nejakým spôsobom hrešíme. Jenoducho nie sme dokonalí…Neodcudzujme teda druhých, nech už sú, akí sú, pretože na to naozaj nemáme žiadne právo. Po tretie, nedívajme sa na ľudí podľa ich príslušenstva k určitému náboženstvu, národu či hocičomu inému. Všimnime si skôr či nepotrebujú našu pomoc. Veď je to presne to, čo nás už učil Ježiš Kristus mnohokrát.

The post Mysleli ste na druhých? appeared first on PodteSvati.sk.

„A stalo sa, že prikázal, aby boli privedené ich malé deti. Tak priviedli malé deti svoje a posadili ich na zem okolo neho a Ježiš stál uprostred; a zástup ustúpil, až k nemu boli privedené všetky….A keď hovoril slová tieto, plakal, a zástup to dosvedčil, a on bral ich malé deti, jedno po druhom, a žehnal im a modlil sa za ne k Otcovi. A keď to učinil, plakal znova; A prehovoril k zástupu a povedal im: Pozrite na maličkých svojich. A keď pozreli, aby videli, upreli oči svoje k nebu a uvideli nebesia otvorené, a uvideli anjelov zostupujúcich z neba ako keby uprostred ohňa; a zostúpili dole a obklopili oných maličkých, a tí boli obklopení ohňom; a anjeli im slúžili. A zástup to videl a počul, a dosvedčil; a vedia, že ich svedectvo je pravdivé, lebo všetci to videli a počuli; každý sám za seba; a bolo ich okolo dvoch tisíc a päťsto duší; a pozostávali z mužov, žien a detí.“ (3.Nefi 17:11,12,21-25)

Jedno po druhom

Môže sa nám zdať zvláštne, že Kristus, samotný Syn Boží, Vykupiteľ ľudských duší a jediný Spasiteľ sveta venuje toľko svojho cenného času práve malým deťom. Áno, deťom, ktoré ešte nemajú veľa znalostí a poznania. Nemajú dostatočnú kapacitu, aby rozumeli všetkému, čo sa okolo nich deje. Deti nedokážu vo svojom veku Ježiša verejne podporiť. Nedokážu Mu byť vo veciach sveta v žiadnom prípade na úžitok. On si napriek tomu na ne nachádza čas. Na jedno dieťa po druhom, na každé jedno zvlášť… Vďaka týmto veršom môžeme spoznať lepšie Ježišov charakter. Ba čo viac, môžeme nasledovať Jeho príklad a to tak, že sa rozhodneme tráviť čas s ľuďmi, ktorí nám nemajú čo dať na oplátku. Vtedy pochopíme, čo znamená pojem ” nezištná služba” a snáď pochopíme lepšie aj to, čo znamená pravá láska.

Podobnosť s Kristom

Pravdou je, že detí sú Spasiteľovi v niečom oveľa  podobnejšie než my dospelí. V čistote. Malé deti si neuvedomujú svoje činy, sú čisté, pretože ešte nedokážu hrešiť. Takisto Ježiš Kristus bol vo všetkých svojich činoch vedený láskou k blížnym a Nebeskému Otcovi. To znamená, že bol bez jedinej viny.

Zvyčajne vyhľadávame ľudí, ktorí sú nám podobní. Tých, s ktorými zdieľame spoločné názory a hodnoty. S ktorými môžeme byť samými sebou, nemusíme sa obhliadať alebo sa za niečo hanbiť. Napadlo vám niekedy, že možno práve s deťmi sa Ježiš cítil najpríjemnejšie?

„Vtedy prinášali k Nemu deti, aby kládol ruky na ne a modlil sa. Ale učeníci im dohovárali.Ježiš však riekol: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takýchto je kráľovstvo nebeské. I skladal ruky na ne a odišiel odtiaľ.“ (Matúš 19:13-15)

Deti vycítia dobro

Deti majú jednu obrovskú výhodu oproti dospelým. Nie sú poznačené nepriaznivými životnými skúsenosťami, vďaka čomu nemajú v sebe istú dávku skeptizmu, ktorá je pre dospelých tak typická. Nerozhodujú sa čisto “racionálne”. Dokážu byť jednoducho vedené Duchom a vycítiť dobro. Môžeme sa domnievať, že práve preto boli deti radi s Ježišom.

Všetci sme deťmi

Ján vo svojom liste píše: „Teraz, deti, zostávajte v Ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví, a neboli sme Ním zahanbení pri Jeho príchode.“ (1.list Jánov 2:28) Svojich čítateľov Ján oslovuje „deti“. Nemyslím si však, že svoj list venuje detskému publiku. Oslovuje deti nás všetkých. Prečo?

Pretože sme všetci deťmi Nebeského Otca. A myslím si, že by sme si to mali častejšie uvedomovať. Sme dokonca vyzývaní k tomu, aby sme boli ako deti. Poslušní voči Bohu, nášmu Otcovi v nebi, takisto ako sa od detí očakáva, aby boli poslušné voči svojim rodičom. Aby sme vkladali dôveru do Božích rúk, tak isto ako malé dieťa bez najmenších pochybností dôveruje svojej matke či otcovi. Aby sme boli deťmi aj v tom, že sa ako deti musíme neustále učiť, čo je správne a čo nie. Potrebujeme byť dokonca z času na čas pokarhaní ako malé deti. Potrebujeme rásť ako deti a zdokonaľovať sa každý jeden deň.

Pre mňa je však či už v príbehoch o deťoch a Ježišovi alebo v nádherných ilustráciach týchto udalostí najdôležitejším odkazom láska. Ježiš Kristus jednoducho ukázal, že cena akejkoľvek duše je pre Neho neopísateľne veľká.

The post Ježiš Kristus a deti appeared first on PodteSvati.sk.

Emanuel

Meno Emanuel pochádza z hebrejských slov, ktoré znamenajú „Boh s nami”. O Emanuelovi, ktorým je Ježiš prorokoval už Izaiáš. „Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.” (Izaiáš 7:14) Matúš toto proroctvo spája s anjelovou návštevou Jozefa.

„Ježiš Kristus narodil sa takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, a skôr, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého. Jej muž Jozef bol spravodlivý; nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť. Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Mária za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov. Toto všetko sa stalo, aby sa naplnilo, čo Pán riekol ústami proroka: Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú Mu meno Emanuel; to v preklade znamená: Boh s nami. “ (Matúš 1:18-25)

Kristus, Mesiáš, Pomazaný

Vedeli ste, že tieto tri mená znamenajú jedno a to isté? „ Kristus ” je grécke slovo totožné s hebrejským slovom „Mesiáš”. Význam oboch slov je „pomazaný”. Pomazaný je jednoducho povedané predurčený kráľ. Ježiš bol predustavený k svojmu veľkému povolaniu ešte pred stvorením sveta. Židovský ľud dostával mnoho proroctiev o Jeho príchode. Čakali teda na Mesiáš. Ježiš sa svojich učeníkov pýtal: „ A vy za koho ma pokladáte? Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.” (Matúš 16:15,16) 

Jehova

Jehova znamená v preklade „ Ja som”. Ježiš sa predstavil ako ” Ja som, ktorý som.” Lepší preklad by možno bol: Ja som ” ja som” alebo Ja som “Jehova”. Ježiš Kristus tak povedal, že on je ten mocný Boh Jehova, ktorý viedol svoj ľud a robil pre neho množstvo zázrakov opísaných v Starom Zákone. Apoštol Pavol takisto učil, že Kristus je Jehova Starého Zákona.

„Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom,  všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus.” (1. Kor. 10:1-4)

„ Ježiš im riekol: Veru, veru, hovorím vám: Skôr, ako bol Abrahám, ja som.” (Ján 8:58)

Uhoľný kameň

Uhoľný kameň je hlavný kameň tvoriaci roh základu budovy. Je to nadôležitejší kameň. Ak by sme uhoľný kameň vytiahli, ostatné by sa rozsypali a budova by sa zrútila. Presne tak je to aj s Ježišom Kristom. Nie len že je základom evanjelia, základom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, musí byť aj základom nášho svedectva na to, aby sme mohli nechvejne stáť.

„Vedzte teda vy všetci, aj všetok ľud izraelský, že tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych. Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.” (Skutky 4:10,11)

Dobrý pastier

Dôvod prečo sa Kristus prirovnáva k pastierovi je naozaj krásny no zároveň obsiahly. Prečítate si o ňom v samostatnom článku tu.

Prostredník, príhovorca

Prostredník alebo príhovorca označuje určitého sprostredkovateľa. Ježiš Kristus je sprostredkovateľom medzi Bohom a človekom. Jeho uzmierenie umožnilo ľuďom, aby činili pokánie zo svojich hriechov a zmierili sa s Nebeským Otcom.

„Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.” (Ján 14:6)

„A preto, ľudia sú slobodní podľa tela; a sú im dané všetky veci, ktoré sú pre človeka nevyhnutné. A sú slobodní, aby si zvolili slobodu a večný život skrze veľkého Prostredníka všetkých ľudí, alebo si zvolili zajatie a smrť podľa zajatia a moci diablovej; lebo on sa snaží, aby všetci ľudia boli biedni ako je on sám.

A teraz, synovia moji, chcel by som, aby ste pohliadli na tohto veľkého Prostredníka a poslúchali veľké prikázania jeho; a boli verní slovám jeho a zvolili si večný život podľa vôle Svätého Ducha jeho.” (2. Nefi 27,28)

The post Emanuel, Kristus, Mesiáš… appeared first on PodteSvati.sk.

Úryvky z Kníh Mojžišových použité v modlitbe Shema

Počuj, Izrael!

„Počuj, Izrael! Hospodin, náš Boh, je jediný Hospodin. Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. Slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú v tvojom srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať. Priviažeš si ich ako znamenie na ruku, budeš ich mať ako pásku na čele medzi očami a napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány.” (5. kniha Mojžišova 6:4-9)

…aby ste milovali Hospodina celým srdcom svojim…

„ Ak budete naozaj poslúchať moje príkazy, ktoré vám dnes dávam, totiž, aby ste milovali Hospodina, svojho Boha, a slúžili Mu celým srdcom a celou dušou, tak dám dážď vašej krajine v pravý čas, jesenný i jarný dážď; zoberieš svoje obilie i svoj mušt i olej a dám ti trávu na poli pre tvoj dobytok; budeš jesť a nasýtiš sa. Dbajte, aby sa vaše srdce nedalo zviesť, aby ste neodbočili, neslúžili iným bohom a neklaňali sa im. Lebo hnev Hospodinov by vzplanul proti vám, On by zatvoril nebesá a nebolo by dažďa, zem by nevydala svoje úrody a vy by ste rýchlo vyhynuli v dobrej krajine, ktorú vám Hospodin dáva.Vložte si tieto moje slová do svojho srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenia na svoje ruky; i budete ich mať ako pásku na čele medzi svojimi očami.  Poučte o nich svoje deti; hovor im o nich, keď budeš sedieť vo svojom dome i keď pôjdeš cestou, keď budeš líhať i keď budeš vstávať.  Napíš ich na veraje svojho príbytku a na svoje brány, aby sa rozhojnili vaše dni i dni vašich synov v krajine, ktorú Hospodin prísahou zasľúbil dať vašim otcom, pokiaľ sú nebesá nad zemou. ” (5. kniha Mojžišova 11:13-21)

Ja som Hospodin, váš Boh

„Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom, nech si zhotovujú strapce na okraje svojich šiat po všetky pokolenia a nech dajú na okrajové strapce purpurovomodrú šnúrku.  Strapce nech vám slúžia na to, aby ste sa – kedykoľvek sa na ne pozriete – rozpomenuli na všetky príkazy Hospodinove, aby ste ich plnili a nechodili za žiadosťami svojho srdca, ani svojich očí, ktoré by vás zaviedli k smilnej nevere, aby ste si pripomínali a plnili všetky moje príkazy a aby ste boli svätými pre svojho Boha. Ja som Hospodin, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z Egypta, aby som sa stal vaším Bohom. Ja som Hospodin, váš Boh.” (4. kniha Mojžišova 15:37-41) 

Čo sa stalo s modlitbou Shema

Je možné, že si dvanásť ročný Ježiš práve z cesty do Jeruzalemu domov priniesol manuskript modlitby Shema zo synagógy. Takisto vieme, že intenzívne študoval päť kníh Mojžišových, knihu Izaiáša a Jeremiáša, na koľko sa na ne mnohokrát odkazuje pri svojom učení.

Modlitba Shema však za Kristových čias začala byť bezmyšlienkovito omieľaná a tak strácala na svojom význame. Ježiš Kristus proti takejto  forme „modlitby“ protestoval  a vyjadril sa takto:

„ Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. ” (Matúš 6:6,7).

Praktika sústavného opakovania určitého písma, ktorú farizeji významne rozšírili bola Ježišom odsúdená. Pán teda učil svojich apoštolov a učeníkom ako sa majú modliť.

Ako nás učil Ježiš modliť sa

Kristus vo svojej modlitbe nepoužil presné znenie písiem, napriek tomu, že ich dôverne poznal, čo dával najavo vo svojom učení. Svojou modlitbou nám dal príklad ako sa modliť alebo čo všetko môžeme do svojej modlitby zahrnúť.

Jeho modlitba začína oslovením Boha. Kristus hovorí o Bohu ako o Otcovi nás všetkých, o Otcovi, ktorý je na nebesiach. Ďalej vyjadruje túžbu príchodu Jeho kráľovstva na zem. Na to Ježiš  uznáva, že prijíma vôľu Nebeského Otca vo všetkých veciach, čím Mu preukazuje svoju dôveru.

Ďalej hovorí „chlieb náš každodenný daj nám dnes“, čím nás učí, že máme prosiť Boha o všetky svoje každodenné či svetské potreby, nech už je to jedlo, ktoré potrebujeme prijímať alebo strecha nad hlavou, práca, vyriešenie finančných problémov alebo uzdravenie z choroby.

Nasledujúcou časťou modlitby nás Spasiteľ učí, aby sme každý deň alebo čo najčastejšie činili pokánie. Chce aby sme si priznali svoje chyby a slabosti a poprosili Nebeského Otca o ich odpustenie a pomoc s naši obrátením. Je ale dôležité, aby sme aj my odpustili ľuďom, ktorí sa prehrešili proti nám. Máme Boha taktiež prosiť o pomoc a silu, aby sme dokázali odolávať pokušeniam.

Otčenáš

Táto modlitba bola nazvaná jej prvými dvoma slovami a je známa ako „Otčenáš.“  Stalo sa však presne to, čomu sa Ježiš Kristus bránil a čomu chcel vďaka tejto „ neformálnej“ modlitbe zabrániť. Ľudia sa ju pod vplyvom Katolíckej cirkvi začali povinne naspamäť učiť, recitovať až postupne bezmyšlienkovito omieľať. Následne boli vymyslené ďalšie a ďalšie modlitby, ktoré síce mohli byť pekné, ale nakoniec spôsobili, že sa mnohí ľudia skutočne nemodlili, ale len recitovali.

Ježiš Kristus jednoducho chcel svojich učeníkov naučiť, aby otvorili svoje srdcia a komunikovali s Nebeským Otcom ako s reálnou osobou, ktorou On je. On je naším Otcom. A ako každý dobrý otec chce vedieť, ako sa Jeho deti majú. Chce vedieť, čo ich trápi, čo potrebujú a ako im môže pomôcť. Aj napriek tomu, že nás pozná, chce s nami rozvíjať obojstranný vzťah. Jednoducho chce, aby sme spolu komunikovali.

Učila som sa modliť sa

Spomínam si, že keď som sa prestala modliť Otčenáš a začala sa modliť vlastnými slovami, najskôr som nevedela, čo mám povedať. Bolo mi jasné, že ak neviem čo povedať Bohu, dovtedy som sa k Nemu naozaj nemodlila. Moje prvé modlitby boli rozpačité. Je pravda aj to, že som sa po možno prvých troch cítila tak, že som sa bez toho Otčenáša „ poriadne nepomodlila“. Avšak postupom času moje modlitby nadobudli hlboký význam. Dokázala som naozaj Bohu vyjadriť túžby ale aj obavy svojho srdca. Také o ktorých som nikomu nepovedala a o niektorých som do vtedy ani nevedela. Skutočné modlitby mi dovolili nahliadnuť do svojho vnútra a získať pokoj. Neskôr som sa učila počúvať, čo mi chce povedať Pán. Keďže Duch hovorí tichým a jemným hlasom nie je pre mňa vždy ľahké počuť Božiu vôľu. Postupne sa to však učím a viem, že ak nepoľavím naozaj raz spoznám Boha.

The post Otčenáš alebo prečo nás učil Ježiš ako sa modliť appeared first on PodteSvati.sk.

Umývanie rúk pred jedlom

Židia si vždy dali záležať, aby boli ich ruky pred jedlom čisté. Avšak spôsob umývania rúk sa značne líšil od toho nášho. Pred jedlom služobník alebo ktokoľvek iný, kto bol určený, zlieval vodu z nádoby  na ruky vystreté nad umývadlom. Na umývadle bol konkávny kryt s početnými otvormi, ktorý zaisťoval, že znečistenú vodu pod ním nebolo vidieť. Keďže Židia nepoužívali príbor ale jedli rukami, dôkladné umytie rúk bolo nevyhnutnosťou.

Keď sa farizeji sťažovali na Ježišových učeníkov kvôli jedeniu chleba bez umytia rúk, mali na mysli spomínanú zdĺhavú tradíciu. Židovská vrchnosť v tej dobe vydala presný postup umývania rúk  ba niekedy dokonca celého tela pred jedlom či umývania rôznych pohárov, krčiažkov a medených nádob.  Nešlo však o súčasť Mojžišovho zákona, ale len o tradíciu starších. Ježiš Kristus preto odmietal považovať toto nariadenie za akési prikázanie. Pán teda nebol proti umývaniu rúk pred jedlom. Jednoducho odporoval rabínom, ktorí si mysleli, že majú autoritu nariaďovať ľuďom, ako presne majú vykonávať každodenné zvyklosti. (Marek 7:1-5)

Poďakovanie

V Starom Zákone si môžeme všimnúť ďakovanie pred každým jedlom. Ak sa medzi ľuďmi nachádzal prorok, bolo od neho očakávané predniesť ďakovnú modlitbu.

Pred tým než Ježiš vykonal zázrak a nasýtil päťtisíc ľudí, poďakoval Nebeskému Otcovi za jedlo.

„ [Ježiš] vzal tých sedem chlebov a tie ryby, dobrorečil, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom“. (Mat 15:36)

Pri ďakovaní boli používané rôzne slová. Ten, kto nahlas predniesol modlitbu zvykol povedať napríklad: „Nech sú požehnané Tvoje diela, Jehova, náš Boh, Kráľ celého sveta, ktorý nám dávaš chlieb z neba.“ Ostatní na konci buď zvolali „Amen!“ alebo zopakovali určité slová z modlitby.

Zvykom Židov v tých dňoch bolo opäť poďakovať po dojedení.

„Keď sa naješ a nasýtiš, dobroreč Hospodinovi, svojmu Bohu, za dobrú krajinu, ktorú ti dal.” (5.kniha Mojžišova 8:10)

Pozvanie od hostiteľa

V niektorých východných krajinách sveta bol pozorovaný zvyk „dvojitého pozvania.“  V dostatočnom predstihu pred určitým sviatkom hostiteľ posiela pozvanie a znova krátko pred sviatkom vysiela svojho služobníka, aby hosťom oznámil, že všetko je pripravené a oni sú srdečne pozvaní. V našej kultúre sme zvyknutí na krátke pozvanie, na ktoré okamžite reagujeme buď prijatím alebo odmietnutím. Okamžité prijatie už pri prvom pozvaní by bolo vo východných krajinách s tradičným dvojitým pozvaním neúctivé. Pozvaný hosť prvé pozvanie nesmie prijať. Je od neho naopak očakávané, že prvé pozvanie odmietne, aby tak umožnil hostiteľovi presvedčiť ho pozvanie prijať pri druhom pokuse. Túto tradíciu môžeme vidieť viackrát v Starom Zákone, ale párkrát aj v Novom. Môžeme sa domnievať, že je zahrnutá v podobenstve, ktoré hovoril Ježiš:

„ Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. V hodine večere poslal sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo už je všetko hotové! Ale všetci sa začali jednomyseľne vyhovárať…Keď sa sluha vrátil, oznámil to pánovi. Vtedy sa rozhneval pán domu a povedal sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých. Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a miesto ešte je. Vtedy povedal pán sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady a prinúť (ich) vojsť, aby sa mi naplnil dom.Lebo hovorím vám, že ani jeden z mužov, ktorí boli pozvaní, neokúsi moju večeru.” (Lukáš 14:16- 18,21-24)

Keď jeden z farizejov pozval Ježiša do svojho domu, aby ho pohostil. Spasiteľ najskôr pozvanie odmietol, avšak potom ho prijal. Nešlo teda o zmenu názoru u Ježiša, ale o jednoduchý akt slušnosti a úctivosti podľa židovskej tradície. (Lukáš 7:36)

Hostiny a „vonkajšia tma“

Za čias Ježiša Krista sa hostiny usporiadavali v noci v dokonale osvetlených miestnostiach. Ak bol nejaký hosť z takéhoto večierku vylúčený, bol vylúčený do „vonkajšej tmy“ noci. Ježiš Kristus to vo svojom učení použil na prirovnanie k vylúčeniu z Božieho kráľovstva.

„Hovorím vám, že mnohí prídu od východu a od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v kráľovstve nebeskom, ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. ” (Matúš 8:12)

Ak však zistíte, ako ľudia z východných krajín zvyknú spať, pojem „ vonkajšia tma“ nadobúda nový význam. Na Slovensku ako aj v západných krajinách sme zvyknutí spať pri úplnej tme, avšak pre Židov alebo všeobecne Orientálov by to bol hrôzostrašný zážitok. V čase Starého aj Nového Zákona totiž zvykli mať po celú noc zapálenú lampu. Kvôli tomuto strachu z tmy si Spasiteľ nemohol vybrať lepší pojem než „vonkajšia tma“, aby opísal hrozný trest nespravodlivých po súdnom dni.

Zasadací poriadok

Keď prišli farizeji na hostinu, zaumienili si sedieť na miestach s najväčšou poctou. Ježiš ich odsúdil za ich pýchu. Povedal o nich: „…obľubujú si predné miesta na hostinách, prvé miesta v synagógach…”. (Matúš 23:6) Pri tom, ako Ježiš hodoval v  dome farizejov, povedal im podobenstvo.

„Keď ťa niekto pozve na svadbu, nesadni si na prvé miesto, aby medzi pozvanými nebol snáď vzácnejší, ako si ty, a ten, čo pozval teba i jeho, prišiel by a povedal by ti: Prepusť miesto tomu! A vtedy začal by si s hanbou sedieť na poslednom mieste. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto, aby ti ten, čo ťa pozval, povedal, keď príde: Priateľ môj, sadni si vyššie. Vtedy budeš mať česť u všetkých spolustolovníkov. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. (Lukáš 14:8-11)

Miesto najväčšej pocty pri stole je miesto na pravici od cteného hosťa a druhým najlepším miestom je miesto po jeho ľavici. Jakub a Ján si preto požiadali o tieto miesta v Božom kráľovstve pri Ježišovi Kristovi.

Ježiš radil hosťom, aby si vyžiadali najposlednejšie z miest pri stole. Bolo to miesto najbližšie k dverám. Hosť ktorý zaujal toto skromné miesto by mohol byť pozvaný pánom domu, aby zaujal lepšie miesto.

Jedenie rukami

Arabi vo všeobecnosti nepoužívajú lyžice, vidličky a nožíky, ktoré sú pre západnú kultúru základom stolovania. Hovoria.: „ Na čo je človeku lyžica, keď mu dal Boh toľko prstov?“ Mäso je obvykle servírované spolu a každý si z neho berie rukami, pričom šťava alebo omáčka sa nachádza zvlášť  v miske. Kúsky chleba sú máčané v omáčke a jedené popri mäse.

Máčanie do misy a skyva

Ježiš povedal pri poslednej večeri:„Kto omočil so mnou ruku v mise, ten ma zradí.” (Matúš 26:23)

Ján sa naklonil k Ježišovi a spýtal sa Ho: „…Pane, kto je to? Ježiš odpovedal: Ten je to, komu podám omočenú skyvu. Nato omočiac skyvu, vzal ju a podal Judášovi, synovi Šimona Iškariotského.” (Ján 13: 25,26)

Čo je to skyva? Ide o najchutnejší kúsok  z jedla, ktorý podá hostiteľ jednému z hostí priamo zo svojich rúk do úst hosťa. Prejaví mu tak svoju úctu a dobrú vôľu. Ide teda o znak rešpektu a priateľstva.

Ježiš Kristus dal spomínanú skyvu práve Judášovi aj napriek tomu, že vedel o jeho zrade. Myslím si, že týmto gestom preukázal, že ani zďaleka nie je jeho nepriateľom. Jeho láska bola aj je dokonalá.

Poskladaný obrúsok

V skoré nedeľné ráno dva dni po ukrižovaní Ježiša sa Mária Magdaléna ponáhľala k hrobu. Nasledovali ju Pánovi apoštoli Peter a Ján. Ján opisuje túto udalosť, v ktorej spomína: „Nahnúc sa, videl tam [Ján] plachty ležať, ale nevošiel dnu.Tu prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, vstúpil do hrobu a videl tam plachty ležať.  Ale šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave, nebola medzi plachtami, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj ten druhý učeník [Ján] , ktorý prišiel prvý ku hrobu, i videl a uveril.” (Ján 20: 5-8)

Môže sa zdať zvláštne, že Ján zapisuje na prvý pohľad bezvýznamnú poznámku o zvinutej či poskladanej šatke, ktorá bola odložená na inom mieste než Pánove plachty. Nešlo však len o náhodu ale o symbol židovského zvyku viažucemu sa k danému  slávnostnému dňu, ktorý by rozpoznal každý Žid.

Pred hostinou zvykol sluha nachystať stôl presne tak, ako si to pán predstavoval. Počas hostiny sluha z diaľky pozoroval či už pán dojedol. Keď pán vstal od stola, utrel si ruky, ústa a bradu, a pokrčený obrúsok hodil na tanier,  znamenalo to: „Skončil som.“

Ak by však pán vstal od stola, poskladal obrúsok a položil ho vedľa taniera, znamenalo by to „Vrátim sa.“

Ježiš Kristus po svojom ukrižovaní a vzkriesení poskladal obrúsok (alebo šatku v slovenskom preklade) a položil ju vedľa, ďalej od plachiet čím dal najavo: „ Ešte som neskončil, vrátim sa.“

The post Zvyky Židov pri stolovaní a Ježiš Kristus appeared first on PodteSvati.sk.

Keď Ježiš Kristus kráčal po cestách Palestíny, často učil o láske. Svojimi výrokmi neraz šokoval. Tvrdil, že lepšie než  “oko za oko, zub za zub” je milovať všetkých blížnych svojich, milovať dokonca aj svojich nepriateľov.

Musím sa priznať, že často bojujem s tým, že mi ľudia jednoducho povedané lezú na nervy. Hnevá ma ich myslenie a spôsob života, vytáča ma ich hlúposť a nepáčia sa mi ich činy. Nehovoriac o rôznych sklamaniach a ublíženiach, určite nie je ľahké milovať všetkých.

V minulom článku som sa venovala tomu, prečo je od nás požadované milovať každého, dokonca aj svojich ” nepriateľov”. Tu.

Dnes sa chcem zamyslieť nad tým, ako to dosiahnuť. Ak by sme chceli namiešať elixír lásky, elixír uschopňujúci človeka milovať, aké ingrediencie by sme doň použili?

Môj recept

Uvedomenie si, že všetci sme deti Nebeského Otca s božským potenciálom

V predsmrteľnom živote sme sa všetci tí, ktorí sme prišli na zem, už rozhodli nasledovať Krista. Síce si to nepamätáme, ale dozvedáme sa o tom v knihe Mojžiša v 4. kapitole . Táto znalosť mi pomohla pochopiť, že nie “len”, že sme všetci deti Nebeského Otca s božským potenciálom, všetci sme sa navyše už raz dokázali rozhodnúť pre dobro a to znamená, že každý na tomto svete má nádej byť lepším človekom, rozhodnúť sa nabudúce správne. Každý jeden aj ten, o kom na základe svojich skúseností veľmi pochybujeme. Obrovskou zmenou charakteru sa môžeme inšpirovať u apoštola Pavla alebo u Almu mladšieho. Obaja bojovali proti Cirkvi Božej, prenasledovali jej členov až spoznali Krista. Potom v pravom opaku so svojou minulosťou začali hlásať evanjelium a privádzať ľudí do Cirkvi.

Spoznanie danej osoby

Ak som sa niečo naučila o ľuďoch, ktorí sa v mojich očiach nesprávajú najlepšie, je to skutočnosť, že v minulosti sami prešli nejakou traumou. Ubližujú preto, lebo sú sami ublížení. Určite ste sa stretli s reakciami od druhých, ktoré neboli na mieste. Urážanie sa, ignorovanie, okamžitý útok či vysmievanie sa do tváre ba oveľa horšie. Je to akási obrana? Alebo skôr volanie o pomoc? Neviem. Viem však to, že keď sa budeme snažiť spoznať a pochopiť reakcie a správanie druhých, keď sa budeme snažiť spoznať ich minulosť a ich súčasné pocity, naše počiatočné negatívne emócie voči nim sa môžu zmeniť na súcit, ktorý je často začiatkom lásky k blížnym.

Pomoc a služba

Je až neuveriteľné ako služba druhým otvára srdcia aj na jednej aj na druhej strane. Nemusíte čakať na veľké veci. Aj malá pozornosť, úsmev, pochvala, drobná pomoc má veľký účinok.

Používate nejaké ďalšie ingrediencie na prípravu elixíru lásky? Podeľte sa s nami v komentári.

The post Elixír na lásku appeared first on PodteSvati.sk.

Aby jeho skutočná túžba nevyšla najavo, nahovoril kamarátov, že iba narušia Whitefieldovo kázanie. Tvrdé slová kazateľa:

„Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť pred prichádzajúcim hnevom?!“

Matúš 3:7

sa mu zarezali do srdca. Odišiel s pocitom ťažkosti svojich hriechov. Trvalo 3 roky, kým sa uzmieril s Bohom a stal sa dokonca metodistickým kazeteľom.  O 2 roky na to, napísal kňaz Robert pieseň, v ktorej vyjadril radosť z novej viery. Jeho život bol mozaikou príbehov, ktoré formovali jeho vieru i v časoch, keď blúdil a opätovne Boha vo svojom živote nachádzal.

Prameni všetkých požehnaní

2. Vztyčím zde svůj EbenEzer, s pomocí Tvou přicházím.

Doufám, že s Tvou blahovůlí šťastně domů dorazím.

Když jsem zabloudil od stáda, Ježíš sám mne vyhledal.

Vyprostil mne z nebezpečí, za mne krev svou proléval.

Príbeh hovorí o tom, ako smutný Robert na sklonku života, stretol mladú dámu pohmkávajúc si pieseň „Prameni všetkých požehnaní“. Oslovila ho a poradila mu, že v ťažkých časoch si pospevuje práve túto pieseň. Robert Robinson sa jej uprene pozrel do očí a povedal: „Madam, som chudobný, smutný muž, ktorý pred mnohými rokmi zložil túto pieseň. A dal by som tisíc svetov, ak by som mal, aby som sa mohol cítiť ako predtým.“ Mladá dáma plná viery mu neváhala odpovedať: „Ale ten prameň stále tečie.“

Prameň požehnaní, všetkých požehnaní, vychádza od Ježiša Krista. On je milosrdný Spasiteľ, Boží Syn, ktorý nešetrí na množstve požehnaní pre nás. Ak sme verní Jeho prikázaniam a nasledujeme Ho celým svojím srdcom, mysľou a dušou … požehnania prídu podľa Jeho načasovania. Prameň Božích požehnaní stále tečie, ten prameň živej vody nikdy nevyschne.

Nezabúdajme, že ten prameň ešte tečie.

The post Prameň všetkých požehnaní – ešte tečie appeared first on PodteSvati.sk.

Nádej – počiatok všetkého

Nádej je hybná sila. Nie na darmo sa hovorí, že nádej zomiera posledná. Je základom, pre akúkoľvek úspešnú činnosť a zároveň základom na prekonanie akejkoľvek ťažkosti, ktorej práve čelíme. Bez nádeje, nie je viera, nie je ani žiadna vôľa uskutočňovať hocaké veci.

Avšak aj nádej musí mať svoj základ. Je potrebné, aby bola o niečo oprená, o niečo silné, pevné a nemenné, aby nádej nebola naivitou ale realitou.

Ježiš Kristus

Ako členka Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní verím, že Ježiš Kristus je ten vďaka komu môžeme mať nádej. Ježiš ju počas svojho života na zemi doslova rozdával. Chodil medzi ľuďmi, uzdravoval ich z rôznych ochorení, z takých, z ktorých „ nebolo možné“ sa uzdraviť, napríklad zo slepoty. Uzdravoval tých, ktorí v Neho mali vieru. Okolo Ježiša boli aj ďalší ľudia, ktorí videli Jeho zázraky a počuli Jeho učenie. Možno uverili hneď a možno v ich srdci začala rásť nádej. Nádej, že Ježiš môže pomôcť aj im.

Ježiš uzdravuje slepého

Ježiš Kristus zakončil svoj pozemský život obetovaním sa za nás, dal dobrovoľne svoj život ako cenu za hriechy tohto sveta. Táto udalosť bola v istom zmysle veľmi bolestivá až brutálna, v inom zmysle je ale nádherným vyjadrením nesmiernej Ježišovej lásky voči nám všetkým. Ježiš na tretí deň vstal, premohol smrť. A preto Jeho evanjelium nie je o bolesti či smrti. Je predovšetkým o nádeji a novom živote. Tým, že Ježiš dokonca premohol smrť, dal nám všetkým nádej, že pokiaľ sa budeme riadíť Jeho učením a budeme v Neho veriť, aj my môžeme byť uzdravení z našich hriechov, viny, slabostí, chorôb a bolesti. A aj my môžeme získať večný život, nech už sme teraz v akomkoľvek stave. Vďaka Nemu je to možné. 

Ježiš rozpráva s malomocným mužom

Vďaka nádeji rastie viera. A viera, tá koná zázraky. Ježiš Kristus povedal: “Pre toho, kto verí je všetko možné. ” (Marek 9:23)

Ježiš prekonal smrť

The post Nádej žije, lebo On žije appeared first on PodteSvati.sk.