Druhým prikázaním je milovať seba… Zdá sa vám to zvláštne? Pýtate sa, ako to asi Ježiš myslel?

Mať sa skutočne rád

Určite poznáte ľudí, ktorí sa obklopia luxusom, kúpia si drahé auto a nie jedno. Chodia na luxusné dovolenky a bývajú v prepychových vilách. Ale je to skutočne láska k samému sebe?

Osobne to skôr vnímam ako potrebu ukázať sa pred druhými a zvýšiť si svoje sebavedomie. Myslím si, že ak by sa týto ľudia mali naozaj radi, nepotrebovali by viac a viac drahých vecí okolo seba, aby sa cítili dobre. Pretože láska už samá o sebe prináša pocit plnosti a spokojnosti.

Snáď každý znáš zažil pocit, keď sa do niekoho zamiluje. Cítite sa ako v oblakoch a jediné, čo si prajete je tráviť viac času s milovanou osobou, ktorá vám vašu lásku opätuje. Verím, že milovať samého seba je niečo podobné. Ak máte lásku k sebe samému, napríklad vám nevadí z času na čas tráviť čas osamote, práve naopak tento čas dokážete dobre využiť a tešiť sa z neho.  Nepotrebujete sa pretŕčať pred druhým s tým čo máte, alebo aký ste, preto aby vás pochválili a vy ste sa mohli cítiť dobre.

Mať rád samého seba nie je predsalen také jednoduché. Ja sa napríklad  často porovnávam s druhými a mám pocit, že potrebujem s druhými súťažiť . Niekedy ma trápi myšlienka toho, že druhí majú v živote väčšie šťastie ako ja a mnohokrát zabúdam na úžasné dary, ktorými ma Boh požehnal a stále požehnáva.

Všimla som si tiež, že na to, aby som bola sama so sebou spokojná, potrebujem aspoň raz za čas počuť od svojho okolia chválu a uznanie. Akoby nestačilo vlastné presvedčenie o dobre vykonanej práci…. Táto vnútorná potreba súťaženia s druhými alebo potreba neustáleho obdivu a chvály za svoju prácu v nás môže vyvolávať pocit menejcennosti a nespokojnosti, pokiaľ nie je dostatočne naplnená.

Možno si práve prechádzate skutočne ťažkým obdobím…

„Prečo sa mám mať rád/a? Veď v ničom nie som naozaj dobrý/á.“ Môže sa stať, že naozaj nebudeme so svojim životom absolútne spokojní. Možno ste prišli o prácu a neviete si zohnať ďalšiu, čo vo vás vyvolá pocity neužitočnosti. Alebo máte za sebou hrozný vzťah, v ktorom si vás váš partner/ka nevážil/a a dával/a vám najavo, ako pre neho/ňu nie ste dosť dobrý/á. Alebo sa vám jednoducho stále nedarí, nech sa akokoľvek snažíte, robíte chyby a omyly,

Niektoré dni sa cítime menej ako prach zeme. Avšak každý jeden deň zostáva nemenné to, že ty aj ja sme deti Nebeského Otca. On na nás dohliada. Snaží sa nám pomôcť. Snaží sa poslať nám do cesty tých správnych ľudí a tie správne príležitosti. Snaží sa nás niečo dôležité naučiť. A ak si zotrieme slzy z očí, či už reálne alebo len pomyselné, Jeho pomoc uvidíme. Veď je to práve Boh, kto poslal svojho dokonalého Syna, aby nás spasil. Ak bol ochotný dať za nás takúto obrovskú obeť je jasné, že nás miluje a nevzdá to s nami, nech sa nachádzame v hocakej situácii.

Dieter F. Uchtdorf povedal: „ Napriek tomu, že sme neúplní, Boh nás miluje úplne. Napriek tomu, že sme nedokonalí, On nás miluje dokonalo. Ak sme aj stratení a bez smeru, Božia láska nám ukáže ten správny smer. On miluje každého jedného z nás, dokonca tých, ktorí pochybili, ktorí sú odmietnutí, zahanbení, plní smútku či zlomení.“

Keďže aj ja niekedy bojujem so sebaláskou, chcem vám poskytnúť 8 jednoduchých tipov na to, ako si uvedomiť vlastnú cenu, ako sa o seba starať a mať sa skutočne rád.

Nájdite si čas na ľudí, ktorých milujete a ktorí majú radi vás

Aj keď máte ťažký a nabitý deň, zaslúžite si byť aspoň chvíľu s ľuďmi, ktorí vám vedia vyčarovať úsmev na tvári. Ak to nejde osobne, tak aspoň zdvihnite telefón. Pár minút rozhovoru s milovanou osobou vie doslova napraviť zlý deň. A žiadne povinnosti nestoja za to, aby ste sa ukrátili o čas so svojimi blízkymi.

Choďte na prechádzku

Nie som si istá či to funguje pre všetkých rovnako, ale pre mňa majú príroda a dlhé prechádzky priam liečivé schopnosti. Vo sviežom vzduchu a a obklopená zeleňou dokážem naozaj zrelaxovať a prísť na iné a lepšie myšlienky.

Čítajte hodnotné knihy alebo počúvajte povznášajúcu hudbu

Toto sú spôsoby, ktorými rozvíjate svojho ducha a zároveň oddychujete. Naučila som sa, že buď duchovne rastieme alebo upadáme. Stagnovať nie je v podstate možné. Sme jednoducho stvorení pre neustály progres a aj keď máme často chuť leňošiť, ničnerobenie nás nedokáže vnútorne uspokojiť tak, ako keď svoju myseľ zametnávame hodnotnými myšlienkami. Pokiaľ sa máme skutočne radi, venujeme čas tomu, aby sme sa rozvíjali a zlepšovali.

Nájdite si čas na tichú ale dlhú modlitbu

Modlitba je rozhovor s Bohom. A čo nám pomôže viac s našimi problémami, než sa o nich porozprávať priamo s Ním? Kto nám pomôže vidieť našu skutočnú hodnotu ak nie ten, kto nás stvoril a to na svoj obraz? Viac o rozhovore s Bohom sa dozviete tu.

Tešte sa z darov od Boha.

Nebeský Otec nás jednoducho miluje a svedčí o tom svet okolo nás.

Milujem letné prechádzky po trhu. Jednoducho  sa len obzerám a všímam si sýte a rozmanité farby ovocia a zeleniny. Už len pohľadom vnímam šťavnaté jahody, žiarivé marhule, sýto sfarbené čučoriedky, či sviežu jarnú cibuľky. Milujem tú prenikavú a rozmanitú vôňu. O chuti ani nemusím hovoriť. Napriek tomu, že by sme pokojne vyžili povedzme z troch druhov ovocia a zeleniny, Boh pre nás pripravil širokú paletu chuti, farieb a tvarov najrôznejších plodov. V tejto dobe si môžeme navyše jednoducho zadovážiť tropické ovocie z neďalkého veľkoobchodu. Urobme si teda radosť darmi od Nebeského Otca.

Udržujte si aspoň jeden koníček.

Vlastne si ani nepamätám, kedy som začala tancovať, keďže tanec bol pre mňa vždy neoddeliteľnou súčasťou a akýmsi vyjadrením. Keď som bola menšia, moja sestra somnou túto záľubu nezdieľala a tak ma niekedy podpichovala tým, že moju záľubou hodnotila ako krútenie zadkom. A kvôli tomu som to neraz vnímala ako akýsi podradný druh trávenia voľného času napriek tomu, že objektívne môže byť  tanec krásnym a povznášajúcim vyjadrením pocitov. Chcem tým len povedať, že pokiaľ máte koníček, ktorý vás baví a napĺňa, je to úplne jedno či si o tom niekto myslí, že je to detinské alebo trápne. To čo vám robí radosť je predsa len na vás.

Čiňte pokánie každý deň

Premietať o svojom dni, o tom čo bolo dobré a kde som naopak urobila chybu, mi pomáha pohnúť sa v živote ďalej bez ďalších výčitiek. Vďaka obeti Ježiša Krista môžeme všetci činiť pokánie a byť opäť čistí. Vďaka Nemu máme nádej a príležitosť stať sa o kúsok lepšími každým dňom. Takže ani po strašnom dni nie je nič stratené.

Premýšľajte viac nad tým, čo môžete dať druhým, než čo potrebujete vy sami

Ak sme zamestnaní pomocou druhým , jednoducho ani len nemáme čas zaoberať sa myšlienkami vlastnej nedokonalosti či sebaľútosti. Pomoc druhej osobe pomôže aj vám cítiť sa užitočne a naplnení láskou k blížnemu.

Ak sa s nami chcete podeliť o to, čo vám pomáha uvedomovať si vlastnú hodnotu a mať sa rád, môžete tak urobiť v komentároch. 😉

The post Ako sa mať skutočne rád appeared first on PodteSvati.sk.

Ja však vidím zmenu  ako nevyhnutný krok k lepšiemu životu. Zatiaľ, čo niektorí na zmenu čakajú, snažím sa zmenu podniknúť…

Zmena práce

Pred rokom som dokončila vysokú školu v odbore všeobecné lekárstvo a nastúpila som do práce. Keďže som nezohnala v meste, kde bývam prácu na žiadnom z oddelení, ktoré ma zaujímali a vlastne ani na žiadnom inom oddelení, zobrala som prácu v súkromnom zdravotníckom zariadení a zaradila som sa do špecializačného štúdia odboru, na ktorý som si musela po pravde zvykať. Po skúšobnej dobe sa všetko zmenilo, deň za dňom mi to začínalo dochádzať, až mi bolo nakoniec nad slnko jasné, že som v práci, ktorá sa prieči mojim najzákladnejším hodnotám a pohľadom na život. Chodila som z práce niekedy smutná, no väčšinou nahnevaná a zúfala. V marci som konečne opustila túto zdrvujúcu prácu. To čo mnohých zaskočilo, bola moja túžba „vrátiť sa o rok späť” ako to nazvali. Vrátila som sa k odboru, ktorý sa mi páčil aj napriek tomu, že musím dochádzať do práce každý deň takmer hodinu a opäť musím čakať na nové zaradenie do špecializačného štúdia.

Avšak aj o tom je zmena. Niečo stratíme a niečo získame. Našou úlohou je ale zvážiť, čo je pre nás cennejšie. To ma privádza k mojej zatiaľ najväčšej zmene…

Zmena vierovyznania

V 19 rokoch som konvertovala. Stala som sa súčasťou Cirkvi Ježiša Krista. Bolo to úžasne rozhodnutie. Moje najlepšie. To však viem až s odstupom času. Keď som sa rozhodla konvertovať, nevedela som, ani som len netušila, ako môj život bude vyzerať dnes. A to je pre zmeny typické. Viac či menej, ideme vždy do neznáma. Avšak ako záujmkyňa o Cirkev Ježiša Krista som dostala úžasne poznanie, o ktorom som vedela, že je pravdivé. Práve to ma motivovalo ku kroku zmeniť svoje vierovyznanie a aj celý svoj život. Aj pri tejto zmene som niečo „stratila”. Stratila som svojich kamarátov, ktorí moje rozhodnutie nepochopili a nepodporovali, a mali neviem prečo pocit, že somnou nemôžu udržovať ani len kontakt. Bola som z toho zronená, o tom sa nedá diskutovať. Dnes ale viem, že to neboli tí skutoční priatelia, o ktorých sa človek môže v ťažkých časoch oprieť. Tak či onak, boli jediní, ktorých som v tom čase mala. Na čas som takisto stratila pochopenie a podporu rodiny.

Ako hovorím, dnes je situácia úplne iná, priateľov mám a úžasných, s rodinou mám lepšie vzťahy než kedykoľvek predtým a navyše mám úžasného manžela. V tom čase ale moja zmena vierovyznania znamenala rozhodnúť sa medzi mojim presvedčením resp. pravdou, ktorú som spoznala a medzi komfortným životom, v ktorom som bola akceptovaná v kruhu priateľov a rodiny. Predstava nežiť podľa poznania, ktoré som dostala od Boha a klamať samu seba ma skutočne odpudzovala. A tak som urobila obrovskú zmenu. A som za to nesmierne vďačná Bohu, že mi dal odvahu pre toto rozhodnutie.

Ak vás táto téma zaujíma viac, prečítajte si aj článok: Rozhodnutie pre náboženstvo- môžeme si vybrať.

Nebojme sa

Hovorí sa „ risk je zisk”. Aj keď rozhodne nesúhlasím s tým, že by sme mali so svojim životom bezhlavo riskovať, zmena niekedy vyžaduje krok do neznáma. Pre mňa ako pre veriacu je to však krok viery. Nevieme síce presne kam vkročíme, ale vďaka modlitbe môžeme získať vedenie od Boha. Môžeme vedieť či si Boh praje, aby sme danú zmenu urobili. On ma v mojom živote vedie a viedol a preto verím, že môže aj vás. Buďme preto odvážni, dôverujme Bohu a nebojme sa urobiť zmeny vo svojom živote. Zmeny, ktoré môžu urobiť život lepším a zmysluplnejším a hlavne zmeny, ktoré privádzajú bližšie k Bohu.

The post Nebojme sa zmeny, nebojme sa byť iní appeared first on PodteSvati.sk.

Motivovať k dobrej veci

Cieľ môjho písania je vždy rovnaký. Motivovať k dobrej veci. Myslím si, že jedna z najcennejší vecí, s ktorou sa môžeme s druhými podeliť je nádej. Nádej je pre mňa niečo ako pohonná hmota. Nádej je tou hybnou silou, ktorá ma zdvihne ráno z postele alebo ktorá ma prinútiť sedieť nad knihou a učiť sa. Niekoho motivovať pre mňa znamená ukázať mu veci v lepšom, ale pravdivom svetle. Pokiaľ veríme v milujúceho Otca v nebi potom skutočne je prítomná nádej a je prítomné svetlo vo všetkých akokoľvek ponurých životných situaciach. Počas minuloročnej Veľkej Noci som písala o Kristovi a o nádeji, On žije a preto nádej žije tiež.

V priebehu úspešného dňa, týždňa či mesiaca sa „ružový“ článok píše pomerne ľahko. Nikto však za slnečného dňa nepotrebuje dodať nádej a odvahu, a preto si vravím, že by som sa mala deliť o svoje myšlienky aj vtedy, keď nie sú utriedené a usmievavé. Veď aj o tom je život. Všetci to zažívame. A možno by sme sa mali spolu viac rozprávať o nepríjemných veciach. Prečo? Aby sme si navzájom dodali nádej.

Život má etapy

Momentálne ma nad vodou udržiava poznanie, že život má určité etapy. Ak nemáte 8 rokov ale o čosi viac a pozriete sa spätne na svoje roky, zistíte, že váš život už nejaké  tie etapy skutočne mal. Možno ste mali vo svojom živote etapu nešťastného vzťahu, etapu dobrej práce, etapu ťažkého skúškového, obdobia na materskej, etapu, ktorú ste prežili s partiou zo strednej, etapu po strate blízkeho človeka alebo len jednoducho etapu, v ktorej ste boli šťastnejší a etapu, kedy bol smútok vašou častou emóciou.

Áno, tiež som mala horšie životné etapy. Hneď sa mi vybavuje niekoľkoročné obdobie v detstve, kedy som sa dokonca bála chodiť domov alebo čas po nastúpení do práce po výške, kedy som prežívala sklamanie so všetkým, čo k tomu patrí.

Život nám prináša situácie, kedy horko-ťažko udržiavame iskričku nádeje, že sa snáď veci zlepšia. V tom horšom prípade sa nádeje úplne pustíme. Ľudia vám môžu kadečo rozprávať, dávať rady a vyjadrovať rozličné predpovede do budúcnosti. Ale vy sa jednoducho neoklamete. Viete, čo sa stalo a čo cítite. A nejaké slová okolo sú oproti vaším hlučným myšlienkam len šumom vetra.

Obraz životných etáp mi ale predsa len dáva nádej. Viem, že už bolo viackrát ťažko, ale predsa sa to zmenilo. Prišli skutočnosti, ktoré som vôbec neočakávala a vyčarovali mi opäť úsmev a tvári. Pýtate sa či je to potrebné, aby sme vo svojich životoch mali tieto ťažké etapy? A je potrebné, aby niektoré boli také dlhé či také bolestivé? To naozaj neviem. Viem len to, že aj oni tvoria to, kým som dnes a kým sa raz stanem. Učia ma chápať druhých a mať súcit. Učia ma byť zdržanlivou pri vynášaní súdov. A učia ma vážiť si to, čo mi ostalo.

Pár rád od srdca

Ak sa práve nachádzate v ťažkej etape, verte tomu, že je to „len“ etapa a nie váš život. Počúvajte druhých, ale hlavne počúvajte vaše srdce. Pretože ono vie, kým naozaj ste, bez ohľadu na to, aké chyby ste urobili. Tie vás nedefinujú. Verte viac Nebeskému Otcovi než vlastnému nedokonalému úsudku. A neváhajte sa podeliť o svoje myšlienky aj keď nie sú zrovnané, utriedené či vôbec dávajúce zmysel. Všetko má nakoniec svoj zmysel.

The post Život má etapy appeared first on PodteSvati.sk.

Písma z prvej ruky

Keď som sa prvýkrát zoznamoval s náukou Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, všimol som si aký veľký dôraz kládli na rodinné a osobné štúdium Božieho slova. Mal som čerstvých 18 a ako výmenný študent som strávil 11 mesiacov v štáte Oregon v rodine Kahnových. Rodičia vychovávali 4 deti a každý večer spolu čítali v písmach, toho roku v Novom zákone. S železnou pravidelnosťou to bola aspoň jedna kapitolu pred spaním. Sedeli sme v obývačke na koberci a striedali sme sa pri čítaní. Pekne po poriadku, každý jeden verš, pritom nešlo o suché čítanie ako zo šlabikára ale bol tu v prvom rade priestor na otázky a odpovede. Pocítil som, že náboženstvo hrá veľkú úlohu v ich osobných životoch. Zaujalo ma to, ale domnieval som sa, že „iné“ veci sú pre mňa dôležitejšie.

Avšak, mýlil som sa a o rok neskôr som si dal záväzok prečítať celý Nový zákon a Knihu Mormonovu. Chcel som zistiť sám pre seba, či aj ja budem cítiť ten vplyv Ducha Svätého, o ktorom hovorili Kahnovi, a iní verní členovia a misionári Cirkvi. Veru, cítil som ho! A nie iba raz, cítil som ho vždy, keď som sa modlil a čítal písma, prišiel na nedeľnú bohoslužbu, pomáhal v rodine, či Cirkvi. Po dňoch štúdia a modlitby som sa rozhodol pridať k svojim životným prioritám vzťah s Bohom. Kajal som sa z mojich dovtedajších hriechov, bol som pokrstený a prijal dar Ducha Svätého. Naštartoval sa mi nový život s prívlastkami naplnený a radostný.

Samozrejme, že tento život nie je prechádzka ružovou záhradou a prináša so sebou výzvy. Ako väčšina verných členov Cirkvi, rovnako aj ja, som si tesne pred krstom a po krste musel prejsť obdobím pokúšaní a skúšok svojej, v tej dobe, mini viery. Nie nadarmo sa v písmach píše aj o tom, že „neobdržíte svedectvo, až po skúške svojej viery“ (Éter 12:6). Moja viera v Ježiša Krista toho času pripomínala veľkosťou naozaj ledva horčičné semienko ale túžba rozvinúť ju vo mne silnela.

Môj obľúbený verš

Jedného dňa som v Knihe Mormonovej čítal tento verš:

Teraz, taká bola viera tých, o ktorých som hovoril; sú mladí a ich myseľ je pevná a neustále vkladajú dôveru svoju v Boha.

Alma 57:27

Kniha Mormonova

Predstavil som si v akej situácii sa títo mladíci nachádzali a snažil som sa preniesť ich situáciu do tej mojej. Bojoval som vo svojom prvom skúškovom na vysokej škole, súčasne som pracoval na čiastočný úväzok a nebol som si istý, ako to všetko zvládnem. Dám všetky skúšky, udržím si svoju pracovnú pozíciu? Tento verš mi ale dodal odvahu a prilial nádej!

Povedal som si: „Chcem byť ako títo mladíci! Mladý som a keď svoju myseľ upriamim na Boha a budem v Neho neprestajne vkladať dôveru, verím, že dobré veci prídu“. Tak aj bolo. Tento verš som sa rozhodol naučiť sa naspamäť. Vo chvíľach, keď čelím neľahkej situácii si ho v duchu odrecitujem niekoľkokrát. Tak vložím vieru v Boha, dúfajúc, že všetko sa udeje podľa Jeho vôle.

Hľadiac na život po krste v Cirkvi Ježiša Krista, vidím mnohé cenné dary a požehnania, ktoré prišli a prichádzajú do môjho života už 8 rokov. Mám úžasnú milujúcu manželku a rodinu, som zdravý, mám prácu, ktorá ma napĺňa, cítim Ducha svätého vo svojom živote … a mnoho ďalších. Stále som duchom mladý a tak verím, že prísľub tohto verša sa bude naďalej napĺňať aj s rastúcim vekom.

Aké sú vaše obľúbené verše a ako vám pomáhajú?  Podeľte sa o s nami, alebo mi napíšte priamo.

The post Máte svoj obľúbený verš? appeared first on PodteSvati.sk.

Keď som však vstúpila do Cirkvi nemala som ani tušenia, čo ma čaká. Ani vo sne by mi nenapadlo, ako sa môže môj život zmeniť a ako ho raz budem milovať. Jediné, čo som vtedy vedela bolo to, že Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní je tá správna Cirkev a Nebeský Otec chce, aby som do nej patrila. Toto poznanie som ale naberala dlhú dobu.

Niekedy je jednoduchšie cítiť, čo je nesprávne

Ako 18-ročnému dievčaťu mi bolo nad slnko jasné, že sa v pravej cirkvi nenachádzam, dokonca ani nie v dobrej cirkvi. Najskôr som nepociťovala túžbu hľadať pravú Cirkev, skôr ma trápilo, že patrím do cirkvi, v ktorej vidím podstatne viac zla ako toho dobrého. Trápilo ma, že ľudí okolo mňa to vôbec netrápi. Ani zďaleka som sa nepovažovala za dokonalého človeka, ale mala som snahu. Mala som snahu robiť veci lepšie než včera, snahu byť čestná, snahu nebyť ignorantka voči druhým, ale pomáhať, pokiaľ je to v mojej moci. Tak som bola aj vychovaná. Nemohla som teda zniesť byť súčasťou cirkvi, ktorá sa znova a znova bila s jadrom mojej povahy a nútila ma zmeniť ho.

Niekedy je človeku jasné, že je niečo nesprávne, zlé. Cíti to, vidí to, jednoducho to vie. Čo je správne je tá ťažšia otázka. Ako som teda prišla k presvedčeniu o pravdivosti Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní? Ak by som sa usilovala písať celý svoj príbeh, zapísala by som niekoľko desiatok strán. Moje myslenie formovali množstvá rozhovorov s najrôznejšími ľuďmi. Niektoré boli pozitívne až povznášajúce a starostlivo si ich  opatrujem vo svojej pamäti. Iné boli negatívne, avšak boli pre mňa rovnako potrebné. Ďalej ide o množstvo rozhovorov s Bohom, kedy som najskôr začala spoznávať seba, svoje obavy a túžby a neskôr aj vôľu Nebeského Otca. Nesmiem zabudnúť na písma. Našla som v nich naozaj skrytý poklad, zdroj k poznaniu a pravde. Ak aj vy hľadáte alebo máte pocit, že by ste mali, skúste sa inšpirovať týmito štyrmi úsekmi z písiem, ktoré pomohli mne.

1. Každý dobrý strom rodí dobré ovocie

„Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Tak teda po ovocí poznáte ich. ” (Matúš 7:15-20)

Podľa tejto jednoduchej zásady môžeme spoznávať srdcia ľudí. V spojitosti s cirkvami by sme mohli konštatovať, že nejde o krásne vyzdobený kostol, perfektne organizovanú bohoslužbu, ani anjelský spev zboru. Ide naozaj o ovocie, respektíve skutky, ktoré za sebou zanecháva daná cirkev – jej členovia. Jedna vec je pozrieť sa do histórie, kde uvidíme následky rozhodnutí predstaviteľov cirkví, či boli dobré a viedli k pomoci druhým a k pozitívnej zmene vo svete alebo naopak mohli viesť k vojnám, nevzdelanosti, zneužívaniu, bohatstvu a tak ďalej, veď to poznáte. Druhou vecou sú osobné rozhodnutia verných členov cirkvi, tých čo navštevujú bohoslužby pravidelne. Vedú taký život, aký by ste chceli viesť aj vy? Sú šťastní? Nasledujú božie prikázania aj v iné dni okrem nedele? Ako sa starajú o svoju rodinu? Sú čestní vo svojej práci? To všetko je ovocie.

2. Prikázanie lásky nasledujú praví učeníci

„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.” (Ján 13: 34-35) 

Tieto dva verše sú tak jednoduché a zároveň tak výstižné. Láska je tou zásadou, okolo ktorej sa točia všetky náuky a prikázania, ktoré učil samotný Kristus. Kto nemiluje, ba dokonca podniecuje k intolerancii či nenávisti voči akejkoľvek skupine ľudí či jedinému človeku už nie je učeníkom.

3. Pýtajte sa Boha, odpovedá

„Hľa, chcel by som vás nabádať, aby ste, keď budete čítať veci tieto, ak to bude múdrosť v Bohu, že ich budete čítať, pamätali, aký milosrdný bol Pán k deťom ľudským od stvorenia Adama až do doby, kedy veci tieto obdržíte, a aby ste o tom premýšľali v srdci svojom.

A keď veci tieto obdržíte, chcel by som vás nabádať, aby ste sa pýtali Boha, Večného Otca, v mene Krista, či tieto veci nie sú pravdivé; a ak sa budete pýtať s úprimným srdcom, so skutočným zámerom, majúc vieru v Krista, on vám prejaví ich pravdivosť, mocou Ducha Svätého.” (Moroni 10: 3-4)

Úžasný prísľub v Knihe Mormonovej hovorí o tom, že ak sa budeme pýtať Boha, On nám jednoducho odpovie. Môže nám odpovedať ohľadom pravdivosti písiem, ale aj ohľadom pravdivosti cirkví či na akúkoľvek otázku, ktorú máme v srdci.

Tento prísľub som nasledovala a bol základom pre moje rozhodnutie.

4. Cítite niečo neobvyklé a príjemné? To je Duch Svätý

„A mocou Ducha Svätého môžete poznať pravdu ohľadom všetkých vecí. ” (Moroni 10:5)

O Duchu Svätom som síce veľa počúvala už od detstva, ale cítila som ho až v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Musím sa priznať, že som dlhú dobu nevedela, čo za zvláštna moc sa tam počas bohoslužieb či pri učeniach vyskytuje. Po prvej bohoslužbe som dokonca utiekla. Bolo to niečo zvláštne, čo som nikdy pred  tým necítila. Cítila som sa neobyčajne dobre, pokojne, otvorene a jednoducho som sa musela vrátiť späť. Jednou z úloh Ducha Svätého je svedčiť o pravde. Veľakrát zabúdame, čo sme videli alebo počuli, avšak keď niečo silné cítime, nezabudneme to tak rýchlo a ani to nedokážeme poprieť.

Prečo je dôležité vybrať si, keď môžeme sa dozviete v tomto článku: Rozhodnutie pre náboženstvo- môžeme si vybrať 

The post Ako viem, ktorá cirkev je tá pravá? appeared first on PodteSvati.sk.

Môj príbeh

Pamätám si svoje teenegerské časy, kedy vo mne nespokojnosť priam prekypovala. Strávila som množstvo času sužovaním sa pre svoje „ tučné nohy“ . Urobila by som čokoľvek preto, aby moje lýtka boli chudšie. Ani by mi nenapadlo, že to možno nie je tá najdôležitejšia vec na svete.

Jeden pekný deň, podobný ako aj niekoľko pred ním sa môj pohľad na na to, čo mám úplne zmenil. Skoro ráno som v nemocnici merala krvné tlaky pacientov. Prechádzala som od jedného k druhému a zvykla som s každým prehodiť niekoľko krátkych viet.

Otočila som sa k ďalšiemu pacientovi a položila si tlakomer na jeho stolík pri postelí. Popri tom, ako som si chystala prístroj na ďalšie meranie, som spontánne začala: „ Ako sa dnes máte?“ Obrátila som sa na pacienta, a vtedy som si uvedomila, že ide o pána s cukrovkou, ktorému boli deň pred tým amputované obe dolné končatiny. V tej chvíli som sa cítila ako ten najhorší a najnecitlivejší človek na svete. V duchu som si vravela: „ Ako sa môžeš takto hlúpo pýtať? Čo si asi myslíš? Ako sa môže človek cítiť po tom, čo príde o obe nohy…“ Priala som si vziať svoju otázku späť. Avšak odpoveď pacienta ma prekvapila. Pohotovo sa na mňa úprimne usmial a odvetil „ Ďakujem, mám sa oveľa lepšie. Už ma nič neboli. “

Chvíľu mi trvalo, než som túto odpoveď spracovala. Naozaj mohol byť tento človek vďačný za to, že sa zbavil bolesti a prežil, napriek tej obrovskej straty, ktorú musel podstúpiť? Áno, bolo to skutočne tak. Aj keď mi to prišlo neuveriteľné. O chvíľu neskôr mi ale prišlo ešte viac neuveriteľné to, že som ešte pred nejakým časom nenávidela svoje nohy za to, že sú „ tučné“. Bolo mi nad slnko jasné, že svoje nohy mám na to, aby ma niesli kamkoľvek chcem. A túto funkciu vykonávali bezchybne. Ani si len nepamätám, že by mi niekedy vôbec boleli…. A to či sú chudé alebo svalnaté je úplne nepodstatné.

Vďačnosť a ako ju dosiahnuť

Vďačnosť je zaujímavá vlastnosť. Niekto ju má v srdci prirodzene, niekto si ju postupne vybuduje, iný zas musí zažiť niečo, čo ho vďačnosti naučí.

Vďačnosť je kľúčovou vlastnosťou k spokojnosti, pozitívnemu vnímaniu a šťastnému životu. Nie je viazaná na množstvo majetku, ktorý vlastníte ani na počet úspechov, ktoré máte za sebou. Myslím si, že súvisí s uvedomením si toho, že ste Božia dcéra/ Boží syn. Aj keby ste neboli ničím a nikým iným, ani múdrymi, ani šikovnými či krásnymi, vaša podstata je dostatočným dôvodom preto, aby vám Pán požehnal všetkým tým, čo potrebujete a dokonca aj tým, čo vám jednoducho spraví radosť.

Ak sa budete dívať na okolnosti vo vašom živote, ako na dary a vedenie od Boha, postupne si začnete uvedomovať, že vás má naozaj rád a vaše srdce bude vďačnejšie a vďačnejšie. Vyhraďte si čas, napríklad večer pred spaním počas vašej večernej modlitby, na to, aby ste zhodnotili svoj deň, zamysleli sa nad tým či a ako vám Pán mohol pomáhať. Ak na niečo prídete, jednoducho Mu za to poďakujte. Uvidíte, že váš svet bude zrazu pozitívnejší a vy vďačnejší a spokojnejší.

The post Vďačnosť je lepšia ako nespokojnosť appeared first on PodteSvati.sk.

Druhá domovina

Aké bolo vrátiť sa späť na Slovensko po tvojej misii? Bolo to čudné, pretože už nenosím menovku na bielej košeli. Žijem ako normálny človek. Tiež som si uvedomil, že môžem byť vlastne ako Slovák, pretože hovorím po slovensky a teraz tu žijem.

Ako dlho si teraz na Slovensku? Teraz 2 mesiace ako učiteľ angličtiny, predtým 2 roky ako dobrovoľnícky misionár.

Počas misie na náměstí, 2016

Prečo si sa vlastne rozhodol vrátiť sa späť na Slovensko? Pretože Slovensko sa mi páči najviac. Je to druhé miesto, ktoré môžem nazvať svojím domovom. Dva roky na misii vo mne utvorili zo Slovenska moju druhú domovinu.

Takže rodná Arizona a Slovensko sú tvojimi domovinami, áno? Presne tak, i keď Arizona je pre mňa príliš horúca, tak neviem … v tomto ohľade mám radšej Slovensko.

Dva roky na misii vo mne utvorili zo Slovenska moju druhú domovinu.

Ako si si užil tieto 2 mesiace na Slovensku? Celý čas som pracoval v rodine s dvomi deťmi. Učil som ich angličtinu a bol som ich opatrovateľ. Pripravoval som pre nich aktivity. Veľa času sme trávili výukou vonku v nádhernej slovenskej prírode. Cez víkendy som cestoval. Vieš mojím obľúbeným miestom všeobecne je les. Takže veľa času som strávil práve tam.

Z Viedne, október 2018

Nikdy predtým som nepracoval s deťmi, takže to bola ťažká práca. Nevedel som, čo presne robiť, aby mali zábavu a niečo sa vždy naučili. Plus, vždy chceli niečo nové. Takže som potreboval niečo zaujímavé na každý jeden deň. Neľahká úloha.

Aké myslíš, že sú slovenské deti v porovnaní s americkými? Deti sú všade rovnaké. Sú plné života. Podľa mňa sú rovnako poslušné, a to viem z prvej ruky.

Dušičky, cestovanie, ľudia

Teraz je obdobie dušičiek, Sviatku Všetkých zosnulých. Ako sa ti páči tento sviatok v porovnaní s Halloweenom? Obidva sviatky majú dočinenie s mŕtvymi. Páči sa mi, ako som šiel s rodinou 1. novembra na cintorín. Bolo to naozaj pekné. Jeseň, horiace sviečky, ľudia si prišli uctiť svojich predkov. V Amerike je Halloween niečo zábavné. Na Slovensku je Sviatok Všetkých zosnulých niečo duchovné, hlbšie. Myslím, že by sa dali skĺbiť tieto dva sviatky. Ako Halloween a Vianoce u nás v Amerike. Každá vec má svoju dobrú časť a záleží na pohľade daného človeka, či sa rozhodne zabávať alebo na tie veci nadávať.

Počas víkendov si cestoval. Čo všetko si stihol vidieť? Tu je všetko na dosah. Žil som v Handlovej ale stihol som vidieť Bojnice, Žilinu, Bratislavu, Viedeň, Budapešť, Prahu … cestoval som autobusmi. Mal som dosť času, aby som videl všetko možné. Spoje boli naozaj dobré.

Čo ti bude chýbať, keď zakrátko odídeš zo Slovenska späť do Idaha za štúdiom? Určite jedlo a ľudia. Bryndzové halušky, kofola, vinea. Doma je veľa priemyselne procesovaných jedál. V Európe je jedlo chutne varené a čerstvo pripravované. Guláš a boršč sú jedlá, ktorých recepty som sa naučil.

Čo sa ti najviac páči na Slovákoch ako ľuďoch? Ľudia na dedinách sú najúprimnejší. Sú priateľskí a úprimní, to mám rád. V mestách je to asi ako očakávaš, ale záleží na človeku, samozrejme. Je to asi všade po svete.

Malebná slovenská krajina

Čo by si navrhol, aby ľudia na sebe zmenili? Mmmm … (dlhšia pauza) … To je ťažké. Ani neviem, ako to povedať. Je to možno iba maličkosť, lebo Slováci sú skvelí ľudia. Každý žijeme svoj život a bolo by dobré, ak by sme hľadeli na veci z rôznych uhlov, inými očami.

Návrat na Slovensko?

To je zaujímavý pohľad. Chcel by si sa jedného dňa vrátiť na Slovensko? Viem si to predstaviť. Keď by som mal dobrú prácu, lebo chcel by som svoj vlastný domček. Život v paneláku nie je pre mňa. Domček so záhradkou pri lese, chodiť na hríby.

Aké máš plány po svojom návrate? Dve mesiace budem v doma v Arizone predtým ako sa presuniem na univerzitu BYU-Idaho. Chystám sa študovať biochémiu, chcem byť vedec.

Devin, vďaka za tvoj čas. My ti prajeme to najlepšie, aby sa ti darilo v Idahu pri štúdiu biochémie a určite k nám opäť zavítaj. Naše dvere sú vždy otvorené, drž sa!

Tento článok vznikol na základe rozhovoru počas Devinovej návštevy v Bratislave. Obrazový materiál použitý v tomto článku je vlastníctvom Devina Harpa a bol použitý s jeho súhlasom.

The post Návrat na Slovensko – rozhovor s Devinom appeared first on PodteSvati.sk.

Každý deň sme obklopení ľuďmi. Doma je to naša manželka a deti, či najbližšia pridružená rodina. V práci sú to naši kolegovia, nadriadení alebo podriadení, tety z ekonomického, či administratívneho oddelenia, tety kuchárky. V Cirkvi sa vídame s našimi bratmi a sestrami, spolupútnikmi na ceste evanjeliom Ježiša Krista. Ak sa aktívne venujeme nejakému koníčku, vídame sa s ďalším množstvom ľudí. Suma sumárom, rodina, priatelia, kamaráti sú súčasťou našej existencie a vedome, či nevedome formujú náš charakter. Ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní si kladieme za vzor Spasiteľa Ježiša Krista. Naša „ľudská povaha“, spomeňme si na pojem „prirodzený človek“ však kopí chybičku za chybičkou. Niekedy malou inokedy väčšou. Prirodzene pociťujeme vinu, nepridáva to na našej pohode. Odpustiť, či neodpustiť? Obraciame sa teda k Bohu s prosbou o odpustenie našich hriechov. Stačí to však?

Lebo prirodzený človek je nepriateľom Boha a bol ním od pádu Adama, a bude na veky vekov, pokiaľ sa nepoddá nabádaniu Ducha Svätého a neodloží prirodzeného človeka, a nestane sa svätým skrze uzmierenie Krista Pána, a nestane sa ako dieťa, poddajným, miernym, pokorným, trpezlivým, plným lásky, ochotným podrobiť sa všetkým veciam, ktoré Pán považuje za vhodné na neho vložiť, rovnako ako sa dieťa podrobuje otcovi svojmu.

Ak sme sa previnili voči niekomu, je našou prvoradou zodpovednosťou urobiť prvý krok. Áno, vyžaduje to guráž, aby sme pristúpili k niekomu, s kým sme si jednoducho nesadli alebo nepohodli sa. Možno nevieme nájsť tie správne slová, alebo sa bojíme neprijatia, či negatívnej odozvy. A zoznam dôvodov prečo nie … by mohol pokračovať

Klasický príbeh z pieskoviska

Spomínam si na to, ako keby to bolo včera. V pieskovisku hŕba detí, ja medzi nimi s nápadom, ako postaviť ten najprepracovanejší pieskový hrad. Moju lopatku si však „nenápadne“ privlastní drobné kučeravé dievčatko. V tom sa rozrevem a chcem okamžite lopatku naspäť. „Veď je moja! Je moja a moja a daj mi ju, poviem to mamine!“ Neviem, čo presne nasledovalo ale viem, že som musel použiť jedno z tých čarovných slovíčok: Prepáč. Prosím, prepáč mi.

Človek má tak málo priateľov, že si nemôže dovoliť stratiť ani jedného z nich.

V záplave emócií ma mamina prinútila objať toto dievčatko a div sa svetu, na konci leta sme sa obaja stretli v škôlke. Nie je to úsmevné? S odstupom času samozrejme, že áno. Teraz si uvedomujem niekoľko veci:

• Odpustiť niekomu a nechať druhému odpustiť nám, vyžaduje pokoru, či už v pieskovisku, alebo na pracovisku.
• Vďaka skvelým rodičom som sa naučil, že odpustiť okamžite v daný moment ma uchráni od bôľu a výčitiek nášho odkladaného odpustenia.
• Z našich domnelých nepriateľov sa môžu stať tí najlepší priatelia

Rozhodnutie odpustiť

Samozrejme, život prináša komplikovanejšie scenáre ako príbeh lopatky v pieskovisku. Tragická smrť milovanej osoby je iba jedným z mnohých prípadov.Tento život, je časom prípravy na stretnutie a Bohom, časom, kedy sa máme radovať zo života – slovami Nefiho: „A stalo sa, že sme žili spôsobom, ktorý prinášal šťastie.“

Adam padol, aby ľudia mohli byť; a ľudia sú, aby mohli mať radosť.

2 Nefi 2:25

Nebeský otec sa musí rmútiť nad každou jednou škriepkou, v ktorej sa jeho deti práve nachádzajú. Nedovoľme teda našej pýche zruinovať priateľstvá, či už na pracovisku s kolegami alebo v Cirkvi s našimi duchovnými „súrodencami“. Zabudnime na veci minulosti, aj tie z pieskoviska, a hľaďme do budúcnosti s nádejou v lepší svet.

The post Musíme si odpustiť – v pieskovisku, Cirkvi, či na pracovisku appeared first on PodteSvati.sk.

The post Pseusoodborníci verzus tí, ktorí vieru žijú appeared first on PodteSvati.sk.

Posledné dva dni som brázdil na svojom smartphone rôzne web stránky, odpovedal na emaily a správy, pridal zopár fotiek a sem-tam sa zapojil do online diskusie. Tak naplno som ho od kúpy ešte nevyužíval. Večer som mal pracovný skupinový hovor, ktorý som začal iba s 16% batérie. Postupne z nej ubúdalo, až som sa po jej skončení dostal na chudobných 8%. Kontrolka v červenom. Potreba nabitia! Potreba nabitia!  Kiež by to ale vôbec šlo. Nemohol som si žiaľ spomenúť, kam som naposledy svoju nabíjačku uložil. Napadlo ma, že som ju možno nechal v práci, keď už ju nedokážem nájsť doma. Verte mi, snažím sa vo svojich dôležitých veciach udržiavať poriadok, a tak tu naozaj nemôže byť. Nezaváhal som prejsť na úsporný režim batérie, aby ma budík vôbec ráno zobudil. Medzitým mi ešte volali dve veľmi dôležité osoby … a bol som na 4%.

Chytrý kamoš skoro bez života

Bol som z toho nesvoj. Chytrý telefón mi v mnohom uľahčuje život. Vďaka nemu je multitasking možný. Stihnem toho o dosť viac, ako keby som bol bez neho. A teraz je môj chytrý kamoš skoro bez života. Nemám možnosť ho znova oživiť.

Pri rannom zhone som dumal nad tým ako sa spojím s manželkou počas obednej prestávky. Predsa dnes musím vykonať niekoľko bezhotovostných platieb, na ktoré potrebujem kód z textovej správy. Bez telefónu to nepôjde. Ach, … to bude zasa deň. 

V mysli som si tak veľmi prial nájsť nabíjačku, aby môj kamoš opäť chytro fungoval. Zo zmesi modlitby a priania nakoniec vykryštalizoval nápad otvoriť skriňu s oblečením.  A bola tam! Moja biela nabíjačka sa na mňa doslova usmievala. Kamoš bol zachránený a už do seba sŕkal stratenú energiu.

Čo by som robil bez Ducha svätého?

Počas dňa mňa napadlo ako ustrašene som zareagoval na to, že mi chýbala nabíjačka. Položil som si otázku: „Ako by som reagoval, ak by som stratil svojho duchovného kamoša?“ Po nej prišla ďalšia: „Čo by som robil bez Ducha svätého?“ Postupne som bol zaplavený množstvom ďalších otázok a uvedomoval som si vysoko-cenné úlohy Ducha svätého.

Ako tretí člen Božstva je bytosťou Ducha. Nemá telo z mäsa a kostí a v písmach ho nájdeme pod rôznymi názvami: Duch, Duch Boží, Utešiteľ.

1. Vydáva svedectvo o Bohu Otcovi a Synovi

A Duch Svätý vydáva svedectvo o Otcovi a o mne; a Otec dáva Ducha Svätého deťom ľudským, kvôli mne.

(3 Nefi 28:11)

2. Zjavuje pravdu o všetkých veciach.

A mocou Ducha Svätého môžete poznať pravdu ohľadom všetkých vecí. A vy môžete vedieť, že on je, mocou Ducha Svätého; a preto by som vás chcel nabádať, aby ste nepopierali moc Božiu; lebo on pôsobí mocou podľa viery detí ľudských, rovnako dnes a zajtra, a naveky.

(Moroni 10:5,7)

3. Posväcuje tých, ktorí činia pokánie a sú pokrstení

Teraz, toto je oné prikázanie: Čiňte pokánie, všetky končiny zeme, a poďte ku mne a buďte pokrstení v mene mojom, aby ste mohli byť posvätení prijatím Ducha Svätého, aby ste mohli posledného dňa stáť predo mnou bez poškvrny.

(3 Nefi 27:20)

4. Slúži ako Svätý Duch zasľúbenia

… Všetky zmluvy, dohody, púta, záväzky, prísahy, sľuby, úkony, spojenia, združenia alebo očakávania, ktoré nie sú vykonané a uzavreté a spečatené Svätým Duchom zasľúbenia … (NaZ 132:7)

Najlepšie plne nabitý, prosím

Život bez nabitého chytrého telefónu, ktorý nám tak veľmi uľahčuje život si ani nevieme prestaviť. Sám som skoro prepadol panike pri snahe ho nájsť, keď sa už aj červené percentá míňali. Vďaka nemu som mohol úspešne a efektívne vykonať úlohy v daný deň. V mojej duchovnej sfére života predstavuje plne nabitý chytrý telefón Ducha svätého. S jeho pomocou som schopný zvládať výzvy života. Nechcem ho stratiť. Tichý a jemný hlas Ducha Svätého mi je dostupný, a preto žijem tak, aby som si zaslúžil mať tohto kamoša stále so sebou. A najlepšie, samozrejme, plne nabitého!

The post Chytrý telefón a Duch svätý appeared first on PodteSvati.sk.