Myslím, že po tomto skutočnom príbehu zostal každý v nemom úžase nie len nad odvahou ale hlavne láskou, ktorú má tento brat k svojej sestre. Jeho rýchla reakcia s nasadením svojho života je toho absolútnym dôkazom.

Wow, mať takého brata!

Keď som tento príbeh prvýkrát zaregistrovala, povedala som si „Wow, mať takého brata!“ Ale potom som si uvedomila, že vlastne mám takého brata. Napriek tomu, že mám len jednu biologickú sestru, je pravda, že mám brata, ktorý bol ochotný takisto dať svoj vlastný život za mňa. A je pravda aj to, že takého brata máte aj vy.

Tým bratom je Ježiš Kristus. On svojim učeníkom povedal: „To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval. Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.  Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem; nenazývam vás viac sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože všetko som vám oznámil, čo som počul od svojho Otca.“ (Ján 15:12-15)

Ježiš Kristus je našim priateľom ak sa ho snažíme nasledovať a je taktiež naším duchovným bratom, Synom Nebeského Otca, ktorého sme všetci deťmi. V knihe Almu sa píše o Jeho obeti takto:

„A on pôjde, trpiac bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu; a to sa stane, aby sa naplnilo slovo, ktoré hovorí, že na seba vezme bolesti a choroby ľudu svojho.

A vezme na seba smrť, aby mohol uvoľniť putá smrti, ktoré spútavajú ľud jeho; a vezme na seba ich slabosti, aby vnútro jeho mohlo byť naplnené milosrdenstvom podľa tela, aby poznal podľa tela, ako pomôcť ľudu svojmu podľa ich slabostí.

Teraz, Duch pozná všetky veci; a predsa Syn Boží bude trpieť podľa tela, aby na seba mohol vziať hriechy ľudu svojho, aby mohol vymazať ich priestupky podľa moci vyslobodenia svojho; a teraz hľa, toto je svedectvo, ktoré je vo mne.” (Alma 7:11-13)

Týka sa obeť Ježiša Krista aj mňa?

Bridgerova malá sestra na vlastné oči videla, že sa jej brat pred ňu postavil, aby ju chránil. My sme však udalosť, ktorá sa odohrala pred viac ako 2000 rokmi na vlastné oči nevideli. Ako teda môžeme vedieť, že sa skutočne stala? A ako môžeme cítiť, že mala dopad na náše osobné životy? Obe tieto otázky nemôžu byť zodpovedaná nikým iným než samotným Ježišom Kristom. Kľúčom k poznaniu je  viera v Ježiša Krista, pokánie, čo znamená odvrátenie sa od svojich hriechov a krst s právomocou. Ak sa budete snažiť veriť v moc uzmierenia Ježiša Krista, ak sa odvrátite od svojich hriechov v snahe činiť dobro a  budete nasledovať verím, že pocítite odpustenie a lásku Ježiša Krista, ktorú ma pre vás osobne. Verím tomu, pretože taká je moja skúsenosť.

Už od malička som vedela o obeti Ježiša Krista, avšak začala som ju chápať až oveľa neskôr. Až vtedy, keď som naozaj verila a snažila sa žiť lepším životom. Následne som sa nechala pokrstiť, kedy som  cítila, že som opäť čistá a Boh mi dal novú šancu, pretože ma má rád a verí vo mňa. Nič z toho by však nebolo možné, ak by Ježiš Kristus nezaplatil trest za moje hriechy. On je tým, kto sa predomňa postavil a znášal následky za moje hriechy a slabosti. Dokonca zomrel pre hriechy celého ľudstva. Tým to však nekončilo, Spasiteľ vstal z mŕtvych a vďaka Nemu môžeme aj my.

Aj my môžeme byť záchrancom pre druhého

Príbeh o Bridgerovi Walkerovi nás tkisto môže inšpirovať v pomoci druhým. Môžeme sa niekedy cítiť tak, že jednoducho nemáme čo ponúknuť alebo nemáme vhodné prostriedky, aby sme pomohli ľuďom v núdzi. Myslím si, že Bridger nám ukázal, že môžeme dať druhým samého seba bez ohľadu na to akí sme silní či vplyvní, bez ohľadu na to, aké sú naše nedokonalosti. Možno niekoho môžete zachrániť už len tým, že mu venujete svoj čas alebo svoj záujem. Môžete sa obrazne postaviť za niekoho, kto potrebuje podporiť pred druhými. Spôsobov je mnoho. To na čom skutočne záleží je naša vôľa byť tu pre druhých, blízkych alebo len potrebných.

The post Mať takého brata! appeared first on PodteSvati.sk.

Ahojte Starší! Môžete sa nám v krátkosti predstaviť? Kto ste, z kadiaľ pochádzate a prečo ste prišli na misiu, a práve na Slovensko? Myslíte si, že ľudia na Slovensku potrebujú počuť vaše posolstvo? Čo je Vašou hlavnou úlohou a motiváciou vo vašej misionárskej službe?

Starší Clayton: Ahoj, ja som Starší Clayton a som priamo z Washingtonu D.C. Už som na Slovensku 22 mesiacov a páčila sa mi tu každá chvíľa! Prišiel som na misiu, pretože milujem Boha a viem, že toto evanjelium požehná každého človeka aj s jeho rodinou nepredstaviteľnou radosťou! Nevybral som ísť na Slovensko, ale našťastie som dostal povolanie prísť sem. Po dovŕšení 18 rokov sa môžeme prihlásiť na misiu. Poslali sme svoje prihlášky žijúcemu prorokovi a on nám poslal odpoveď, aby sme išli slúžiť na Slovensko. Áno, strašne silne verím tomu, že naše posolstvo je potrebné pre každého jedného a môže spôsobiť mocnú zmenu v každom človeku.

Starší Hobson: Ahoj! Volám sa Starší Hobson a som z Meridian, Idaho. Chcel som slúžiť na misií, pretože viem, že táto Cirkev je správna. Cítil som pokoj a radosť, ktorú mi táto znalosť prináša. Chcel by som, aby aj ostatní mohli pocítiť to, čo cítim a vedieť to, čo viem. Preto som sa rozhodol slúžiť misiu a som za to rád. Evanjelium prináša nekonečné požehnania v tomto živote ako aj vo večnosti. Každý si zaslúži šancu počuť o evanjeliu Ježiša Krista a ja môžem byť tým, kto mu tú šancu dá. Viem, ako veľmi je táto práca dôležitá a preto nemôžem len postávať, keď aj ja práve teraz  môžem niečo urobiť.

Ako dlho už slúžite ako misionári na Slovensku a kde všade ste doteraz boli?

Starší Clayton: Už som misionárom skoro dva roky! Slúžil som v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi, Košiciach, Brne a v Prahe.

Starší Hobson: Slúžim na Slovensku 4 mesiace a zatiaľ som bol celý čas v Košiciach.

Už dva mesiace prebieha pandémia a s ňou spojené karanténne opatrenia. Ako táto situácia ovplyvnila vašu službu?

Starší Clayton: Ja ani nedokážem opísať, akú veľkú zmenu táto pandémia spôsobila. Pred pandémiou bola naša práca hlavne na uliciach. Oslovovali sme každého a snažili sa s ním hovoriť. Teraz hovoríme s ľuďmi len online, keď chcú, môžeme si zavolať a pokecať si. Ide nám to veľakrát lepšie, lebo ľudia majú teraz toľko veľa času!  A asi je pre nich prirodzenejšie hovoriť s niekým online.

Starší Hobson: Úprimne, pandémia nám umožnila priblížiť sa či už ku hocikomu z Košíc alebo aj z celého sveta len jednoduchým kliknutím prstom. Tí, s ktorými sme v kontakte sú v pohodlí domova a ľahšie sa nám otvoria pri komunikácii prostredníctvom internetu než osobne. Počas situácie s COVID-19 srdcia ľudí mäknú a ich mysle sa obracajú k Bohu. Toto je čas, kedy ich môžeme obrazne zobrať za ruku a pozdvihnúť.

Ako vyzerá váš bežný deň misionára dnes v porovnaní s tými pred karanténou?

Starší Clayton: Pred karanténou sme boli v uliciach aspoň 6 až 8 hodín denne. Popri karanténe to nie je možné, takže najskôr bolo ťažké vôbec vymyslieť, čo budeme robiť. Dostali sme vedenie od našich cirkevných vedúcich v Nemecku. Naučili nás ako používať Facebook na šírenie evanjelia. Teraz  trávime väčšinu času doma, ale nenudíme sa, lebo učíme viac ľudí než hocikedy predtým. Niekedy chce ísť niekto s nami na prechádzku a tak ideme. Ale musím povedať pravdu, že som nikdy nebol až tak veľmi zaneprázdnený, ako som teraz.

Aké má výhody a nevýhody učiť ľudí cez internet?

Starší Clayton: Výhod je veľa. Najmä to, že môžeme učiť viac ľudí než predtým. Niekedy máme tri lekcie v priebehu pár hodín, ale všetko to stíhame. Veď Duch Svätý tiež stále pracuje online! … Povedal by som, že tou jediná nevýhoda je, že mám rád ľudí a keď sa s nimi nestretávam tvárou v tvár dlhšie, chýbajú mi!

Starší Hobson: Duch Boží dokáže prekonať všetky prekážky či už v podobe jazykov alebo vzdialeností. Dokonca aj keď sme limitovaní komunikáciou cez internet, stále dokážeme učiť s mocou. Dokážeme sa spojiť so Slovákmi naprieč celým svetom v priebehu okamihu. Byť preč z mesta alebo byť príliš zaneprázdnený nie sú prekážkami, keďže si môžeme zavolať alebo chatovať kdekoľvek a kedykoľvek. Niekedy sa stane, že máme slabý signál a nemôžeme volať, ale vždy si môžeme nájsť iný čas alebo aj iné miesto.

Je niečo, čo ste sa počas karantény naučili?

Starší Clayton: Na začiatku som sa začal trochu učiť po rusky, ale rýchlo som si uvedomil, že mám na práci dosť iných vecí. Povedal by som, že som sa predovšetkým naučil, že toto dielo sa nikdy nezastaví, že napreduje napriek hocijakým situáciám či už bezo mňa alebo so mnou. Určite som sa v priebehu týchto dní učil opierať sa o Spasiteľa. Naučil som sa tiež, ako používať facebook, aby som mohol posunúť toto posolstvo k srdciam ďalších. Ako sa hovorí 1 Nefi 3:7 „…lebo viem, že Pán nedáva prikázania deťom ľudským, iba ak pre nich pripraví cestu, aby mohli uskutočniť vec, ktorú im prikazuje.” Pán nám vždy pripraví cestu k uskutočneniu Jeho diela.

Starší Hobson: Ak by som si mal vybrať jedinú vec, ktorú som si odniesol z tejto karanténnej situácie, bolo by to poznanie, že Nebeský Otec sa stále snaží pomôcť svojim deťom a to, že nám dáva prekážky na to, aby sme sa stali silnejšími, poslušnejšími a pokornejšími voči Nemu. A preto, aby sme sa naučili spoliehať sa vo všetkom na Jeho Syna, Ježiša Krista.

Čo vám počas karantény najviac chýba alebo na čo sa najviac tešíte ako misionári po jej skončení?

Starší Clayton: Najviac nám chýba príležitosť stretnúť sa s ľuďmi osobne. Z toho môžem načerpať toľko energie! Takže sa teším na to, keď sa znova budeme môcť všetci spolu zhromaždiť.

Naopak je niečo, čo by ste si chceli zo súčasného režimu udržať aj naďalej?

Starší Clayton: Páči sa mi to, že počas tohto režimu môžeme nachádzať nových ľudí online. Je to o veľakrát prirodzenejšie a je to aj efektívnejšie! Tak hádam aj po karanténe budeme tráviť viac času online než v uliciach pri nachádzaní ľudí, ktorí majú záujem.

Zrejme ste pred začiatkom svojej misie ani len netušili, že sa vaša služba môže takto dramaticky zmeniť. Aké boli vaše pocity na začiatku karanténnych opatrení? Mali ste obavy? Nezvažovali ste návrat domov?

Starší Clayton: Na začiatku karantény nám bolo ťažko. Bolo pre mňa ťažké pochopiť, prečo tomuto musíme čeliť. Pamätám sa, že som potom hovoril s manželkou prezidenta našej misie a ona mi povedal, že Boh všetko vie, a že táto situácia je naplánovaná preto, aby sme sa stali lepšími! Vtedy som sa naučil, že Boh prispôsobuje veci pre naše dobro a že nikdy nebudeme čeliť situácii, ktorá iba nás mala urobiť smutnými… Nie, nechcel som sa vrátiť domov, pretože som vedel, že Boh pripraví tých ľudí, ktorých mám učiť a že táto skúsenosť je príliš cenná na to, aby som ju zanechal.

Starší Hobson: Život misionára zahŕňa očakávať nečakané. Prišiel som sem očakávajúc chodenie z domu do domu, z autobusu do autobusu a z ulice na ďalšiu ulicu. Keď sa COVID-19 rozšíril v Európe, bol som na Slovensku asi len 4 týždne. Keď sa zdalo, že budeme musieť zostať zavretí v našich domov, pripravili sme si dvojtýždňové zásoby potravín a pripravili sme sa na najhoršie, ale zároveň sme dúfali v to najlepšie. Keď sme sa dopočuli o tom, čo sa deje všade vo svete, báli sme sa, že sa budeme musieť vrátiť domov, tak ako misionári v iných misiách, okrem niektorých v Amerike, v Kanade a tak ďalej. Ale nechceli sme nič iné, ako len zostať tu. V podstate som práve prišiel a bolo by pre mňa zdrvujúce vrátiť sa hneď domov. Ale vedel som, že ma Boh poslal tam, kde ma potreboval. Moje modlitby boli zodpovedané a my aj naďalej môžeme slúžiť na Slovensku.

Súčasne množstvo ľudí prežíva ťažké obdobie z hľadiska zdravotného, sociálneho či ekonomického dopadu COVID-19. Máte pre nich posolstvo, ktoré by ich mohlo posilniť?

Starší Clayton: Áno, máme posolstvo, ktoré je jednoduché. Boh má dokonalý plán pre každého jedného z nás, plán ktorý začal pred týmto životom a pretrvá až do večnosti. On nikdy nezabudne na svoje deti. Tým že sa o tomto pláne učíme, môžeme uzatvoriť zmluvy s Bohom, ktoré nám dajú istotu, ktorá chýba veľmi veľa ľuďom v dnešnej dobe. S istotou, ktorá pramení zo zmlúv s Bohom, nájdeme pokoj vo svojej duši.

Starší Clyton a Starší Hobson, ďakujem za váš čas a prajem vám veľa úspechov v privádzaní druhých bližšie ku Kristovi!

Tento článok vznikol na základe rozhovoru s Jonathanom Claytonom a Nickom Hobsonom. Obrazový materiál použitý v tomto článku je vlastníctvom Jonathana Claytona a bol použitý s jeho súhlasom, ako aj so súhlasom Nicka Hobsona.

Čítajte ďalej o huminatárnej práce misionárov na Slovensku kliknutím sem.

The post Misionárska práca prebieha aj napriek karanténe- rozhovor s misionármi v Košiciach appeared first on PodteSvati.sk.

Dnes takisto rada spoznávam rôzne náboženstvá, aby som druhých dokázala lepšie pochopiť. To, čo ma fascinuje dnes, je vzájomná podobnosť náboženstiev a veľakrát takmer totožné ciele.

Všimla som si, že ak sa chcem dozvedieť viac o určitom náboženstve, mám len dve možnosti. Buď si prečítam ľahko dostupný niekoľko-vetný súhrn, ktorý teda býva na 99% mylný, ako som veľakrát zistila. Zväčša písaný odporcom daného náboženstva s cieľom zosmiešniť ho. Alebo môžem rozsiahlo študovať dané náboženstvo z jeho vlastných kníh – čo je skutočne časovo náročné.

Aj dnes je pre mňa veľakrát ťažké odpovedať svojim priateľom pár vetami na otázku „Čomu verím?“ alebo „O čom je náboženstvo, ktoré vyznávam?“ Najčastejšie sa ma však pýtajú, v čom je moje náboženstvo iné. A to je už naozaj ťažká a myslím si, že veľakrát aj zavádzajúca otázka.

Podobné otázky dostával aj Joseph Smith, ktorého vnímam ako proroka. V nasledujúcom videu je veľmi pekne opísané, ako boli zostavené Články viery, ktoré sú zhrnutím toho najdôležitejšieho, čomu ja a ostatní členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní veríme.

Pohodlne sa usaďte a pozerajte.

Články viery Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní

1 Veríme v Boha, Večného Otca, a v Jeho Syna, Ježiša Krista, a v Ducha Svätého.

2 Veríme, že ľudia budú potrestaní za svoje vlastné hriechy, a nie za priestupok Adamov.

3 Veríme, že skrze uzmierenie Kristovo môže byť spasené celé ľudstvo, skrze poslušnosť zákonov a obradov evanjelia.

4 Veríme, že prvými zásadami a obradmi evanjelia sú: po prvé, viera v Pána Ježiša Krista; po druhé, pokánie; po tretie, krst ponorením na odpustenie hriechov; po štvrté, kladenie rúk pre dar Ducha Svätého.

5 Veríme, že muž musí byť povolaný Bohom, skrze proroctvo a skrze kladenie rúk tých, ktorí majú právomoc, aby kázal evanjelium a vykonával jeho obrady.

6 Veríme v rovnakú organizáciu, ktorá existovala v prvotnej Cirkvi, menovite v apoštolov, prorokov, pastierov, učiteľov, evanjelistov, a tak ďalej.

7 Veríme v dar jazykov, proroctva, zjavenia, videní, uzdravovania, vykladania jazykov, a tak ďalej.

8 Veríme, že Biblia je slovo Božie, pokiaľ je preložená správne; veríme tiež, že Kniha Mormonova je slovo Božie.

9 Veríme všetkému, čo Boh zjavil, všetkému, čo teraz zjavuje, a veríme, že ešte zjaví mnohé veľké a dôležité veci týkajúce sa kráľovstva Božieho.

10 Veríme v doslovné zhromaždenie Izraela a v znovuzriadenie desiatich kmeňov; že Sion (Nový Jeruzalem) bude vybudovaný na americkom kontinente; že Kristus bude vládnuť osobne na zemi; a že zem bude obnovená a obdrží svoju rajskú slávu.

11 Domáhame sa výsady uctievať Všemohúceho Boha podľa príkazov svojho vlastného svedomia a umožňujeme všetkým ľuďom rovnakú výsadu, nech uctievajú akokoľvek, kdekoľvek alebo čokoľvek si vyvolia.

12 Veríme, že máme byť podriadení kráľom, prezidentom, vládcom a občianskym sudcom, v poslušnosti zákona, a že ho máme ctiť a podporovať.

13 Veríme, že máme byť čestní, pravdiví, cudní, dobrotiví, cnostní a že máme činiť dobro všetkým ľuďom; vskutku, dalo by sa povedať, že nasledujeme napomenutie Pavlovo – veríme všetkým veciam, dúfame vo všetky veci, vytrvali sme v mnohých veciach a dúfame, že budeme schopní vytrvať vo všetkých veciach. Ak je čokoľvek cnostné, príjemné alebo dobrej povesti alebo chvályhodné, snažíme sa o to.

Joseph Smith.

Zdroj: Články viery

Čítajte ďalej.

The post 13 vecí v ktoré Svätí neskorších dní veria appeared first on PodteSvati.sk.

Je 23.00 a ja sa konečne chystám do postele. V duchu si nadávam, že opäť idem spať neskoro a zajtra budem zbytočne unavená. Kedy sa to už naučím?! V tom si spomeniem, že som sa ešte nemodlila a tak pokľaknem, a zmorená sa podujmem na pár extrémne hlbokých viet. Poďakujem za všetko a veľmi sa nenamáham myslieť na to, čo to vlastne znamená. Predložím Bohu svoje obvyklé prosby, aj keď pekné, tak trochu otrepané. Končím a nadobro zaspávam.

Modlitba je výbornou formou meditácie

Modlitba však môže byť iná. Môže byť dokonca výbornou formou meditácie, pokiaľ myslíme na to, že modlitba je rozhovor na duchovnej úrovni. Majú spolu komunikovať náš duch a Boh najčastejšie cez Ducha Svätého. Duch ale hovorí tichým a jemným hlasom a preto je potrebné, aby sme sa upokojili a utíšili, našli si vhodné prostredie a samozrejme aj čas.

Boh je priateľ s ktorým môžete len tak sedieť

Niekedy slová nie sú potrebné. Máte priateľa s ktorým môžete len tak sedieť a cítiť sa dobre? Boh môže byť takýmto priateľom pre všetkých. Niekedy môžeme pri modlitbe len sedieť a byť ticho a pocítime lásku Nebeského Otca i Ježiša Krista, ktorá je príjemná a zohrieva pri srdci ako oheň v zime. A Nebeský Otec vás uistí o hodnote miernosti a tichosti a akejsi obete, ktorú dávate svojim časom, ktorú On premení na požehnanie. Modlitby naozaj môžu byť osobné, zmysluplné a výživné.

Keď myšlienky utekajú rôznymi smermi

Modlitba nemusí byť niečím čo máme vykonať,  ale môže byť časťou nášho života. Niekedy sa stáva, že nám počas modlitby utekajú myšlienky iným smerom, ani si to neuvedomíme a možno už niekoľko minút rozmýšľame nad tým, čo ešte musíme urobiť alebo nad niekým iným než je Boh. To je v poriadku, stačí sa len vrátiť opäť k modlitbe a ak sa to stane znovu, rozhodnime sa znovu sa vrátiť k modlitbe. Veď celý náš život je o rozhodovaní znovu a znovu sa vracať k Bohu. Či sú to naše skutky alebo myšlienky. Modlitba je rozhovor, ktorému sa postupne učíme, ako ďalším veciam, ktoré majú význam. A učí nás to sám Boh.

Modlitba ako duchovné jedlo

Niekedy počas modlitby prichádza k mocným duchovným skúsenostiam, ktoré zostanú v našej pamäti na stálo. Prirovnala by som to k výbornému jedlu, ktoré ste niekedy v minulosti jedli a spomienka naň u vás pretrvala až do dnes. Mať perfektné nezabudnuteľné jedlo, ale nie je zmyslom jedenia ako takého. Jete tak či tak, aj keď to nie je vždy niečo výnimočné. Je to však jedlo, ktoré vás nasýti a zaženie hlad. Podobné je to s modlitbou. Nie vždy sa stane zázrak, nie vždy dostaneme odpovede a inšpirácie, ktoré nadobro zmenia náš život. Avšak skutočná modlitba nás môže zakaždým duchovne nasýtiť. Poskytnúť nám potrebné upokojenie a vnútornú silu pokračovať v našich činnostiach.

Boh je Pán, nie sme to my

Možno ste zvyknutí Bohu predložiť dlhý zoznam vašich prianí či úloh pre Boha, ktoré má splniť. Je prirodzené, že hlavne v čase trápenia, jednoducho chceme, aby už pominulo. Alebo si prajeme uzdravenie našich blízkych z choroby či hľadáme novú skvelú prácu, ktorú máme do bodky vysnívanú. Napriek tomu, že sú naše prosby spravodlivé a šľachetné si potrebujeme uvedomiť, že my nie sme pánmi nad Bohom, ani nie sme tak múdri, a on tak neskúsený, aby sme Mu museli hovoriť presne, čo má robiť. On nie je džin v čarovnej lampe ale je najinteligentnejšou bytosťou vo vesmíre, ktorá nás stvorila. Skúsme mať  nabudúce pri našich modlitbách prianie byť nástrojmi v rukách Pána. Skúsme mu vyjadriť dôveru pri riešení našich problémov, zdôverme sa Mu s tým, čo nás trápi a čo by sme potrebovali ale nehovorme mu presne, čo ma robiť, aby nám pomohol.

Aj Boh prehovorí

Modlitba je rozhovor. Neskončime modlitbu po tom, čo povieme všetko, čo máme na srdci. Zostaňme v tichosti, aby sa aj Boh mohol dostať k slovu.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Modlitba – skutočný rozhovor s Bohom (4. časť) appeared first on PodteSvati.sk.

V tomto článku by som sa chcela venovať niekoľkým príklad z písma, kedy sám Ježiš uprednostňuje rozjímanie, premýšľanie či počúvanie pred službou, ktorá je samozrejme tiež dôležitá. Môžeme z toho ale vyrozumieť, že takisto dôležité ako slúžiť druhým je nájsť si čas, kedy môžeme vyčistiť svoju myseľ, premýšľať usporiadať si v mysli svoje priority, rozprávať sa s Bohom či v tichosti činiť pokánie.

Mária a Marta

Mária a Marta boli sestry Lazara a stali sa Ježišovými priateľkami. Prvý záznam o nich hovorí:

„Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Do svojho domu Ho [Ježiša Krista] prijala žena menom Marta. Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová.  Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. Odpovedal jej Pán: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ (Lukáš 10:38-42)

Marta bola starostlivou ženou. Bola si vedomá svojho postavenia a svojej úlohy ženy v tej dobe a tak posluhovala Ježišovi. Nemyslím si však, že bola motivovaná len svojou povinnosťou, ale tiež láskou a úctou k svojmu priateľovi Ježišovi a tak mu chcela slúžiť. Presne tak ako sa my snažíme pomáhať svojim priateľom a blízkym. Mária však chcela najmä počúvať Jeho slová. A to a napriek tomu, že ženy v tej dobe neboli vyučované a ani im nebolo dovolené čítať z Tóry. Ježiš nechcel Martu ponížiť. To, že mu chcela poslúžiť bolo láskavé a šľachetné gesto. Napriek tomu je však vysvetlil, že dôležitejšie než posluhovať Mu je počúvať Jeho slová a učiť sa im.

Môžeme si z tohto príbehu zobrať jednoduchý odkaz. Je pravdaže dôležité, aby sme slúžili ľuďom okolo nás. Veď sám Ježiš je toho dokonalým príkladom. Avšak je nevyhnutné pre nášho ducha, aby sme si nachádzali dostatok času na počúvanie nášho Spasiteľa a na premýšľanie o Jeho slovách. Môžeme to praktikovať jedine vtedy, ak odložíme stranou naše povinnosti a upriamime sa na čas na to, čo je skutočné dôležité pre náš vlastný večný život. Verím tomu, že po čase určitej meditácie alebo rozjímania môžeme byť naša nasledujúca služba druhým láskavejšia a inšpirovaná.

Ježiš Kristus na púšti

Všetci poznáme príbeh o tom , ako sa Ježiš postil na púšti, keď k  Nemu na 40. deň prišiel Diabol, aby Ho pokúšal. Ježiš túto skúšku prekonal. Nepoddal sa lákavým no márnym návrhom Satana. Asi prvým jasným posolstvom z tých veršom je, že máme odolávať pokušeniam Diabla bez ohľadu na to, aké sú lákavé, a v akej ťažkej situácii sa práve nachádzame.

Okrem toho si ale môžeme zobrať od Ježiša aj iný príklad. Príklad, ktorý sa týka prípravy na dôležité obdobia alebo udalosti, ktoré nás čakajú. Z chronologického poradia príbehov o Ježišovi v evanjeliach je zrejmé, že Ježiš zamieril do púšte po tom, ako bol pokrstený a predtým ako povolal svojich učeníkov, začal ľudí učiť o evanjeliu a robiť mocné zázraky po celej krajine.

Joseph Smith vo svojom inšpirovanom preklade Biblie jemne upravil začiatok 4. kapitoly evanjelia podľa Matúša: „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby bol s Bohom“. Je zaujímavé, že bol Ježiš práve na púšti. Myslím si, že sa jednoduchšie spojíme s Bohom, keď sme sami a navyše keď máme okolo seba čo najmenej podnetov, ktoré by mohli odvádzať našu pozornosť. Ježiš sa počas tohto obdobia postil. Nepostil sa preto, aby sa fyzicky vyčerpal. Postil sa, aby sa mohol skutočne rozprávať so svojim Otcom v nebi a práve naopak psychicky sa posilniť. Namiesto toho, aby Ježiš uzdravil o jedného človeka viac alebo učil o jedného viac, strávil čas so svojim Otcom v nebi. Nešiel sa s ním rozprávať, až potom čo vykonal všetko, čo mal. Rozhovor s Nebeským Otcom bola pre Neho priorita. Ježiš vedel, že pre svoju božskú službu medzi ľuďmi potrebuje Jeho pomoc.

Dostatok času

Zaujímavým údajom pre mňa je, že Ježiš bol na púšti minimálne 40 dní. Keď sa zamyslím nad tým, koľko času venujem ja rozhovoru s Bohom počas svojich modlitieb, je mi z toho až smutno.

Na druhú stranu je dobré si uvedomiť, že aj Ježiš súc dokonalý, potreboval dostatok času s Nebeským Otcom na to, aby sa dokázal pripraviť na svoje poslanie. Nie je preto žiadna hanba, ak potrebujeme viac času na to, aby sme pochopili niektoré zložitejšie náuky a písma. Na to aby sme prekonali ťažkosti vo svojich životoch alebo na to, aby sme skutočne činili pokánie a pokračovali ďalej v živote zdokonalení. Je mi jasné, že môžete byť skutočne zaneprázdnení potrebnými a šľachetnými aktivitami. Napriek tomu sa , prosím, zamyslite či nie je lepšie spomaliť a vyhradiť si tichý čas „na púšti“, bez zbytočných podnetov len pre Pána a Jeho inšpiráciu.

Pán nám dá odpočinutie

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“ (Matúš 11: 28-30)

Ježiš Kristus v týchto veršoch nehovorí k niekomu, kto činí neprávosť a potrebuje sa zmeniť. Hovorí k ľuďom ktorí sú aktívni, pracovití a usilovní. Ako však vieme, u každého človeka raz príde obdobie, kedy nevládze. Obdobie, kedy  jeho práca presahuje jeho možnosti či už fyzické alebo psychický, alebo oboje. Boh od nás síce očakáva snahu a prácu, ktorá je dobrá ako pre naše telo, tak pre našu myseľ. Ale zároveň nás miluje a pozná nás dokonale, a preto nám dal „Utešiteľov”.

Tým prvým je Duch Svatý, ktorý sa dokonca môže stať našim neustálym spoločníkom a tým druhým je samotný Syn Boží. Ježiš Kristus chce aby sme k Nemu prišli, aby sme mohli získať odpočinutie duše. Myslím si, že opäť ide o akýsi druh meditácie alebo rozjímania, pri ktorom premýšľame nad Spasiteľom a vedome príjmame „Jeho ľahké bremeno“ namiesto toho nášho, ktoré nás skľučuje. Ako som už spomínala, opäť si musíme nájsť tiché miesto a dostatok času, aby sme toto odpočinutie, ktoré je tak dôležité a ktoré nám chce Ježiš dať, mohli dostať.

Čitajte ďalej

Ak vás článok zaujal, prečítajte si aj 3. diel „Meditácia ako súčasť evanjelia” tu.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Ježiš Kristus tiež rozjímal (2. časť) appeared first on PodteSvati.sk.

Tento rok to bolo pre mňa iné. Na konferenciu som sa netešila, pretože som ju skôr zúfalo potrebovala. Potrebovala som vo svojom stave akéhosi sklamania a vnútorného nepokoja počuť hlas a slová nášho proroka, apoštolov a ďalších mužov a žien naplnených inšpiráciou od Pána.

Konferencia začala a ja som mala hneď pri úvodných slovách prezidenta Russell M. Nelsna slzy v očiach. Nasledoval príhovor od Apoštola Ballarda a ja som si opäť so slzami na krajíčku hovorila, aké úžasne silné, povzbudivé a pravdivé slová som práve počula. Rečníci sa striedali a môj zápisník sa rýchlo napĺňal ich slovami i mojimi myšlienkami.

Táto konferencia mi veľmi pomohla. Dovoľte mi vysvetliť, čo všetko pre mňa znamenala a môže aj pre vás.

Útecha

Útecha bola tým, čo som práve najviac potrebovala a čo som v obrovskej miere počas celej konferencie dostávala. Nebudem klamať ak prehlásim, že slová uistenia o láske nášho Nebeského Otca sa objavili v každom jednom príhovore.

Množstvo príhovorov bolo zameraných na výsledok zmiernej obete Ježiša Krista, ktorými sú: úplne očistenie od našich hriechov pod podmienkou pokánia, vzkriesenie do dokonalého tela bez ohľadu na akékoľvek fyzické alebo mentálne ujmy počas nášho života a dar večného života, života s Nebeským Otcom a Jeho Milovaným Synom, Ježišom Kristom vo večnosti pre tých, ktorí Ho so všetkou svojou silou a mocou nasledujú. Prorok, apoštoli a sedemdesiatnici taktiež často svedčili o uzdravujúcej sile Ježiša Krista, ktorá je presne tak silná dnes ako v časoch minulých.

Obľúbený príhovor

Môj obľúbený príhovor z tejto konferencie bol od Apoštola Renlunda, ktorý hovoril príbeh zo svojej praxe kardiológa o mužovi menom Tom, ktorý sa dočkal transplantácie srdca. Našlo sa pre neho perfektné srdce, zhodné veľkosťou a takisto krvnou skupinou darcu, navyše bolo vo výbornom stave, keďže pochádalo len od 16- ročného mladíka. Bol to však zároveň smutný deň. Tom sa dozvedel, že darcom je jeho vnuk, s ktorým mal veľmi blízky vzťah, ktorý však v ten deň utrpel smrteľnú nehodu.  Tom vďaka tomuto srdcu žil ďalších 13 rokov, ktoré by inak nemal a plne si uvedomoval, že dostal obrovský dar, ktorý by si v žiadnom prípade nedokázal sám zabezpečiť. Bol to zároveň dar, ktorý bol v istom ohľade tragédiou. Apoštol Renlund vyjadril paralelu spomínaného skutočného príbehu s našimi životmi.

Každý z nás dostal dary, ktoré by si sám nevedel dať od Nebeského Otca a Jeho Syna, Ježiša Krista vrátane vykúpenia skrze zmiernu obeť Ježiša Krista a večný život, ak sa preň rozhodneme. Mali by sme neustále myslieť na to, kto je našim darcom, ktorému vďačíme tak ako za odpustenie a nádej v tomto živote, tak za možnosť večného života. Apoštol Renlund s neochvejnou vierou hovorí:

„Náš Nebeský Otec poukazujúc na Svojho Milovaného Syna povedal: „ Vypočuj Ho!“ Ak budete konať podľa týchto slov a počúvať Ho, pamätajte s radosťou a s úctou, že Spasiteľ s láskou obnovuje to, čo obnoviť nedokážete, rád uzdraví rany, ktoré sami nedokážete vyliečiť a napraví to, čo je nenávratne zničené. On vám vynahradí každú krivdu, ktorá vás kedy postretla a s láskou trvalo uzdraví dokonca zlomené srdce.“

Odpovede na otázky

Moje osobné svedctvo ani členstvo v pravej Kristovej Cirkvi ani zďaleka nehovorí o tom, že už všetko viem. Každý má otázky či nejasnosti a netreba sa za to v žiadnom prípade hanbiť. Práve počúvanie konferencia je vhodný spôsob nachádzania odpovedí.

Rečníci generálnej konferencie si svoje príhovory starostlivo pripravujú minimálne niekoľko týždňov. Modlia sa o Ducha a inšpiráciu, aby mohli svojimi príhovormi požehnať čo najviac ľudí. Rola Ducha Svätého týmto nekončí. Keď prejavíme svoju túžbu poznať pravdu, On ako svedok Nebeského Otca a Pána Ježiša Krista nám bude svedčiť o tých skutočnostiach, o ktorých máme pochybnosti. Osvieti nám myseľ pri učeniach, ktorým nerozumieme. Môže nám dokonca poskytnúť inšpiráciu pri riešení osobných ťažkostí, cez ktoré momentálne prechádzame.

Pripomenutie právd, na ktoré som časom zabudla

Neviem či to tak máte aj vy, ale moja hlava je asi najskôr deravá. Pokiaľ si niečo neustále nepripomínam a neopakujem, rýchlo mi to z hlavy vyšumí. Pravdy evanjelia avšak nie sú vedomosti zo školy, s ktorými sa často v reálnom živote nestretneme. Sú to znalosti, ktoré sú potrebné pre každého jedného na jeho ceste životom, nech je akákoľvek. Potrebujeme ich. Alebo lepšie povedané, určite ich využijeme.

Vďaka znalostiam o Pláne spásy, čo je Boží plán pre všetky Jeho deti, zahrňujúci predsmrtný, smrteľný a posmrtný život, ktorého stredobodom je Ježiš Kristus a Jeho spásna obeť, som sa začala na svet dívať inými očami. Dokážem s väčšou ľahkosťou zvládať záťaž, nezhody, skúšky či rôzne nepríjemnosti. Je to vďaka tomu, že pred sebou vidím väčší obraz.

Je to podobné skladaniu puzzle. Skúste začať skladať bez predlohy a bez najmenšieho tušenia výsledného obrazu. Po nejakom čase vytiahnite predlohu a skladajte ďalej s ňou. Budete rozumieť tomu, akým spôsobom konkrétny kúsok puzzle, ktorý držíte v ruke, zapadá do celého nádherného obrazu. Nie každý deň nášho života je radostný a zaliaty slnkom, tak isto ako nie každý kúsok puzzle má na sebe namaľované niečo úžasne. Avšak výsledný obraz môže byť nádherný. Vedomosti o tom, kým sme a kam smerujeme nám môžu byť predlohou k zmysluplnému a naplnenému životu tu na zemi.

Posilnenie svedectva

Počúvanie svedectiev druhých napomáha aj môjmu vlastnému svedectvu. Pri počúvaní osobných svedectiev cirkevných autorít počas konferencie som častokrát v mysli zablúdila ku vlastným duchovným zážitkom, ktoré sa podieľali na vzniku môjho vlastného svedectva a práve svedectvo o Spasiteľovi je to, čo ma robí silnou.

The post Generálna konferencia: Prečo som zúfalo potrebovala počuť slová proroka appeared first on PodteSvati.sk.

Utrpenie či zlo vo svete a ich význam nie je zrovna najľahšia téma na diskusiu. Navyše každý jeden z nás zažil utrpenie v určitom zmysle slova. Trápenie často spôsobuje škrabance na duši a stáva sa preto citlivou témou na rozhovor.  Pomocou písiem sa však pokúsim vysvetliť, že utrpenie je nevyhnutnou súčasťou života a má svoj význam. Nemusíme sa báť, pretože Pán má všetko pevne vo svojich rukách.

Vo všetkých veciach musí existovať protiklad

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako dokážete cítiť radosť a vedieť, že toto je „radosť“, je to pozitívna emócia a chcem ju cítiť, čo najčastejšie? Je to preto, že poznáte jej protiklad, poznáte smútok. Poznáte nadšenie, vďaka tomu, že poznáte aj sklamanie. Vážite si zdravie, vďaka tomu, že ste boli aj chorý a viete ako zle ste sa cítili. Táto jednoduchá pravda je vysvetlená v 2.knihe Nefiho.

„Lebo musí to tak nevyhnutne byť, aby bol protiklad vo všetkých veciach. Keby tomu tak nebolo, prvorodený môj v pustatine, spravodlivosť by nemohla byť uskutočnená, ani zlovoľnosť, ani svätosť, ani bieda, ani dobré, ani zlé. A preto, všetky veci by museli nevyhnutne byť zlúčené v jedno; a preto, keby bol len jeden celok, musel by nevyhnutne zostať ako mŕtvy, nemajúc žiadneho života, ani smrti, ani porušiteľnosti, ani neporušiteľnosti, šťastia ani biedy, ani citu, ani necitlivosti.

A preto, muselo by to nevyhnutne byť stvorené nadarmo; a preto by nebol žiadny účel ani zmysel stvorenia jeho. A preto, toto by muselo nevyhnutne zničiť múdrosť Boha a večné zámery jeho, a tiež moc a milosrdenstvo, a spravodlivosť Božiu.

A teraz, synovia moji, hovorím k vám tieto veci na váš úžitok a poučenie; lebo Boh je a on stvoril všetko, ako nebesia, tak zem, a všetko, čo na nich je, ako to, čo pôsobí, tak to, na čo je pôsobené.

A aby uskutočnil večné zámery svoje ohľadom zmyslu človeka, potom čo stvoril našich prvých rodičov a zver poľnú, a vtáctvo vo vzduchu, a skrátka všetko čo je stvorené, musel tam nevyhnutne byť protiklad; dokonca zakázané ovocie v protiklade k stromu života; súc jedno sladké a druhé horké.

A preto, Pán Boh dal človeku, aby jednal sám za seba. A preto, človek by nemohol jednať sám za seba, iba ak by bol zvádzaný jedným alebo druhým. (2 Nefi 2:11,12,14-16)

Žiadna bolesť nie je zbytočná

Apoštol Bednár povedal:

„Žiadna bolesť, ktorú cítime a žiadna skúška, ktorej čelíme nie je zbytočná. Slúži k nášej výchove, k rozvoju takých vlastností, akými sú trpezlivosť, viera, statočnosť a pokora. Všetko, čím trpíme a všetko, čo vydržíme obzvlášť s trpezlivosťou, buduje náš charakter, očisťuje naše srdce, rozširuje našu dušu a robí nás jemnejšími a láskavejšími, hodnejšími nazývať sa Božími deťmi…a je to skrze smútok a utrpenie, námahu a súženie, že získavame poznanie, pre ktoré sme sem prišli.” (David A. Bednar)

Prečo však Boh nepotrestá, tých ktorí ubližujú druhým? Ježiš Kristus to vysvetľoval svojim učeníkom v podobenstve o kúkoli a pšenici. Príklad z poľnohospodárskeho prostredia si vybral zrejme preto, že mu v tej dome rozumel každý, dokonca ľudia bez akéhokoľvek vzdelania.

„Predniesol im iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno^. Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, vtedy sa ukázal aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: ‚Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ?‘ On im odpovedal: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia sa ho spýtali: ‚Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho?‘ ²⁹ On však odpovedal: ‚Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali súčasne aj pšenicu. Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.‘“ (Matúš 13:24-30)

Z tohto podobenstva je už na prvý pohľad jasné, že pole na ktorom rastie pšenica aj kúkoľ prestavuje svet. Pšenica je dobrá a užitočná a teda predstavuje dobrých ľudí. Kúkoľ je naopak jedovatá rastlina, ktorá po konzumácií spôsobí nepríjemné zažívacie ťažkosti. Znázorňuje ľudí, ktorí konajú určitú škodu či spôsobujú bolesť druhým. Pán vysvetlil, že to, že na poli rastie aj kúkoľ, nie len pšenica je práca Satana, ktorí dokáže otráviť naše srdce. Prečo však Pán v podobenstve nechcel, aby sluhovia vyzbierali kúkoľ? Kúkoľ a pšenica sú si veľmi podobné. A mohlo by sa stať, že by sluhovia spolu s kúkoľom vytrhali aj viacero stebiel pšenice. Kúkoľ sa od pšenice začne nepochybne odlišovať až keď je zrelý a teda v čase žatvy ho už nie je problém od pšenice oddeliť.

Každý z nás robí z času na čas chyby. Nie je vždy jasné, kto je tou pšenicou a kto naopak kúkoľom. Boh nás ale nechce súdiť, skôr ako dozrejeme. Dáva každému z nás šancu, aby sa zmenil. Preto aj my musíme dať šancu druhým, tým, ktorí svoju šancu zatiaľ nevyužili. Pán od nás vyžaduje trpezlivosť, zároveň ale hovorí, že príde deň spravodlivosti, kedy bude pšenica vyzbieraná a odvezená do Jeho stodoly a naopak kúkoľ bude zviazaný a následne spálený.

Ježiš Kristus trpel za nás všetkých

Ježiš Kristus vydržal utrpenie nás všetkých, aby sme my moli nájsť pokoj a radosť. Netrpel „len“ za naše hriechy, ale aj za naše slabosti, nedokonalosti, choroby, trápenia. Tým pádom neexistuje nič, čo by Kristus nepoznal a s čím by nám nevedel pomôcť. Spoliehajme sa Neho viac a nájdime pokoj.

V pesničke „Peace in Christ” sa spieva: „ Na svete nie je pokoj, ale pokoj je v Kristovi“ Verím, že ak si túto jednoduchú vetu vezmeme k srdcu, budeme schopní vytrvať vo viere a s pokojom v mysli zvládneme aj ťažké obdobia v živote.

The post „Keby existoval Boh, nedovolil by toľké utrpenie.“ To som už počula veľakrát appeared first on PodteSvati.sk.

Takisto vyhradzovanie sa proti rodinám, ktoré už z akéhokoľvek dôvodu nie sú ideálne alebo povedzme tradičné mi nepríde správne. Rodinné vzťahy možu byť natoľko komplikované, že sa v nich samotní členovia rodín môžu strácať a čeliť nedorozumeniam. Prečo si potom mnohí myslia, že možu všetky „iné” rodiny zovšeobečnovať, súdiť či hádzať do jedného vreca? Rodiny, ktoré nepoznajú, ľudí s ktorými sa nikdy nerozprávali. Nepoznajú ich príbehy, ich srdcia, ale chcú o nich rozhodovať… „Veď sme predsa kresťania, vieme, čomu veríme a za to aj bojujeme.”

Podľa mojich znalostí je ale kresťan človek nasledujúci Krista. Takže možeme si brať príklad od Krista a bojovať za svoje hodnoty? Áno. Avšak je doležité, akým spôsobom. Poďme si problížiť niekoľko príbehov z evanjelia.

Dobrý Samaritán

Ježiš hovoril príbeh o Samiritánovi. (Lukáš 10:30-37)

Samaritán bol potomok zo zmiešanej rodiny žida/ židovky a pohana/ pohanky. Samiritáni boli židmi opovrhovaní za to, že sa vzdali svojich židovských tradícii. Napriek tomu, že mal Samiritán velmi nízky status v spoločnosti on jediný bol ochotný pomôcť neznámemu človeku. Muž ležiaci na ceste bol zbitý a okradnutý, nemal žiadne oblečenie a vyzeral veľmi zle. Samaritán preto nemal ako zistiť či sa jedná o ďalšieho samaritána alebo žida. Avšak keďže sa nachádzal na ceste, ktorú používali hlavne žiadia, aby sa vyhli prechodu cez Jericho, kde žili Samaritáni, mohol dedukovať, že sa pravdepodobne jedná o žida. Tak isto to mohli tušiť rabín a lévita, ktorí boli obaja kňazmi. Napriek svojmu vysokému spoločenskému a náboženskému statusu mu ani jeden nepomohol. Prečo? Pretože podľa tradície nemusel, keďže stopercentne nevedel či sa jedná o žida alebo nie. Samaritán nad tým ale dlho nepolemizoval, jednoducho pomohol človeku v núdzi, ktorý by inak s veľkou pravdepodobnostou prišiel o svoj život.

Cudzoložnica

„ Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich.  Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku  a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila,  a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty?  Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi.  Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi.  Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku.  Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil?  Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.” (Ján 8:2-11)

Posolstvo z príbehu o cudzoložnici je veľmi jednoduché.  Cudzoložnicu chceli zákoníci a farizeji v podstate spravodlivo (podľa zákona Mojžišovho) ukamenovať. Každý jeden z týchto ľudí však takisto už vo svojom živote hrešil aj keď možno iným spôsobom. Jediný, kto bol bez hriechu, bol Ježiš Kristus, ktorý však túto ženu neodsúdil. Jediné, čo si od nej prial bolo to, aby už viac nehrešila. Myslíme teda aj my na to, že rovnaký prístup má Ježiš Kristus aj k ľuďom v našom okolí, ktorí nám pre nejaké ich činy alebo názory, ktoré pokladáme za nesprávne, nie sú po chuti. Ježiš nikoho neodsudzuje, práve naopak. Dal svoj vlastný život za každého z nás, pretože nám chcel dať možnosť zmeniť sa a verí, že to s Jeho pomocou dokážeme.

Zóramiti

Zóramiti boli ľudom žijúcim v krajine Antonionum. Vyznávali určité náboženstvo, o ktorom si mysleli, že je správne a že sú tým pádom jediným vyvoleným a obľúbeným Božím ľuďom. Ich pýcha ich viedla k samoľúbosti a naopak k nenávisti voči ľuďom inej viery. Zóramiti sa síce vo svojej viere mýlili, no ak by aj ich náboženstvo bolo 100% pravdivé, nedávalo by im právo na ich povýšenosť. Zóramiti sa stretávali raz do týždňa, aby svojim spôsobom uctievali Boha. Po jednom prichádzali na vyvýšený stupienok, kde každý jeden odrecitoval rovnaké slová:

” Svätý, svätý Bože; my veríme, že si Boh, a veríme, že si svätý, a že si bol duchom, a že si duchom, a že budeš duchom naveky.

Svätý Bože, my veríme, že ty si nás oddelil od bratov našich; a neveríme v tradíciu bratov svojich, ktorá im bola daná detinskosťou ich otcov; ale veríme, že si nás vyvolil, aby sme boli tvojimi svätými deťmi; a tiež si nám oznámil, že nebude žiadneho Krista.

Ale ty si ten istý včera, dnes a naveky; a ty si nás vyvolil, aby sme boli spasení, zatiaľ čo všetci okolo nás sú vyvolení, aby boli hnevom tvojím uvrhnutí do pekla; za svätosť túto ti my, ó Bože, ďakujeme; a tiež ti ďakujeme, že si nás vyvolil, aby sme neboli zvedení pochabými tradíciami bratov svojich, ktoré ich zväzujú k viere v Krista, ktorá odvádza ich srdcia tak, že blúdia ďaleko od teba, Bože náš.

A znova ti ďakujeme, ó Bože, že sme vyvoleným a svätým ľudom. Amen.” (Alma 31:16-18)

Ponaučenie

Aké ponaučenie si môžeme zobrať z týchto troch príbehov? Po prvé, ak sme pyšní, rozhodne nie sme nasledovníkmi Ježiša Krista. Pýcha často ľuďom zahmlieva zrak, núti ich veriť rôznym klamstvám, až sa nakoniec úplne vzdialia od evanjelia. Po druhé, každý nejakým spôsobom hrešíme. Jenoducho nie sme dokonalí…Neodcudzujme teda druhých, nech už sú, akí sú, pretože na to naozaj nemáme žiadne právo. Po tretie, nedívajme sa na ľudí podľa ich príslušenstva k určitému náboženstvu, národu či hocičomu inému. Všimnime si skôr či nepotrebujú našu pomoc. Veď je to presne to, čo nás už učil Ježiš Kristus mnohokrát.

The post Mysleli ste na druhých? appeared first on PodteSvati.sk.

„A stalo sa, že prikázal, aby boli privedené ich malé deti. Tak priviedli malé deti svoje a posadili ich na zem okolo neho a Ježiš stál uprostred; a zástup ustúpil, až k nemu boli privedené všetky….A keď hovoril slová tieto, plakal, a zástup to dosvedčil, a on bral ich malé deti, jedno po druhom, a žehnal im a modlil sa za ne k Otcovi. A keď to učinil, plakal znova; A prehovoril k zástupu a povedal im: Pozrite na maličkých svojich. A keď pozreli, aby videli, upreli oči svoje k nebu a uvideli nebesia otvorené, a uvideli anjelov zostupujúcich z neba ako keby uprostred ohňa; a zostúpili dole a obklopili oných maličkých, a tí boli obklopení ohňom; a anjeli im slúžili. A zástup to videl a počul, a dosvedčil; a vedia, že ich svedectvo je pravdivé, lebo všetci to videli a počuli; každý sám za seba; a bolo ich okolo dvoch tisíc a päťsto duší; a pozostávali z mužov, žien a detí.“ (3.Nefi 17:11,12,21-25)

Jedno po druhom

Môže sa nám zdať zvláštne, že Kristus, samotný Syn Boží, Vykupiteľ ľudských duší a jediný Spasiteľ sveta venuje toľko svojho cenného času práve malým deťom. Áno, deťom, ktoré ešte nemajú veľa znalostí a poznania. Nemajú dostatočnú kapacitu, aby rozumeli všetkému, čo sa okolo nich deje. Deti nedokážu vo svojom veku Ježiša verejne podporiť. Nedokážu Mu byť vo veciach sveta v žiadnom prípade na úžitok. On si napriek tomu na ne nachádza čas. Na jedno dieťa po druhom, na každé jedno zvlášť… Vďaka týmto veršom môžeme spoznať lepšie Ježišov charakter. Ba čo viac, môžeme nasledovať Jeho príklad a to tak, že sa rozhodneme tráviť čas s ľuďmi, ktorí nám nemajú čo dať na oplátku. Vtedy pochopíme, čo znamená pojem ” nezištná služba” a snáď pochopíme lepšie aj to, čo znamená pravá láska.

Podobnosť s Kristom

Pravdou je, že detí sú Spasiteľovi v niečom oveľa  podobnejšie než my dospelí. V čistote. Malé deti si neuvedomujú svoje činy, sú čisté, pretože ešte nedokážu hrešiť. Takisto Ježiš Kristus bol vo všetkých svojich činoch vedený láskou k blížnym a Nebeskému Otcovi. To znamená, že bol bez jedinej viny.

Zvyčajne vyhľadávame ľudí, ktorí sú nám podobní. Tých, s ktorými zdieľame spoločné názory a hodnoty. S ktorými môžeme byť samými sebou, nemusíme sa obhliadať alebo sa za niečo hanbiť. Napadlo vám niekedy, že možno práve s deťmi sa Ježiš cítil najpríjemnejšie?

„Vtedy prinášali k Nemu deti, aby kládol ruky na ne a modlil sa. Ale učeníci im dohovárali.Ježiš však riekol: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takýchto je kráľovstvo nebeské. I skladal ruky na ne a odišiel odtiaľ.“ (Matúš 19:13-15)

Deti vycítia dobro

Deti majú jednu obrovskú výhodu oproti dospelým. Nie sú poznačené nepriaznivými životnými skúsenosťami, vďaka čomu nemajú v sebe istú dávku skeptizmu, ktorá je pre dospelých tak typická. Nerozhodujú sa čisto “racionálne”. Dokážu byť jednoducho vedené Duchom a vycítiť dobro. Môžeme sa domnievať, že práve preto boli deti radi s Ježišom.

Všetci sme deťmi

Ján vo svojom liste píše: „Teraz, deti, zostávajte v Ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví, a neboli sme Ním zahanbení pri Jeho príchode.“ (1.list Jánov 2:28) Svojich čítateľov Ján oslovuje „deti“. Nemyslím si však, že svoj list venuje detskému publiku. Oslovuje deti nás všetkých. Prečo?

Pretože sme všetci deťmi Nebeského Otca. A myslím si, že by sme si to mali častejšie uvedomovať. Sme dokonca vyzývaní k tomu, aby sme boli ako deti. Poslušní voči Bohu, nášmu Otcovi v nebi, takisto ako sa od detí očakáva, aby boli poslušné voči svojim rodičom. Aby sme vkladali dôveru do Božích rúk, tak isto ako malé dieťa bez najmenších pochybností dôveruje svojej matke či otcovi. Aby sme boli deťmi aj v tom, že sa ako deti musíme neustále učiť, čo je správne a čo nie. Potrebujeme byť dokonca z času na čas pokarhaní ako malé deti. Potrebujeme rásť ako deti a zdokonaľovať sa každý jeden deň.

Pre mňa je však či už v príbehoch o deťoch a Ježišovi alebo v nádherných ilustráciach týchto udalostí najdôležitejším odkazom láska. Ježiš Kristus jednoducho ukázal, že cena akejkoľvek duše je pre Neho neopísateľne veľká.

The post Ježiš Kristus a deti appeared first on PodteSvati.sk.

Emanuel

Meno Emanuel pochádza z hebrejských slov, ktoré znamenajú „Boh s nami”. O Emanuelovi, ktorým je Ježiš prorokoval už Izaiáš. „Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.” (Izaiáš 7:14) Matúš toto proroctvo spája s anjelovou návštevou Jozefa.

„Ježiš Kristus narodil sa takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, a skôr, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého. Jej muž Jozef bol spravodlivý; nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť. Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Mária za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov. Toto všetko sa stalo, aby sa naplnilo, čo Pán riekol ústami proroka: Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú Mu meno Emanuel; to v preklade znamená: Boh s nami. “ (Matúš 1:18-25)

Kristus, Mesiáš, Pomazaný

Vedeli ste, že tieto tri mená znamenajú jedno a to isté? „ Kristus ” je grécke slovo totožné s hebrejským slovom „Mesiáš”. Význam oboch slov je „pomazaný”. Pomazaný je jednoducho povedané predurčený kráľ. Ježiš bol predustavený k svojmu veľkému povolaniu ešte pred stvorením sveta. Židovský ľud dostával mnoho proroctiev o Jeho príchode. Čakali teda na Mesiáš. Ježiš sa svojich učeníkov pýtal: „ A vy za koho ma pokladáte? Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.” (Matúš 16:15,16) 

Jehova

Jehova znamená v preklade „ Ja som”. Ježiš sa predstavil ako ” Ja som, ktorý som.” Lepší preklad by možno bol: Ja som ” ja som” alebo Ja som “Jehova”. Ježiš Kristus tak povedal, že on je ten mocný Boh Jehova, ktorý viedol svoj ľud a robil pre neho množstvo zázrakov opísaných v Starom Zákone. Apoštol Pavol takisto učil, že Kristus je Jehova Starého Zákona.

„Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom,  všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus.” (1. Kor. 10:1-4)

„ Ježiš im riekol: Veru, veru, hovorím vám: Skôr, ako bol Abrahám, ja som.” (Ján 8:58)

Uhoľný kameň

Uhoľný kameň je hlavný kameň tvoriaci roh základu budovy. Je to nadôležitejší kameň. Ak by sme uhoľný kameň vytiahli, ostatné by sa rozsypali a budova by sa zrútila. Presne tak je to aj s Ježišom Kristom. Nie len že je základom evanjelia, základom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, musí byť aj základom nášho svedectva na to, aby sme mohli nechvejne stáť.

„Vedzte teda vy všetci, aj všetok ľud izraelský, že tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych. Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.” (Skutky 4:10,11)

Dobrý pastier

Dôvod prečo sa Kristus prirovnáva k pastierovi je naozaj krásny no zároveň obsiahly. Prečítate si o ňom v samostatnom článku tu.

Prostredník, príhovorca

Prostredník alebo príhovorca označuje určitého sprostredkovateľa. Ježiš Kristus je sprostredkovateľom medzi Bohom a človekom. Jeho uzmierenie umožnilo ľuďom, aby činili pokánie zo svojich hriechov a zmierili sa s Nebeským Otcom.

„Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.” (Ján 14:6)

„A preto, ľudia sú slobodní podľa tela; a sú im dané všetky veci, ktoré sú pre človeka nevyhnutné. A sú slobodní, aby si zvolili slobodu a večný život skrze veľkého Prostredníka všetkých ľudí, alebo si zvolili zajatie a smrť podľa zajatia a moci diablovej; lebo on sa snaží, aby všetci ľudia boli biedni ako je on sám.

A teraz, synovia moji, chcel by som, aby ste pohliadli na tohto veľkého Prostredníka a poslúchali veľké prikázania jeho; a boli verní slovám jeho a zvolili si večný život podľa vôle Svätého Ducha jeho.” (2. Nefi 27,28)

The post Emanuel, Kristus, Mesiáš… appeared first on PodteSvati.sk.