V tomto článku by som sa chcela venovať niekoľkým príklad z písma, kedy sám Ježiš uprednostňuje rozjímanie, premýšľanie či počúvanie pred službou, ktorá je samozrejme tiež dôležitá. Môžeme z toho ale vyrozumieť, že takisto dôležité ako slúžiť druhým je nájsť si čas, kedy môžeme vyčistiť svoju myseľ, premýšľať usporiadať si v mysli svoje priority, rozprávať sa s Bohom či v tichosti činiť pokánie.

Mária a Marta

Mária a Marta boli sestry Lazara a stali sa Ježišovými priateľkami. Prvý záznam o nich hovorí:

„Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Do svojho domu Ho [Ježiša Krista] prijala žena menom Marta. Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová.  Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. Odpovedal jej Pán: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ (Lukáš 10:38-42)

Marta bola starostlivou ženou. Bola si vedomá svojho postavenia a svojej úlohy ženy v tej dobe a tak posluhovala Ježišovi. Nemyslím si však, že bola motivovaná len svojou povinnosťou, ale tiež láskou a úctou k svojmu priateľovi Ježišovi a tak mu chcela slúžiť. Presne tak ako sa my snažíme pomáhať svojim priateľom a blízkym. Mária však chcela najmä počúvať Jeho slová. A to a napriek tomu, že ženy v tej dobe neboli vyučované a ani im nebolo dovolené čítať z Tóry. Ježiš nechcel Martu ponížiť. To, že mu chcela poslúžiť bolo láskavé a šľachetné gesto. Napriek tomu je však vysvetlil, že dôležitejšie než posluhovať Mu je počúvať Jeho slová a učiť sa im.

Môžeme si z tohto príbehu zobrať jednoduchý odkaz. Je pravdaže dôležité, aby sme slúžili ľuďom okolo nás. Veď sám Ježiš je toho dokonalým príkladom. Avšak je nevyhnutné pre nášho ducha, aby sme si nachádzali dostatok času na počúvanie nášho Spasiteľa a na premýšľanie o Jeho slovách. Môžeme to praktikovať jedine vtedy, ak odložíme stranou naše povinnosti a upriamime sa na čas na to, čo je skutočné dôležité pre náš vlastný večný život. Verím tomu, že po čase určitej meditácie alebo rozjímania môžeme byť naša nasledujúca služba druhým láskavejšia a inšpirovaná.

Ježiš Kristus na púšti

Všetci poznáme príbeh o tom , ako sa Ježiš postil na púšti, keď k  Nemu na 40. deň prišiel Diabol, aby Ho pokúšal. Ježiš túto skúšku prekonal. Nepoddal sa lákavým no márnym návrhom Satana. Asi prvým jasným posolstvom z tých veršom je, že máme odolávať pokušeniam Diabla bez ohľadu na to, aké sú lákavé, a v akej ťažkej situácii sa práve nachádzame.

Okrem toho si ale môžeme zobrať od Ježiša aj iný príklad. Príklad, ktorý sa týka prípravy na dôležité obdobia alebo udalosti, ktoré nás čakajú. Z chronologického poradia príbehov o Ježišovi v evanjeliach je zrejmé, že Ježiš zamieril do púšte po tom, ako bol pokrstený a predtým ako povolal svojich učeníkov, začal ľudí učiť o evanjeliu a robiť mocné zázraky po celej krajine.

Joseph Smith vo svojom inšpirovanom preklade Biblie jemne upravil začiatok 4. kapitoly evanjelia podľa Matúša: „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby bol s Bohom“. Je zaujímavé, že bol Ježiš práve na púšti. Myslím si, že sa jednoduchšie spojíme s Bohom, keď sme sami a navyše keď máme okolo seba čo najmenej podnetov, ktoré by mohli odvádzať našu pozornosť. Ježiš sa počas tohto obdobia postil. Nepostil sa preto, aby sa fyzicky vyčerpal. Postil sa, aby sa mohol skutočne rozprávať so svojim Otcom v nebi a práve naopak psychicky sa posilniť. Namiesto toho, aby Ježiš uzdravil o jedného človeka viac alebo učil o jedného viac, strávil čas so svojim Otcom v nebi. Nešiel sa s ním rozprávať, až potom čo vykonal všetko, čo mal. Rozhovor s Nebeským Otcom bola pre Neho priorita. Ježiš vedel, že pre svoju božskú službu medzi ľuďmi potrebuje Jeho pomoc.

Dostatok času

Zaujímavým údajom pre mňa je, že Ježiš bol na púšti minimálne 40 dní. Keď sa zamyslím nad tým, koľko času venujem ja rozhovoru s Bohom počas svojich modlitieb, je mi z toho až smutno.

Na druhú stranu je dobré si uvedomiť, že aj Ježiš súc dokonalý, potreboval dostatok času s Nebeským Otcom na to, aby sa dokázal pripraviť na svoje poslanie. Nie je preto žiadna hanba, ak potrebujeme viac času na to, aby sme pochopili niektoré zložitejšie náuky a písma. Na to aby sme prekonali ťažkosti vo svojich životoch alebo na to, aby sme skutočne činili pokánie a pokračovali ďalej v živote zdokonalení. Je mi jasné, že môžete byť skutočne zaneprázdnení potrebnými a šľachetnými aktivitami. Napriek tomu sa , prosím, zamyslite či nie je lepšie spomaliť a vyhradiť si tichý čas „na púšti“, bez zbytočných podnetov len pre Pána a Jeho inšpiráciu.

Pán nám dá odpočinutie

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“ (Matúš 11: 28-30)

Ježiš Kristus v týchto veršoch nehovorí k niekomu, kto činí neprávosť a potrebuje sa zmeniť. Hovorí k ľuďom ktorí sú aktívni, pracovití a usilovní. Ako však vieme, u každého človeka raz príde obdobie, kedy nevládze. Obdobie, kedy  jeho práca presahuje jeho možnosti či už fyzické alebo psychický, alebo oboje. Boh od nás síce očakáva snahu a prácu, ktorá je dobrá ako pre naše telo, tak pre našu myseľ. Ale zároveň nás miluje a pozná nás dokonale, a preto nám dal „Utešiteľov”.

Tým prvým je Duch Svatý, ktorý sa dokonca môže stať našim neustálym spoločníkom a tým druhým je samotný Syn Boží. Ježiš Kristus chce aby sme k Nemu prišli, aby sme mohli získať odpočinutie duše. Myslím si, že opäť ide o akýsi druh meditácie alebo rozjímania, pri ktorom premýšľame nad Spasiteľom a vedome príjmame „Jeho ľahké bremeno“ namiesto toho nášho, ktoré nás skľučuje. Ako som už spomínala, opäť si musíme nájsť tiché miesto a dostatok času, aby sme toto odpočinutie, ktoré je tak dôležité a ktoré nám chce Ježiš dať, mohli dostať.

Čitajte ďalej

Ak vás článok zaujal, prečítajte si aj 3. diel „Meditácia ako súčasť evanjelia” tu.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Ježiš Kristus tiež rozjímal (2. časť) appeared first on PodteSvati.sk.

Čistý svet

Meky Žbirka oslavuje 67. narodeniny spolu s premiérou nového videoklipu ku skladbe Čistý svet z minuloročného Double Albumu. Duet s nevidomou klavírnou virtuózkou a nezameniteľnou speváčkou Ráchel Skleničkovou je podľa môjho názoru silnou skladbou. Nesie so sebou posolstvo, ktoré určite pocítite.

Vidím v nej aj hlbší význam slov a viet, ktoré opisujú spoločenskú situáciu na Slovensku v posledných mesiacoch. Napísal Meky túto skladbu prorocky nadčasovo, alebo je jeho song varovným prstom nad tým, aby sme sa ako krajina usilovala o usporiadanie svojich životov, k hromadnému „pokániu“ a návratu k čistému žitiu? Kto vie … kiež by.

Čistí v srdci

Na začiatku sa spieva o tom, že človek, ktorý vedie čistý život sa nemusí báť. V písmach sa používa skôr pojem „čistý v srdci“ predstavujúci toho, kto je oslobodený od hriechu, viny, hriešnych túžob, či úhony. Je to cnostná osoba s čistým srdcom.

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Matúš 5:8

A požehnaní sú všetci čistí v srdci, lebo oni Boha uvidia.

2 Nefi 12:8

Všetci čistí v srdci – Pánov ľud získajú Pánove požehnania, dokonca dar večného života a budú sa s Ním radovať v Jeho prítomnosti. Aby boli všetky naše konania a myšlienky čisté, musíme neustále uplatňovať vieru v Ježiša Krista, pokánie na odpustenie hriechov a prijať obrady evanjelia, podľa ktorých musíme verne žiť.

Kombinácia týchto zásad nám, domnievam sa, pomôže vytvoriť si pancier proti lživým slovám a podlým vetám protivníka. Nás, takto vyzbrojených, nečaká pád, ale triumf. Nemáme sklon kuť plány s protivníkom dobra, keď sme na seba vzali lásku Kristovho evanjelia.

Ten, kto má svoj čistý svet, nemusí sa báť
lživých slov a podlých viet, nečaká ho pád.

Ten, kto v lásku uveril, iným neškodí.
Neurobí s diablom deal, nemá dôvody.

V tom je ten fór mať ľudí rád
tak začni skôr než príde skrat

počuť ten chór, znie zďaleka
všetci sme zbor, újsť nie je kam

Je asi málo kníh, však čosi vieme z nich

Ten kdo má svůj čistý svět, nemusí se bát
lživých slov a podlých vět, nečeká ho pád.

Ten, kdo v lásku uvěřil, jiným neškodí
neudělá s ďáblem deal, nemá důvody.

Máš v srdci led, měj lidi rád
a začni hned, než přijde zkrat.

Je slyšet chór zas trochu blíž
všichni jsme sbor, kdy pochopíš.

Je asi málo knih, však něco známe z nich.

Z veľkých slov a krásnych tém staviaš ten svoj hrad, z nich sa ale nenajem, vidím priveľa vád.

Já ti říkám zkus to jen a měj někoho rád

Mať ľudí rád

„V tom je ten fór mať ľudí rád, tak začni skôr než príde skrat“ Nepríde vám toto, ako pripomenutie si jedného z dvoch najväčších prikázaní, ktoré nám dal Spasiteľ? Mne áno! Dokonca vidím určitú spojitosť medzi čistotou našich sŕdc a schopnosťou milovať. Viete si predstaviť, že by srdce túžiace po pomste, či zákernosti bolo tým najviac milujúcejším? Ja veru nie. Iba srdcia ľudí, ktorí majú životy naplnené láskou k Bohu a druhým, dokonca láskou Kristovou, sú tie, ktoré sú naozaj čisté.

Sú naše živote viac podobné čistým stenám ako na konci videoklipu k tejto piesni? Alebo je naše vnútro „okrášlené“ skôr grafitmi, klikmi-hákmi? Ak cítime vo svojom srdci potrebu sa niekomu ospravedlniť, neodkladajme to, uľaví sa nám.

Nebuďme rozdelený národ

Z diskusií na sociálnych sieťach, či televíznych reláciách sa dnes stali nenávistné súboje, či žabo-myšacie vojny,  v ktorom sa Jožo snaží, čo najviac nakydať na Fera spoza pohodlie svojho chytrého telefónu. Vyprchá rešpekt a dobré mravy. Delíme sa na „mladých“ a „starých“, „mileniálov“ a „dôchodcov“ „Slovákov“ a „iných“, „kresťanov“ a „inovercov“, „smerákov“, „sulíkovcov“, „progresívcov – liberálov“ či iných. Prečo toľké delenie?

Úplný záver piesne patrí rozhovoru medzi Mekym a Ráchel:

M.Ž.: Z veľkých slov a krásnych tém staviaš ten svoj hrad, z nich sa ale nenajem, vidím priveľa vád.

R.S.: Já ti říkám zkus to jen a měj někoho rád

Zo všetkých strán, a hlavne vtedy, keď sa zvolebnieva sa na nás valia uchu-vábivé slogany, rozprávkové sľuby. Z mnohých sa veru „nenajeme“ a vidíme na nich hromadu nedokonalostí, veľa mínusov a dôvodov neuskutočniteľnosti. Čo presne mal Meky na mysli? To je otázka na neho.

Ja som si ale povšimol veľkú múdrosť v odpovedi Ráchel: „Skús to len a maj niekoho rád!“

Šanca, že sa s niekým zhodneme na 100% je naozaj žalostne malá. Vždy sa nájde niečo, v čom sa nezhodneme. Ale mal by to byť dôvod na to, aby sme boli na seba nevraživí? Nie, nie je. Preto, buďme k sebe milí a úctiví. Skúsme to a majme radi jeden druhého … veď nie je predsa toto evanjelium Ježiša Krista?

The post Maj ľudí rád a začni hneď appeared first on PodteSvati.sk.

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní učí, že Boh stvoril zem, aby ľudskej rodine poskytol miesto na učenie sa, rozvoj a zlepšovanie sa. V chráme sme učení o Božskej milosrdnej starostlivosti pri stvorení zeme pre nás, ľudí. Boh stvoril zem a všetko živé na nej najprv duchovne. Všetky živé bytosti majú veľkú cenu v očiach Božích.

Zodpovednosť pred Bohom

Zem a všetko jej bohatstvo je treba užívať zodpovedne, aby sme zachovali budúcnosť nasledujúcim generáciám. Túto zem nevlastníme my, jej obyvatelia. Zem patrí Bohu, Stvoriteľovi. My sme iba správcovia tohto pokladu na zemi a sme zodpovední pred Bohom, ako narábame so všetkým, čo Boh vo svojej dokonalosti stvoril. K životnému prostrediu musíme pristupovať obozretne, realisticky a dôsledne, čo sa týka súčasných a aj budúcich potrieb zeme.

Lebo je žiaduce, aby som ja, Pán, učinil každého človeka zodpovedného, ako správcu pozemských požehnaní, ktoré som učinil a pripravil pre stvorenia svoje. Ja, Pán, som roztiahol nebesia a vybudoval zem, samotné dielo rúk svojich; a všetky veci na nich sú moje. A zámerom mojím je postarať sa o svätých mojich, lebo všetky veci sú moje.   NaZ 104:13-15

Neospravedlňujme si zásahy do prírody motivované osobným pôžitkom, či tým, čo nám ešte zákony umožnia. Život na zemi je viac než súhrn veci určených pre jedlo, či uschovanie na neskôr. Boh zamýšľa, aby nás všetky jeho stvorenia tešili nielen z estetického uhla pohľadu ale, aby nám oživovali myseľ a ducha. Špiniť zem, či akokoľvek ju znevažovať Boha zarmucuje.

 A nakoľko tieto veci činíte s vďakyvzdaním, s veselým srdcom a tvárou, nie s mnohým smiechom, lebo toto je hriech, ale s radostným srdcom a veselou tvárou –  Veru hovorím, že nakoľko tak činíte, plnosť zeme je vaša, zver poľná a vtáctvo vo vzduchu, a to, čo šplhá po stromoch a chodí po zemi; Áno, a byliny a dobré veci, ktoré pochádzajú zo zeme, či na jedlo alebo pre odev, alebo pre domy, alebo pre stodoly, alebo pre sady, alebo pre záhrady, alebo pre vinice; Áno, všetky veci, ktoré pochádzajú zo zeme v období svojom, sú učinené pre osoh a úžitok človeka, aby potešili oko a rozveselili srdce;   NaZ 59:15-19

Správcovstvo a úctivosť

Svätí neskorších dní po celom svete žijú v rozličných environmentálnych a ekonomických podmienkach. Majú rôzne potreby a schopnosti, čo sa týka správcovstva zeme. Cirkev aj preto obyčajne nereaguje na vládne zákony a nariadenia, či návrhy zákonov súvisiace s environmentálnymi výzvami, ale učí tieto dôležité zásady správcovstva a úctivosti, dúfajúc, že každý na nich pamätá a drží sa ich. Veď predsa Zem máme iba jednu!

Prostredie, v ktorom žijeme, je prepojené s ľudskou dušou. Navzájom na seba vplývajú a ovplyvňujú sa. Len si spomeňme, keď sme naposledy zazreli skládku v lesíku za domom. Ako sme sa cítili? Naopak, akú radosť sme cítili pri pohľade na majestátne lesy, či farebné polia z neďalekej rozhľadne? Tá krása z práce Stvoriteľa vás pozdvihne a celkom iste pridá úsmev na vašu tvár. Zem, vesmír a všetko živé majestátne svedčí o existencii Boha.

The post Príroda je len jedna – a my sme jej správcovia appeared first on PodteSvati.sk.

Môj príbeh

Pamätám si svoje teenegerské časy, kedy vo mne nespokojnosť priam prekypovala. Strávila som množstvo času sužovaním sa pre svoje „ tučné nohy“ . Urobila by som čokoľvek preto, aby moje lýtka boli chudšie. Ani by mi nenapadlo, že to možno nie je tá najdôležitejšia vec na svete.

Jeden pekný deň, podobný ako aj niekoľko pred ním sa môj pohľad na na to, čo mám úplne zmenil. Skoro ráno som v nemocnici merala krvné tlaky pacientov. Prechádzala som od jedného k druhému a zvykla som s každým prehodiť niekoľko krátkych viet.

Otočila som sa k ďalšiemu pacientovi a položila si tlakomer na jeho stolík pri postelí. Popri tom, ako som si chystala prístroj na ďalšie meranie, som spontánne začala: „ Ako sa dnes máte?“ Obrátila som sa na pacienta, a vtedy som si uvedomila, že ide o pána s cukrovkou, ktorému boli deň pred tým amputované obe dolné končatiny. V tej chvíli som sa cítila ako ten najhorší a najnecitlivejší človek na svete. V duchu som si vravela: „ Ako sa môžeš takto hlúpo pýtať? Čo si asi myslíš? Ako sa môže človek cítiť po tom, čo príde o obe nohy…“ Priala som si vziať svoju otázku späť. Avšak odpoveď pacienta ma prekvapila. Pohotovo sa na mňa úprimne usmial a odvetil „ Ďakujem, mám sa oveľa lepšie. Už ma nič neboli. “

Chvíľu mi trvalo, než som túto odpoveď spracovala. Naozaj mohol byť tento človek vďačný za to, že sa zbavil bolesti a prežil, napriek tej obrovskej straty, ktorú musel podstúpiť? Áno, bolo to skutočne tak. Aj keď mi to prišlo neuveriteľné. O chvíľu neskôr mi ale prišlo ešte viac neuveriteľné to, že som ešte pred nejakým časom nenávidela svoje nohy za to, že sú „ tučné“. Bolo mi nad slnko jasné, že svoje nohy mám na to, aby ma niesli kamkoľvek chcem. A túto funkciu vykonávali bezchybne. Ani si len nepamätám, že by mi niekedy vôbec boleli…. A to či sú chudé alebo svalnaté je úplne nepodstatné.

Vďačnosť a ako ju dosiahnuť

Vďačnosť je zaujímavá vlastnosť. Niekto ju má v srdci prirodzene, niekto si ju postupne vybuduje, iný zas musí zažiť niečo, čo ho vďačnosti naučí.

Vďačnosť je kľúčovou vlastnosťou k spokojnosti, pozitívnemu vnímaniu a šťastnému životu. Nie je viazaná na množstvo majetku, ktorý vlastníte ani na počet úspechov, ktoré máte za sebou. Myslím si, že súvisí s uvedomením si toho, že ste Božia dcéra/ Boží syn. Aj keby ste neboli ničím a nikým iným, ani múdrymi, ani šikovnými či krásnymi, vaša podstata je dostatočným dôvodom preto, aby vám Pán požehnal všetkým tým, čo potrebujete a dokonca aj tým, čo vám jednoducho spraví radosť.

Ak sa budete dívať na okolnosti vo vašom živote, ako na dary a vedenie od Boha, postupne si začnete uvedomovať, že vás má naozaj rád a vaše srdce bude vďačnejšie a vďačnejšie. Vyhraďte si čas, napríklad večer pred spaním počas vašej večernej modlitby, na to, aby ste zhodnotili svoj deň, zamysleli sa nad tým či a ako vám Pán mohol pomáhať. Ak na niečo prídete, jednoducho Mu za to poďakujte. Uvidíte, že váš svet bude zrazu pozitívnejší a vy vďačnejší a spokojnejší.

The post Vďačnosť je lepšia ako nespokojnosť appeared first on PodteSvati.sk.

Dôležité rozhodnutia

V živote sú však ešte dôležitejšie rozhodnutia. Pre mňa to bolo rozhodnutie byť pokrstená a nasledovať príklad Ježiša Krista. Bolo to rozhodnutie, od ktorého sa teraz odvíja celý môj život vrátane malých každodenných rozhodnutí. Rozhodnutie vstúpiť do určitej cirkvi a riadiť sa jej náukami (v mojom prípade učením Ježiša Krista)  nie je jednoduché rozhodnutie. Na svete je množstvo náboženstiev, množstvo cirkví a množstvo filozofií, a väčšina z nich učí rôzne dobré a správne náuky. Ktorá je teda tá pravá? Snáď túžime poznať pravdu či nie? Rozmýšľali ste nad tým niekedy? Napadlo vám niekedy, že to, v čom ste boli vychovaní nie je konečné a nemenné, bez možnosti niečo pozmeniť alebo pridať, ale že aj v tomto “duchovnom“  smere máte na výber?

V tejto dobe, vďaka lepšej dostupnosti informácií, máme naozaj veľa možností. A áno, máme si vybrať! Nebeský Otec dal každému jednému človeku slobodnú vôľu, aby sme mohli robiť svoje vlastné rozhodnutia vo všetkých veciach. Nediktuje nám, čo máme robiť, napriek tomu že vie, čo je pre nás najlepšie. Tým nám preukazuje dôveru, ktorá je neodlučiteľnou súčasťou Jeho lásky. Na druhej strane nás nenecháva samotných a pomáha nám, keď ho o to prosíme.

Rozhodnutia nie sú vždy jednoduché

Vo svojom okolí poznám viacero ľudí, ktorí vnímajú hľadanie pravdy a následné pozmenenie svojej životnej filozofie alebo konvertovanie za akúsi zradu svojho okolia a rodiny alebo úpadok zdravého rozumu. Snažila som sa už niekoľkokrát pochopiť, prečo by mal niekto odsudzovať druhého za to, že si praje viac poznania a dobra vo svojom osobnom živote. Žiaľ, nenašla som postačujúce vysvetlenie. Dokonca som stretla ľudí, ktorí boli presvedčení o pravdivosti určitej náuky, ale nakoniec žiadne rozhodnutie a ani zmenu vo svojom živote neurobili, kvôli obavy zo sklamania svojich blízkych. Jednoducho povedali napríklad: „To nemôžem urobiť, moja krstná mama by to nepochopila.“

A bolo mi to vždy ľúto, aj keď to nebola moja vec. Bolo mi to ľúto, pretože tú  zmenu, ktorú som vďaka svojmu rozhodnutiu zažila, by som každému jednému dopriala. Predstavujem si, že jedného dňa sa  všetci stretneme so svojim Stvoriteľom a On sa nás spýta na naše rozhodnutia. Či boli dobré alebo zlé. Prečo sme niektoré urobili a iné zas neurobili. Čo ak sa nás spýta, prečo sme Ho nehľadali alebo hľadali len v takom malom rozsahu?

Rozhodnutie pre večný život

Som presvedčená o tom, že keď sa rozhodneme hľadať pravdu a naozaj spoznávať Boha zo všetkých dostupných zdrojov, On sám nás navedie na tu správnu cestu. Rozhodnutie hľadať pravdu je zároveň rozhodnutie o smerovaní vlastnej duše. A ja si myslím, že aj keď je potrebné rozhodnúť sa pre kvalitné potraviny, pekné oblečenie, spoľahlivé auto a dobré bývanie, rozhodnúť sa hľadať a vybrať si to správne náboženstvo- tú správnu náuku, je to najdôležitejšie rozhodnutie pre pozemský život aj pre život vo večnosti. Tak hor sa do toho! Stojí to za to!

“…hľa, ste slobodní; je vám dovolené, aby ste jednali sami za seba; lebo hľa, Boh vám dal poznanie a učinil vás slobodnými. Dal vám, aby ste mohli rozoznávať dobro od zla, a dal vám, aby ste mohli zvoliť život alebo smrť; a môžete konať dobro a byť znovuzriadení k tomu, čo je dobré, alebo to, čo je dobré, sa vám navráti; alebo môžete činiť zlo a vráti sa vám to, čo je zlé.” (Helaman 14: 30-31) 

The post Rozhodnutie pre náboženstvo – môžeme si vybrať appeared first on PodteSvati.sk.

Každý deň sme obklopení ľuďmi. Doma je to naša manželka a deti, či najbližšia pridružená rodina. V práci sú to naši kolegovia, nadriadení alebo podriadení, tety z ekonomického, či administratívneho oddelenia, tety kuchárky. V Cirkvi sa vídame s našimi bratmi a sestrami, spolupútnikmi na ceste evanjeliom Ježiša Krista. Ak sa aktívne venujeme nejakému koníčku, vídame sa s ďalším množstvom ľudí. Suma sumárom, rodina, priatelia, kamaráti sú súčasťou našej existencie a vedome, či nevedome formujú náš charakter. Ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní si kladieme za vzor Spasiteľa Ježiša Krista. Naša „ľudská povaha“, spomeňme si na pojem „prirodzený človek“ však kopí chybičku za chybičkou. Niekedy malou inokedy väčšou. Prirodzene pociťujeme vinu, nepridáva to na našej pohode. Odpustiť, či neodpustiť? Obraciame sa teda k Bohu s prosbou o odpustenie našich hriechov. Stačí to však?

Lebo prirodzený človek je nepriateľom Boha a bol ním od pádu Adama, a bude na veky vekov, pokiaľ sa nepoddá nabádaniu Ducha Svätého a neodloží prirodzeného človeka, a nestane sa svätým skrze uzmierenie Krista Pána, a nestane sa ako dieťa, poddajným, miernym, pokorným, trpezlivým, plným lásky, ochotným podrobiť sa všetkým veciam, ktoré Pán považuje za vhodné na neho vložiť, rovnako ako sa dieťa podrobuje otcovi svojmu.

Ak sme sa previnili voči niekomu, je našou prvoradou zodpovednosťou urobiť prvý krok. Áno, vyžaduje to guráž, aby sme pristúpili k niekomu, s kým sme si jednoducho nesadli alebo nepohodli sa. Možno nevieme nájsť tie správne slová, alebo sa bojíme neprijatia, či negatívnej odozvy. A zoznam dôvodov prečo nie … by mohol pokračovať

Klasický príbeh z pieskoviska

Spomínam si na to, ako keby to bolo včera. V pieskovisku hŕba detí, ja medzi nimi s nápadom, ako postaviť ten najprepracovanejší pieskový hrad. Moju lopatku si však „nenápadne“ privlastní drobné kučeravé dievčatko. V tom sa rozrevem a chcem okamžite lopatku naspäť. „Veď je moja! Je moja a moja a daj mi ju, poviem to mamine!“ Neviem, čo presne nasledovalo ale viem, že som musel použiť jedno z tých čarovných slovíčok: Prepáč. Prosím, prepáč mi.

Človek má tak málo priateľov, že si nemôže dovoliť stratiť ani jedného z nich.

V záplave emócií ma mamina prinútila objať toto dievčatko a div sa svetu, na konci leta sme sa obaja stretli v škôlke. Nie je to úsmevné? S odstupom času samozrejme, že áno. Teraz si uvedomujem niekoľko veci:

• Odpustiť niekomu a nechať druhému odpustiť nám, vyžaduje pokoru, či už v pieskovisku, alebo na pracovisku.
• Vďaka skvelým rodičom som sa naučil, že odpustiť okamžite v daný moment ma uchráni od bôľu a výčitiek nášho odkladaného odpustenia.
• Z našich domnelých nepriateľov sa môžu stať tí najlepší priatelia

Rozhodnutie odpustiť

Samozrejme, život prináša komplikovanejšie scenáre ako príbeh lopatky v pieskovisku. Tragická smrť milovanej osoby je iba jedným z mnohých prípadov.Tento život, je časom prípravy na stretnutie a Bohom, časom, kedy sa máme radovať zo života – slovami Nefiho: „A stalo sa, že sme žili spôsobom, ktorý prinášal šťastie.“

Adam padol, aby ľudia mohli byť; a ľudia sú, aby mohli mať radosť.

2 Nefi 2:25

Nebeský otec sa musí rmútiť nad každou jednou škriepkou, v ktorej sa jeho deti práve nachádzajú. Nedovoľme teda našej pýche zruinovať priateľstvá, či už na pracovisku s kolegami alebo v Cirkvi s našimi duchovnými „súrodencami“. Zabudnime na veci minulosti, aj tie z pieskoviska, a hľaďme do budúcnosti s nádejou v lepší svet.

The post Musíme si odpustiť – v pieskovisku, Cirkvi, či na pracovisku appeared first on PodteSvati.sk.

Vôňa čerstvých jabĺk, práve obratých je odmenou za celoročnú snahu investovanú do jabloní a vôbec každej jablonky. Šťavnatý zdroj vitamínov v mnohorakej podobe je nám na úžitok. Sladkastá vylisovaná šťava nám dodá energiu počas hmlistých a usmoklených chladných dní. A čo tak nastrúhané jablká s hrozienkami poprášené škoricou v štrúdli? Jabĺčka na sviatočnom stole počas Vianoc predsa nemôžu chýbať. Čo všetko tomu ale predchádza, aby sme si tieto lakoty vychutnali?

Starostlivosť o jabloň

Ako sa hovorí: „Bez práce nie sú koláče …“ Starostlivosť o jablone prichádza ešte dlho predtým ako s úsmevom na tvári oberáme plody svojej práce. Je treba malú a bezbrannú jablonku zasadiť na správne miesto. Je dobré k nej privinúť ochranné pletivo, pred možným požerom hlodavcami, či zajacmi. V čase letných horúčav, ktoré zažívame posledné letá sa už neradno spoliehať na občasný dážď. Šťavnaté jablká doslova prosia o extra závlahu. Občasné prihnojenie jabloniam iba prospeje a zimný, či jarný zostrih k tomu ich viac ako poteší. A tak starostlivosť o jablone počas celého roka vám prinesie plody sladučké a šťavnaté.

V knihe Náuk a zmlúv sa dozvedáme o zákone ustanovenom ešte pred založením tohto sveta. Na tomto zákone sú založené všetky požehnania.

A keď získame akékoľvek požehnanie od Boha, je to skrze poslušnosť onoho zákona, na ktorom je založené.

NaZ 130:21

Výhľad z koruny jablone

Sladké požehnanie vždy pripravené

Oberanie jabĺk počas nádherného víkendu ma znova utvrdilo v tom, že Boh nám žehná vtedy, keď odvedieme svoj kus práce, či už sa jedná o manuálnu prácu na poli alebo každodenný život viery. Sme vlastnými strojcami šťastia a svojou poslušnosťou otvárame brány požehnaní. Boh má pre nás pripravené sladké požehnania aj vtedy, keď nám počasie – vonkajšie vplyvy nehrajú práve do karát.

The post Šťavnaté jablká ako požehnania z nebies appeared first on PodteSvati.sk.

Nenápadné huby

Huby sú nenápadné organizmy, o ktorých sa viedli diskusie, kde ich vlastne zaradiť. Či k rastlinám, napriek tomu že živiny fotosyntézou nezískavajú. K živočíchom sa pripodobňujú kvôli svojej závislosti na biomase vyprodukovanej rastlinami. Z pohľadu pozorovateľa by sa dalo povedať, že huby sú samotárskymi typmi. To je však omyl. Huby žijú radi v symbióze, spolunažívajú, s inými organizmami. A predsa majú vlastnú ríšu – huby. Čo sa učíme zo života húb o viere?

Vlhko! Áno, vlhko a sparno je priam ideálne počasie pre rast húb. Spomínam si, ako ma stará mama počas horúcich letných prázdnin, narušenými 2-3 po sebe idúcimi usmoklenými dňami utešovala slovami: „Uvidíš, koľko hríbov ujo Jano nazbiera. To bude praženica …“ Veru, tak aj bolo.

Rast húb je nemožné ustriehnuť voľným okom. Trvá určitý čas, kým huby vyrastú aj po akomkoľvek daždi. Vlhké podmienky poskytujú tie správne podmienky pre rast týchto nenápadných darov prírody. Pôda poskytuje hubám živiny, je pre nich zdrojom organických látok a minerálov. Svoju úloha hrá aj kyslosť pôdy. Napríklad bukový les má inú výdatnosť a rôznorodosť húb keď má pôda kyslý alebo zásaditý podklad. 

Huby a viera

Naša viera v Ježiša Krista, osobný vzťah s ním vyžaduje neustály prísun živín. Bez toho, naše telá hladujú a smädia po prísune duchovných živín. Postupne strácame to, čo nám už bolo dané. Vieme však, že každodenná modlitba, štúdium Božieho slova, aktívna účasť na bohoslužbách a nezištná služba a pomoc druhým patria k najdôležitejším zložkám našej stravy. Tej duchovnej, samozrejme.

„Každá huba má svoj čas a svoju rastlinku, či strom alebo jeho zvyšky.“

Milujem prírodu a ako chemik – prírodovedec sa mi páči koncept symbiózy, spolunažívania. Vidím v ňom analógiu potreby mať kamarátov a priateľov. Nie iba jedného ale viac. Je skvelé porozprávať sa o životných zážitkoch, kedy nám viera v Krista pomohla. Je super vedieť, že nie ste jediný člen Cirkvi Ježiša Krista široko-ďaleko ale že máte niekoho, kto vám rozumie a povzbudí, keď vám chyba nejaká z duchovných ingrediencií.

Stojme na svätých miestach

Pre huby je pôda bohatá na živiny, povedzme sväté miesto, v kombinácii s vlhkou klímou kľúčom pre rast. Práve medzi stenami nášho domova, často nepozorovateľne, asimilujeme pravdy Evanjelia Ježiša Krista, rastieme a budujeme vlastný ekosystém.

Stojme preto na svätých miestach ako huby v božských lesoch, nech rastieme ako huby po daždi.

The post Aby naša viera ako huby po daždi rástla appeared first on PodteSvati.sk.

Slová Staršieho Martino znejú:

„Boh skutočne odpovedá na naše modlitby ohľadom pravdivosti evanjelia, ale odpovedá na ne, keď máme „úprimné srdce a skutočný zámer.“ On neodpovie len preto, aby utíšil našu zvedavosť.“

Páči sa mi spojenie „úprimné srdce a skutočný zámer.“ Premýšľal som nad ňou už hodný čas a naďalej získavam lepšie poznanie tohto spojenia. Počas svojej misie v Montane som pravidelne počul od ľudí: „No, ja som sa modlila. A získala som odpoveď, nie je to nič pre mňa.“ Tieto a podobné slová som počúval s železnou pravidelnosťou. Nevedela som prečo naši priatelia, ktorých sme mali tak radi nedostali rovnakú potvrdzujúcu odpoveď ako my. Modlili sa o pravdivosti nášho posolstva, o Josephovi Smithovi, Knihe Mormonovej, Cirkvi … a predsa nič. 

Sľub Knihy Mormonovej

„A keď veci tieto obdržíte, chcel by som vás nabádať, aby ste sa pýtali Boha, Večného Otca, v mene Krista, či tieto veci nie sú pravdivé; a ak sa budete pýtať s úprimným srdcom, so skutočným zámerom, majúc vieru v Krista, on vám prejaví ich pravdivosť, mocou Ducha Svätého.“

Vidíme, že sú práve tri veci potrebné na získanie odpovede. Spýtať sa s úprimným srdcom, so skutočným zámerom a tretia vec je mať vieru v Krista.

Spojenie slov „skutočný zámer“ nachádzame v písmach iba 5 ráz. Štyrikrát v knihe Moroni a raz v knihe Nefiho.

„Žiť (so skutočným zámerom) znamená porozumieť dôvodu “prečo” a byť si vedomý toho, čo nás vedie a motivuje ku skutkom.“

Keď teda spojíme odpoveď na otázku „prečo“ s naším zámerom, naša túžba je poháňaná k uskutočnení vecí, či získaní duchovných odpovedí.

Úprimné srdce, skutočný zámer a viera v Krista sú kľúčom k odpovediam do osobného života. Ak získame tieto vlastnosti a kultivujeme ich základmi evanjelia ako sú modlitba, štúdium písiem, aktívna účasť na cirkevných zhromaždeniach, stávame sa obrátenými k evanjeliu Ježiša Krista. Náš Spasiteľ a Jeho duch budú mať pevné miesto v našich životoch.

Aby sme skutočne robili tieto veci a získali tak požehnania spojené s žitím evanjelia, je treba guráž. Guráž je pojem užívaný v psychológii a je definovaný takto: „vytrvalosť a zanietenie pre dlhodobé ciele. Guráž je kombinácia vášne, životaschopnosti, odhodlania a sústredenia, ktoré umožňuje človeku zachovať disciplínu a optimizmus na dosiahnutie cieľov aj keď čelí odmietnutiu, nepohodliu a nedostatku viditeľného pokroku.“ Pri čítaní tejto definície, sa zamýšľam pohľadom evanjelia a napadá ma Nefi. Nefi mal naozaj guráž v evanjeliu. Jeho bratia Laman a Lemuel nemali. Nefi mal dlhodobý cieľ, víziu a zámer. Vedel prečo robí veci a usiluje sa o ne.

Nefiho guráž

Smrteľný život na zemi nie je pre nikoho jednoduchý. Sme na zemi, aby sme boli preverovaní a skúšaní. Naša reakcia na životné skúsenosti ovplyvní vo veľkej miere naše svedectvo. Zamyslime sa nad reakciami Lamana a Lemuela: Obaja hundrali, keď ich otec požiadal, aby urobili ťažké veci. Usilovali sa získať dosky z mosadze ale bez úspechu. Vzdali sa. „Snažili sme sa, čo viac máme robiť?“

„ … Prišli k Nefimu a povedali: Hľa, nedokážeme porozumieť slovám, ktoré hovoril otec náš …“ Nefi im odvetil otázkou: „Pýtali ste sa Pána?“ Ich odpoveď znela (pozorne si ju všimnite, prosím):  „Nepýtali sme sa; lebo Pán nám žiadnu takú vec nedáva vedieť.”

Nefiho odpoveď svojim bratom je kľúčom na zisk neustáleho prúdu odpovedí na modlitby.

„Z akého dôvodu nezachovávate prikázania Pána? Z akého dôvodu chcete zahynúť pre tvrdosť srdca svojho?“

„Nepamätáte si veci, ktoré povedal Pán? – Ak nebudete zatvrdzovať srdcia svoje a ak ma budete prosiť vo viere, veriac, že obdržíte, s usilovnosťou v zachovávaní prikázaní mojich, určite vám budú veci tieto oznámené.“ 

Zatvrdeným srdciam chýba skutočný zámer, viera na získanie odpovedí.

„Sú tí, ktorí nepochybne mali duchovné zážitky ale chýbajú im určité duchovné návyky, ktoré spôsobili, že zabudli na časy, kedy k nim hovoril Boh … Pomnime Nefiho radu. Buďme poslušní, pamätajme na časy, kedy sme cítili Ducha a spýtajme sa vo viere. Odpoveď príde, a k tomu láska a pokoj od Spasiteľa. Nemusí to prísť očakávanou rýchlosťou alebo spôsobom, ktorý žiadame, ale odpoveď príde. Nezdávajme sa!  “

Pán to nikdy s nami nevzdá. Preto by sme to my nemali vzdávať s ním. Dúfam a modlím sa, aby sme žili evanjelium so skutočným zámerom. Pamätajme na náš vzťah so Spasiteľom a naším nebeským otcom. Kiež sú naše modlitby naplnené vierou, skutočným zámerom, úprimným srdcom. Majme guráž žiť evanjelium plnými dúškami, smerujme k návratu k Bohu.

Autorom tohto príspevku je Andrew Devey. Pôvodný článok bol preložený a mierne upravený.

The post Skutočný zámer a guráž v žití evanjelia appeared first on PodteSvati.sk.

Nedávno som si pripomenula akým prekážkam my všetci čelíme v snahe o úspešné zvládnutie úloh, ktoré sa zdajú nad naše schopnosti. V hudobnom muzikále Milý Evan Hansen, rozpráva nádherná pieseň s názvom “Tak veľká, tak malá”  príbeh o slobodnej matke a jej pocitoch neadekvátnosti a zlyhanie, o tom, že musí vychovať svojho syna samého. Jej úsilie je v muzikále zhudobnené: “Vedela som, že prídu chvíle, kedy budem chýbať. Vedela som, že tú pozíciu (chýbajúceho oddaného otca) nenaplním. Vedela som, že to nezvládnem v miliardách ohľadoch. Nedávala som to, nedávam, nebudem zvládať.”

“Miliarda rôznych spôsobov” … Zlyhala som toľkokrát, že ich nedokážem spočítať. Chyby, ktorých som sa dopustila v minulosti, moje súčasné nedostatky. A k nim celkom isto pribudnú ešte ďalšie. Neznie to výhladovo pozitívne. Asi najviac frustrujúce je, keď sa pokúšate dať zo seba to najlepšie a aj tak zlyháte. Aj vy ste sa v období frustrácie pýtali: “Prečo je život taký ťažký? Prečo sa mi to tak často nedarí? Prečo nemôžem dosiahnuť úspech i keď pracujem pilne? ”

Pracujem s mnohými ľuďmi, ktorí umožnili zlyhaniu dostať to najlepšie z nich. Depresia sa môže stať celkom náročnou emóciou, ktorá začína farbiť našu celkovú skúsenosť. Je to špirála, ktorá nás zanecháva bez dostatku nádeje. Naučil som sa dve dôležité veci o zlyhaní prostredníctvom vlastných skúseností a pomáhaním druhým. Jednak tým, ktorí mi osobne pomohli a tiež tým, ktorí pomohli svojim klientom riešiť frustráciu, znížiť depresiu a zvýšiť pocit šťastia.

Neúspech či zlyhanie je dočasné

Často sa stáva, že si zlyhanie, či akýkoľvek neúspech berieme na seba. Povedali ste si niekedy: “Som totálne zlyhanie”? Ak hej, nie ste samy. Vitajte v klube! Deje sa to často najmä medzi členmi Cirkvi. Sme nabádaní žiť podľa vysokých morálnych merítok. Žijeme verne podľa svojej viery, oddane slúžime, zaujímame sa o druhých. Povedzme si úprimne, že je nemožné žiť bez pravidelného alebo dokonca častého zlyhania, či čiastkových neúspechov.

Zvážte rozdiel medzi tým keď si poviete: “Ja som úplné zlyhanie” a keď “dnes sa mi to nepodarilo.” Prvé má v sebe nádych konštatnej trvalosti, zatiaľ čo v druhom sa skryva miera nádeje. Ak sa domnievate, že dnes ste celkovo neúspešný, prečo by to bolo zajtra iné?

Presnejšie by sa dalo povedať: “Dnes som pokazil viac, než som zvládol,” alebo “dnes som zvládol viac, než to čo mi nevyšlo.” Celé týždne, mesiace a roky vytvárame paletu skúseností, ktorá začína farbiť náš život.

Dobrou správou je, že sa môžete vymaniť z týchto situácií pomocou tejto rady:

“Teraz, ty si môžeš myslieť, že to je pochabosť vo mne; ale hľa, ja ti hovorím, že malými a prostými vecami sa uskutočňujú veci veľké; a malé prostriedky v mnohých prípadoch zahanbujú múdrych.” (Alma 37:6)

Ak svoju pozornosť sústredíte na niečo pozitívne (aj keď iba chvíľkovú), prinesie to svoj pozitívny účinok.

Zlyhanie je dôležité

Pýcha je univerzálny problém ľudstva. Odďaľuje nás od duchovného pokroku. Je podivné, že ak uspejeme, tak máme tendenciu rýchlo zabudnúť, že práve Boh je zdrojom všetkého nášho pokroku.

Náš Otec v Nebesiach dovolil Satanovi, aby sa potuloval po zemi. Každý deň nás láka a šidí. Vďaka slobode rozhodovania sa, ktorá je nám božsky daná, máme ale príležitosť učiť sa z neúspechu.

Niekedy podľahneme týmto pokušeniam malých, či väčším. Sú dni, keď sa cítim veľmi úspešný. Keď sa na konci týchto dní modlím, pripúšťam, že moje modlitby nemajú dostatočnú intenzitu. Naopak, keď som nedokázal odolať pokušeniu, moje modlitby sú o dosť odlišné. Úprimne žiadam o pomoc, odpustenie a silu. Tieto modlitby sú účinnejšie, majú v sebe moc. Pomáhajú mi priblížiť sa k Bohu. Moje modlitby nie sú podnecované úspechmi; sú poháňané mojimi nedokonalosťami.

Pamätajte, že zlyhanie je dočasné. Netrvá večne. Zmena je možná! Je tu Kristovo uzmierenie. Zlyhanie by bolo vážnou hrozbou bez prísľubu odpustenia a zmeny. Avšak vďaka obeti Spasiteľa môže byť každá strata, tragédia, nepochopenie a zármutok zasvätení pre náš rast a šťastie.

Nebojte sa zlyhania. Pozrite sa na to ako na učebný proces, ktorý vám poskytuje milujúci Otec v Nebi. Pozrite sa na to ako na príležitosť zažiť sladký proces zmeny a rastu, ktorý sa prejavuje pokáním a posväcovaním. Každý deň sa snažte robiť to najlepšie každý deň. S vďakou sa radujte zo svojich úspechov a s pokorou sa učte zo svojich vlastných zlyhaní. Nádej a šťastie čaká na vás.

Autor tohto článku je Dr. David T. Morgan, celý článok si môžete prečítať tu.

The post Mormónsky psychológ: Zmena vášho pohľadu na neúspech zvýši vašu hladinu šťastia appeared first on PodteSvati.sk.