Myslím, že po tomto skutočnom príbehu zostal každý v nemom úžase nie len nad odvahou ale hlavne láskou, ktorú má tento brat k svojej sestre. Jeho rýchla reakcia s nasadením svojho života je toho absolútnym dôkazom.

Wow, mať takého brata!

Keď som tento príbeh prvýkrát zaregistrovala, povedala som si „Wow, mať takého brata!“ Ale potom som si uvedomila, že vlastne mám takého brata. Napriek tomu, že mám len jednu biologickú sestru, je pravda, že mám brata, ktorý bol ochotný takisto dať svoj vlastný život za mňa. A je pravda aj to, že takého brata máte aj vy.

Tým bratom je Ježiš Kristus. On svojim učeníkom povedal: „To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval. Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.  Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem; nenazývam vás viac sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože všetko som vám oznámil, čo som počul od svojho Otca.“ (Ján 15:12-15)

Ježiš Kristus je našim priateľom ak sa ho snažíme nasledovať a je taktiež naším duchovným bratom, Synom Nebeského Otca, ktorého sme všetci deťmi. V knihe Almu sa píše o Jeho obeti takto:

„A on pôjde, trpiac bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu; a to sa stane, aby sa naplnilo slovo, ktoré hovorí, že na seba vezme bolesti a choroby ľudu svojho.

A vezme na seba smrť, aby mohol uvoľniť putá smrti, ktoré spútavajú ľud jeho; a vezme na seba ich slabosti, aby vnútro jeho mohlo byť naplnené milosrdenstvom podľa tela, aby poznal podľa tela, ako pomôcť ľudu svojmu podľa ich slabostí.

Teraz, Duch pozná všetky veci; a predsa Syn Boží bude trpieť podľa tela, aby na seba mohol vziať hriechy ľudu svojho, aby mohol vymazať ich priestupky podľa moci vyslobodenia svojho; a teraz hľa, toto je svedectvo, ktoré je vo mne.” (Alma 7:11-13)

Týka sa obeť Ježiša Krista aj mňa?

Bridgerova malá sestra na vlastné oči videla, že sa jej brat pred ňu postavil, aby ju chránil. My sme však udalosť, ktorá sa odohrala pred viac ako 2000 rokmi na vlastné oči nevideli. Ako teda môžeme vedieť, že sa skutočne stala? A ako môžeme cítiť, že mala dopad na náše osobné životy? Obe tieto otázky nemôžu byť zodpovedaná nikým iným než samotným Ježišom Kristom. Kľúčom k poznaniu je  viera v Ježiša Krista, pokánie, čo znamená odvrátenie sa od svojich hriechov a krst s právomocou. Ak sa budete snažiť veriť v moc uzmierenia Ježiša Krista, ak sa odvrátite od svojich hriechov v snahe činiť dobro a  budete nasledovať verím, že pocítite odpustenie a lásku Ježiša Krista, ktorú ma pre vás osobne. Verím tomu, pretože taká je moja skúsenosť.

Už od malička som vedela o obeti Ježiša Krista, avšak začala som ju chápať až oveľa neskôr. Až vtedy, keď som naozaj verila a snažila sa žiť lepším životom. Následne som sa nechala pokrstiť, kedy som  cítila, že som opäť čistá a Boh mi dal novú šancu, pretože ma má rád a verí vo mňa. Nič z toho by však nebolo možné, ak by Ježiš Kristus nezaplatil trest za moje hriechy. On je tým, kto sa predomňa postavil a znášal následky za moje hriechy a slabosti. Dokonca zomrel pre hriechy celého ľudstva. Tým to však nekončilo, Spasiteľ vstal z mŕtvych a vďaka Nemu môžeme aj my.

Aj my môžeme byť záchrancom pre druhého

Príbeh o Bridgerovi Walkerovi nás tkisto môže inšpirovať v pomoci druhým. Môžeme sa niekedy cítiť tak, že jednoducho nemáme čo ponúknuť alebo nemáme vhodné prostriedky, aby sme pomohli ľuďom v núdzi. Myslím si, že Bridger nám ukázal, že môžeme dať druhým samého seba bez ohľadu na to akí sme silní či vplyvní, bez ohľadu na to, aké sú naše nedokonalosti. Možno niekoho môžete zachrániť už len tým, že mu venujete svoj čas alebo svoj záujem. Môžete sa obrazne postaviť za niekoho, kto potrebuje podporiť pred druhými. Spôsobov je mnoho. To na čom skutočne záleží je naša vôľa byť tu pre druhých, blízkych alebo len potrebných.

The post Mať takého brata! appeared first on PodteSvati.sk.

Druhým prikázaním je milovať seba… Zdá sa vám to zvláštne? Pýtate sa, ako to asi Ježiš myslel?

Mať sa skutočne rád

Určite poznáte ľudí, ktorí sa obklopia luxusom, kúpia si drahé auto a nie jedno. Chodia na luxusné dovolenky a bývajú v prepychových vilách. Ale je to skutočne láska k samému sebe?

Osobne to skôr vnímam ako potrebu ukázať sa pred druhými a zvýšiť si svoje sebavedomie. Myslím si, že ak by sa týto ľudia mali naozaj radi, nepotrebovali by viac a viac drahých vecí okolo seba, aby sa cítili dobre. Pretože láska už samá o sebe prináša pocit plnosti a spokojnosti.

Snáď každý znáš zažil pocit, keď sa do niekoho zamiluje. Cítite sa ako v oblakoch a jediné, čo si prajete je tráviť viac času s milovanou osobou, ktorá vám vašu lásku opätuje. Verím, že milovať samého seba je niečo podobné. Ak máte lásku k sebe samému, napríklad vám nevadí z času na čas tráviť čas osamote, práve naopak tento čas dokážete dobre využiť a tešiť sa z neho.  Nepotrebujete sa pretŕčať pred druhým s tým čo máte, alebo aký ste, preto aby vás pochválili a vy ste sa mohli cítiť dobre.

Mať rád samého seba nie je predsalen také jednoduché. Ja sa napríklad  často porovnávam s druhými a mám pocit, že potrebujem s druhými súťažiť . Niekedy ma trápi myšlienka toho, že druhí majú v živote väčšie šťastie ako ja a mnohokrát zabúdam na úžasné dary, ktorými ma Boh požehnal a stále požehnáva.

Všimla som si tiež, že na to, aby som bola sama so sebou spokojná, potrebujem aspoň raz za čas počuť od svojho okolia chválu a uznanie. Akoby nestačilo vlastné presvedčenie o dobre vykonanej práci…. Táto vnútorná potreba súťaženia s druhými alebo potreba neustáleho obdivu a chvály za svoju prácu v nás môže vyvolávať pocit menejcennosti a nespokojnosti, pokiaľ nie je dostatočne naplnená.

Možno si práve prechádzate skutočne ťažkým obdobím…

„Prečo sa mám mať rád/a? Veď v ničom nie som naozaj dobrý/á.“ Môže sa stať, že naozaj nebudeme so svojim životom absolútne spokojní. Možno ste prišli o prácu a neviete si zohnať ďalšiu, čo vo vás vyvolá pocity neužitočnosti. Alebo máte za sebou hrozný vzťah, v ktorom si vás váš partner/ka nevážil/a a dával/a vám najavo, ako pre neho/ňu nie ste dosť dobrý/á. Alebo sa vám jednoducho stále nedarí, nech sa akokoľvek snažíte, robíte chyby a omyly,

Niektoré dni sa cítime menej ako prach zeme. Avšak každý jeden deň zostáva nemenné to, že ty aj ja sme deti Nebeského Otca. On na nás dohliada. Snaží sa nám pomôcť. Snaží sa poslať nám do cesty tých správnych ľudí a tie správne príležitosti. Snaží sa nás niečo dôležité naučiť. A ak si zotrieme slzy z očí, či už reálne alebo len pomyselné, Jeho pomoc uvidíme. Veď je to práve Boh, kto poslal svojho dokonalého Syna, aby nás spasil. Ak bol ochotný dať za nás takúto obrovskú obeť je jasné, že nás miluje a nevzdá to s nami, nech sa nachádzame v hocakej situácii.

Dieter F. Uchtdorf povedal: „ Napriek tomu, že sme neúplní, Boh nás miluje úplne. Napriek tomu, že sme nedokonalí, On nás miluje dokonalo. Ak sme aj stratení a bez smeru, Božia láska nám ukáže ten správny smer. On miluje každého jedného z nás, dokonca tých, ktorí pochybili, ktorí sú odmietnutí, zahanbení, plní smútku či zlomení.“

Keďže aj ja niekedy bojujem so sebaláskou, chcem vám poskytnúť 8 jednoduchých tipov na to, ako si uvedomiť vlastnú cenu, ako sa o seba starať a mať sa skutočne rád.

Nájdite si čas na ľudí, ktorých milujete a ktorí majú radi vás

Aj keď máte ťažký a nabitý deň, zaslúžite si byť aspoň chvíľu s ľuďmi, ktorí vám vedia vyčarovať úsmev na tvári. Ak to nejde osobne, tak aspoň zdvihnite telefón. Pár minút rozhovoru s milovanou osobou vie doslova napraviť zlý deň. A žiadne povinnosti nestoja za to, aby ste sa ukrátili o čas so svojimi blízkymi.

Choďte na prechádzku

Nie som si istá či to funguje pre všetkých rovnako, ale pre mňa majú príroda a dlhé prechádzky priam liečivé schopnosti. Vo sviežom vzduchu a a obklopená zeleňou dokážem naozaj zrelaxovať a prísť na iné a lepšie myšlienky.

Čítajte hodnotné knihy alebo počúvajte povznášajúcu hudbu

Toto sú spôsoby, ktorými rozvíjate svojho ducha a zároveň oddychujete. Naučila som sa, že buď duchovne rastieme alebo upadáme. Stagnovať nie je v podstate možné. Sme jednoducho stvorení pre neustály progres a aj keď máme často chuť leňošiť, ničnerobenie nás nedokáže vnútorne uspokojiť tak, ako keď svoju myseľ zametnávame hodnotnými myšlienkami. Pokiaľ sa máme skutočne radi, venujeme čas tomu, aby sme sa rozvíjali a zlepšovali.

Nájdite si čas na tichú ale dlhú modlitbu

Modlitba je rozhovor s Bohom. A čo nám pomôže viac s našimi problémami, než sa o nich porozprávať priamo s Ním? Kto nám pomôže vidieť našu skutočnú hodnotu ak nie ten, kto nás stvoril a to na svoj obraz? Viac o rozhovore s Bohom sa dozviete tu.

Tešte sa z darov od Boha.

Nebeský Otec nás jednoducho miluje a svedčí o tom svet okolo nás.

Milujem letné prechádzky po trhu. Jednoducho  sa len obzerám a všímam si sýte a rozmanité farby ovocia a zeleniny. Už len pohľadom vnímam šťavnaté jahody, žiarivé marhule, sýto sfarbené čučoriedky, či sviežu jarnú cibuľky. Milujem tú prenikavú a rozmanitú vôňu. O chuti ani nemusím hovoriť. Napriek tomu, že by sme pokojne vyžili povedzme z troch druhov ovocia a zeleniny, Boh pre nás pripravil širokú paletu chuti, farieb a tvarov najrôznejších plodov. V tejto dobe si môžeme navyše jednoducho zadovážiť tropické ovocie z neďalkého veľkoobchodu. Urobme si teda radosť darmi od Nebeského Otca.

Udržujte si aspoň jeden koníček.

Vlastne si ani nepamätám, kedy som začala tancovať, keďže tanec bol pre mňa vždy neoddeliteľnou súčasťou a akýmsi vyjadrením. Keď som bola menšia, moja sestra somnou túto záľubu nezdieľala a tak ma niekedy podpichovala tým, že moju záľubou hodnotila ako krútenie zadkom. A kvôli tomu som to neraz vnímala ako akýsi podradný druh trávenia voľného času napriek tomu, že objektívne môže byť  tanec krásnym a povznášajúcim vyjadrením pocitov. Chcem tým len povedať, že pokiaľ máte koníček, ktorý vás baví a napĺňa, je to úplne jedno či si o tom niekto myslí, že je to detinské alebo trápne. To čo vám robí radosť je predsa len na vás.

Čiňte pokánie každý deň

Premietať o svojom dni, o tom čo bolo dobré a kde som naopak urobila chybu, mi pomáha pohnúť sa v živote ďalej bez ďalších výčitiek. Vďaka obeti Ježiša Krista môžeme všetci činiť pokánie a byť opäť čistí. Vďaka Nemu máme nádej a príležitosť stať sa o kúsok lepšími každým dňom. Takže ani po strašnom dni nie je nič stratené.

Premýšľajte viac nad tým, čo môžete dať druhým, než čo potrebujete vy sami

Ak sme zamestnaní pomocou druhým , jednoducho ani len nemáme čas zaoberať sa myšlienkami vlastnej nedokonalosti či sebaľútosti. Pomoc druhej osobe pomôže aj vám cítiť sa užitočne a naplnení láskou k blížnemu.

Ak sa s nami chcete podeliť o to, čo vám pomáha uvedomovať si vlastnú hodnotu a mať sa rád, môžete tak urobiť v komentároch. 😉

The post Ako sa mať skutočne rád appeared first on PodteSvati.sk.

Nechápte ma zle, nechcem „zhejtovať ” sociálne siete, veď napokon aj ja ich denno-denne používam. Mám len akýsi zlý pocit z pretvárky, ktorá sa pre nás stáva prirodzenou. Mám pocit, že sa čím ďalej tým viac obaváme priznať pred druhými a možno aj sami pred sebou, že jednoducho dokonale nevyzeráme a ani náš život nie je každý deň zaliaty slnkom a bez chybičky.

Nezmyselná závisť

Taktiež som si všimla, že pri prezeraní prispevkov svojich priateľov sa vo mne neraz objavia pocity závisti. Hovorím si v duchu, že oni snáď majú dokonalý život. Dovolenka sem, dovolenka tam, nové auto, šťastná rodinka… Až neskôr mi dochádza, že to vlastne ani nemusi byť tak, ako to vyzerá. Nikto predsa nepostuje „nepodarené fotky”. Zrazu si uvedomím, že úplne hlúpo žiarlim na niečo, čo možno ani nie je pravda. Virtuálne svety sa takto stávajú skutočnejšími než tie reálne. Zdvíhame si sebavedomie naháňaním likov a sledovateľov. Naopak zrážame samých seba pokiaľ dovolíme hocikomu doslova komentovať a hodnotiť náš vzhľad a všetko možné.  Dovolím si tvrdiť, že tento trend dnešnej doby sposobuje nejednému tínedžerovi pocity menejcennosti, úzkosť, rozvíja poruchy príjmu potravy kadečo iné…

A tak nejak sa vytráca prirodzenosť, individualita, vlastný názor a „život se vším všudy”. Túžba byť obľúbeným za každú cenu sa šplhá na najvyššie priečky hodnotového rebríčka.

Pravé farby

Poznáte pieseň „True colors”? Spieva sa v nej:

„So don’t be afraid to let them show
Your true colors
True colors are beautiful”

„Tak sa neboj ukázať im tvoje pravé farby, pravé farby sú prekrásne.”

To si myslím aj ja … “Pravé farby” sú naozaj krásne. A dnes je skutočne odvážne ukázať ich. Ukázať ich a nezaujímať sa o komentáre druhých. Ak to dokážeme, získame slobodu. Slobodu od názorov druhých, slobodu od dokonalosti, slobodu od klamstva a pretvárky a odmenou nám budú skutoční priatelia….

Stvorení na Boží obraz, stvorení s úžasnym potenciálom

Verím tomu, že nás Boh stvoril na svoj vlastný obraz a zároveň vidím unikátnosť každého človeka, ktorého poznám po fyzickej aj psychickej stránke. A vravím si, že možno tá „dokonalosť” môže mať viaceré podoby. A vlastne je dôležitejšie, aby sme vedeli sami pre seba, kto sme a akú máme cenu, než sa stresovať množstvom likom a sledovateľov. V Cirkvi Ježiša Krista čast hovoríme, že sme synmi a dćerami Nebského Otca a preto máme úžasný potencial. Nemali by sme ale zabúdať, že to nie je len náboženský pohľad na našu osobu. Je to ten skutočný, pravdivý a večný pohľad bez ohľadu na dobu v ktorej žijeme a jej priority alebo trendy. Sme individuálne bytosti s božským potenciálom a to sa nemení. Našou úlohou v podstate je zobrať si túto pravdu blízko k srdcu a začať podľa nej pracovať na svojom charakteri. Našou úlohou nie je byť „dokonalými”, jednoducho stači ak sa budeme každým ďnom krôčik po krôčku zdokonaľovať. Ako povedal Prezident Nelson “Pán miluje usílie.”

The post Pravé farby alebo hraná dokonalosť? appeared first on PodteSvati.sk.

Ja však vidím zmenu  ako nevyhnutný krok k lepšiemu životu. Zatiaľ, čo niektorí na zmenu čakajú, snažím sa zmenu podniknúť…

Zmena práce

Pred rokom som dokončila vysokú školu v odbore všeobecné lekárstvo a nastúpila som do práce. Keďže som nezohnala v meste, kde bývam prácu na žiadnom z oddelení, ktoré ma zaujímali a vlastne ani na žiadnom inom oddelení, zobrala som prácu v súkromnom zdravotníckom zariadení a zaradila som sa do špecializačného štúdia odboru, na ktorý som si musela po pravde zvykať. Po skúšobnej dobe sa všetko zmenilo, deň za dňom mi to začínalo dochádzať, až mi bolo nakoniec nad slnko jasné, že som v práci, ktorá sa prieči mojim najzákladnejším hodnotám a pohľadom na život. Chodila som z práce niekedy smutná, no väčšinou nahnevaná a zúfala. V marci som konečne opustila túto zdrvujúcu prácu. To čo mnohých zaskočilo, bola moja túžba „vrátiť sa o rok späť” ako to nazvali. Vrátila som sa k odboru, ktorý sa mi páčil aj napriek tomu, že musím dochádzať do práce každý deň takmer hodinu a opäť musím čakať na nové zaradenie do špecializačného štúdia.

Avšak aj o tom je zmena. Niečo stratíme a niečo získame. Našou úlohou je ale zvážiť, čo je pre nás cennejšie. To ma privádza k mojej zatiaľ najväčšej zmene…

Zmena vierovyznania

V 19 rokoch som konvertovala. Stala som sa súčasťou Cirkvi Ježiša Krista. Bolo to úžasne rozhodnutie. Moje najlepšie. To však viem až s odstupom času. Keď som sa rozhodla konvertovať, nevedela som, ani som len netušila, ako môj život bude vyzerať dnes. A to je pre zmeny typické. Viac či menej, ideme vždy do neznáma. Avšak ako záujmkyňa o Cirkev Ježiša Krista som dostala úžasne poznanie, o ktorom som vedela, že je pravdivé. Práve to ma motivovalo ku kroku zmeniť svoje vierovyznanie a aj celý svoj život. Aj pri tejto zmene som niečo „stratila”. Stratila som svojich kamarátov, ktorí moje rozhodnutie nepochopili a nepodporovali, a mali neviem prečo pocit, že somnou nemôžu udržovať ani len kontakt. Bola som z toho zronená, o tom sa nedá diskutovať. Dnes ale viem, že to neboli tí skutoční priatelia, o ktorých sa človek môže v ťažkých časoch oprieť. Tak či onak, boli jediní, ktorých som v tom čase mala. Na čas som takisto stratila pochopenie a podporu rodiny.

Ako hovorím, dnes je situácia úplne iná, priateľov mám a úžasných, s rodinou mám lepšie vzťahy než kedykoľvek predtým a navyše mám úžasného manžela. V tom čase ale moja zmena vierovyznania znamenala rozhodnúť sa medzi mojim presvedčením resp. pravdou, ktorú som spoznala a medzi komfortným životom, v ktorom som bola akceptovaná v kruhu priateľov a rodiny. Predstava nežiť podľa poznania, ktoré som dostala od Boha a klamať samu seba ma skutočne odpudzovala. A tak som urobila obrovskú zmenu. A som za to nesmierne vďačná Bohu, že mi dal odvahu pre toto rozhodnutie.

Ak vás táto téma zaujíma viac, prečítajte si aj článok: Rozhodnutie pre náboženstvo- môžeme si vybrať.

Nebojme sa

Hovorí sa „ risk je zisk”. Aj keď rozhodne nesúhlasím s tým, že by sme mali so svojim životom bezhlavo riskovať, zmena niekedy vyžaduje krok do neznáma. Pre mňa ako pre veriacu je to však krok viery. Nevieme síce presne kam vkročíme, ale vďaka modlitbe môžeme získať vedenie od Boha. Môžeme vedieť či si Boh praje, aby sme danú zmenu urobili. On ma v mojom živote vedie a viedol a preto verím, že môže aj vás. Buďme preto odvážni, dôverujme Bohu a nebojme sa urobiť zmeny vo svojom živote. Zmeny, ktoré môžu urobiť život lepším a zmysluplnejším a hlavne zmeny, ktoré privádzajú bližšie k Bohu.

The post Nebojme sa zmeny, nebojme sa byť iní appeared first on PodteSvati.sk.

Ahojte Starší! Môžete sa nám v krátkosti predstaviť? Kto ste, z kadiaľ pochádzate a prečo ste prišli na misiu, a práve na Slovensko? Myslíte si, že ľudia na Slovensku potrebujú počuť vaše posolstvo? Čo je Vašou hlavnou úlohou a motiváciou vo vašej misionárskej službe?

Starší Clayton: Ahoj, ja som Starší Clayton a som priamo z Washingtonu D.C. Už som na Slovensku 22 mesiacov a páčila sa mi tu každá chvíľa! Prišiel som na misiu, pretože milujem Boha a viem, že toto evanjelium požehná každého človeka aj s jeho rodinou nepredstaviteľnou radosťou! Nevybral som ísť na Slovensko, ale našťastie som dostal povolanie prísť sem. Po dovŕšení 18 rokov sa môžeme prihlásiť na misiu. Poslali sme svoje prihlášky žijúcemu prorokovi a on nám poslal odpoveď, aby sme išli slúžiť na Slovensko. Áno, strašne silne verím tomu, že naše posolstvo je potrebné pre každého jedného a môže spôsobiť mocnú zmenu v každom človeku.

Starší Hobson: Ahoj! Volám sa Starší Hobson a som z Meridian, Idaho. Chcel som slúžiť na misií, pretože viem, že táto Cirkev je správna. Cítil som pokoj a radosť, ktorú mi táto znalosť prináša. Chcel by som, aby aj ostatní mohli pocítiť to, čo cítim a vedieť to, čo viem. Preto som sa rozhodol slúžiť misiu a som za to rád. Evanjelium prináša nekonečné požehnania v tomto živote ako aj vo večnosti. Každý si zaslúži šancu počuť o evanjeliu Ježiša Krista a ja môžem byť tým, kto mu tú šancu dá. Viem, ako veľmi je táto práca dôležitá a preto nemôžem len postávať, keď aj ja práve teraz  môžem niečo urobiť.

Ako dlho už slúžite ako misionári na Slovensku a kde všade ste doteraz boli?

Starší Clayton: Už som misionárom skoro dva roky! Slúžil som v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi, Košiciach, Brne a v Prahe.

Starší Hobson: Slúžim na Slovensku 4 mesiace a zatiaľ som bol celý čas v Košiciach.

Už dva mesiace prebieha pandémia a s ňou spojené karanténne opatrenia. Ako táto situácia ovplyvnila vašu službu?

Starší Clayton: Ja ani nedokážem opísať, akú veľkú zmenu táto pandémia spôsobila. Pred pandémiou bola naša práca hlavne na uliciach. Oslovovali sme každého a snažili sa s ním hovoriť. Teraz hovoríme s ľuďmi len online, keď chcú, môžeme si zavolať a pokecať si. Ide nám to veľakrát lepšie, lebo ľudia majú teraz toľko veľa času!  A asi je pre nich prirodzenejšie hovoriť s niekým online.

Starší Hobson: Úprimne, pandémia nám umožnila priblížiť sa či už ku hocikomu z Košíc alebo aj z celého sveta len jednoduchým kliknutím prstom. Tí, s ktorými sme v kontakte sú v pohodlí domova a ľahšie sa nám otvoria pri komunikácii prostredníctvom internetu než osobne. Počas situácie s COVID-19 srdcia ľudí mäknú a ich mysle sa obracajú k Bohu. Toto je čas, kedy ich môžeme obrazne zobrať za ruku a pozdvihnúť.

Ako vyzerá váš bežný deň misionára dnes v porovnaní s tými pred karanténou?

Starší Clayton: Pred karanténou sme boli v uliciach aspoň 6 až 8 hodín denne. Popri karanténe to nie je možné, takže najskôr bolo ťažké vôbec vymyslieť, čo budeme robiť. Dostali sme vedenie od našich cirkevných vedúcich v Nemecku. Naučili nás ako používať Facebook na šírenie evanjelia. Teraz  trávime väčšinu času doma, ale nenudíme sa, lebo učíme viac ľudí než hocikedy predtým. Niekedy chce ísť niekto s nami na prechádzku a tak ideme. Ale musím povedať pravdu, že som nikdy nebol až tak veľmi zaneprázdnený, ako som teraz.

Aké má výhody a nevýhody učiť ľudí cez internet?

Starší Clayton: Výhod je veľa. Najmä to, že môžeme učiť viac ľudí než predtým. Niekedy máme tri lekcie v priebehu pár hodín, ale všetko to stíhame. Veď Duch Svätý tiež stále pracuje online! … Povedal by som, že tou jediná nevýhoda je, že mám rád ľudí a keď sa s nimi nestretávam tvárou v tvár dlhšie, chýbajú mi!

Starší Hobson: Duch Boží dokáže prekonať všetky prekážky či už v podobe jazykov alebo vzdialeností. Dokonca aj keď sme limitovaní komunikáciou cez internet, stále dokážeme učiť s mocou. Dokážeme sa spojiť so Slovákmi naprieč celým svetom v priebehu okamihu. Byť preč z mesta alebo byť príliš zaneprázdnený nie sú prekážkami, keďže si môžeme zavolať alebo chatovať kdekoľvek a kedykoľvek. Niekedy sa stane, že máme slabý signál a nemôžeme volať, ale vždy si môžeme nájsť iný čas alebo aj iné miesto.

Je niečo, čo ste sa počas karantény naučili?

Starší Clayton: Na začiatku som sa začal trochu učiť po rusky, ale rýchlo som si uvedomil, že mám na práci dosť iných vecí. Povedal by som, že som sa predovšetkým naučil, že toto dielo sa nikdy nezastaví, že napreduje napriek hocijakým situáciám či už bezo mňa alebo so mnou. Určite som sa v priebehu týchto dní učil opierať sa o Spasiteľa. Naučil som sa tiež, ako používať facebook, aby som mohol posunúť toto posolstvo k srdciam ďalších. Ako sa hovorí 1 Nefi 3:7 „…lebo viem, že Pán nedáva prikázania deťom ľudským, iba ak pre nich pripraví cestu, aby mohli uskutočniť vec, ktorú im prikazuje.” Pán nám vždy pripraví cestu k uskutočneniu Jeho diela.

Starší Hobson: Ak by som si mal vybrať jedinú vec, ktorú som si odniesol z tejto karanténnej situácie, bolo by to poznanie, že Nebeský Otec sa stále snaží pomôcť svojim deťom a to, že nám dáva prekážky na to, aby sme sa stali silnejšími, poslušnejšími a pokornejšími voči Nemu. A preto, aby sme sa naučili spoliehať sa vo všetkom na Jeho Syna, Ježiša Krista.

Čo vám počas karantény najviac chýba alebo na čo sa najviac tešíte ako misionári po jej skončení?

Starší Clayton: Najviac nám chýba príležitosť stretnúť sa s ľuďmi osobne. Z toho môžem načerpať toľko energie! Takže sa teším na to, keď sa znova budeme môcť všetci spolu zhromaždiť.

Naopak je niečo, čo by ste si chceli zo súčasného režimu udržať aj naďalej?

Starší Clayton: Páči sa mi to, že počas tohto režimu môžeme nachádzať nových ľudí online. Je to o veľakrát prirodzenejšie a je to aj efektívnejšie! Tak hádam aj po karanténe budeme tráviť viac času online než v uliciach pri nachádzaní ľudí, ktorí majú záujem.

Zrejme ste pred začiatkom svojej misie ani len netušili, že sa vaša služba môže takto dramaticky zmeniť. Aké boli vaše pocity na začiatku karanténnych opatrení? Mali ste obavy? Nezvažovali ste návrat domov?

Starší Clayton: Na začiatku karantény nám bolo ťažko. Bolo pre mňa ťažké pochopiť, prečo tomuto musíme čeliť. Pamätám sa, že som potom hovoril s manželkou prezidenta našej misie a ona mi povedal, že Boh všetko vie, a že táto situácia je naplánovaná preto, aby sme sa stali lepšími! Vtedy som sa naučil, že Boh prispôsobuje veci pre naše dobro a že nikdy nebudeme čeliť situácii, ktorá iba nás mala urobiť smutnými… Nie, nechcel som sa vrátiť domov, pretože som vedel, že Boh pripraví tých ľudí, ktorých mám učiť a že táto skúsenosť je príliš cenná na to, aby som ju zanechal.

Starší Hobson: Život misionára zahŕňa očakávať nečakané. Prišiel som sem očakávajúc chodenie z domu do domu, z autobusu do autobusu a z ulice na ďalšiu ulicu. Keď sa COVID-19 rozšíril v Európe, bol som na Slovensku asi len 4 týždne. Keď sa zdalo, že budeme musieť zostať zavretí v našich domov, pripravili sme si dvojtýždňové zásoby potravín a pripravili sme sa na najhoršie, ale zároveň sme dúfali v to najlepšie. Keď sme sa dopočuli o tom, čo sa deje všade vo svete, báli sme sa, že sa budeme musieť vrátiť domov, tak ako misionári v iných misiách, okrem niektorých v Amerike, v Kanade a tak ďalej. Ale nechceli sme nič iné, ako len zostať tu. V podstate som práve prišiel a bolo by pre mňa zdrvujúce vrátiť sa hneď domov. Ale vedel som, že ma Boh poslal tam, kde ma potreboval. Moje modlitby boli zodpovedané a my aj naďalej môžeme slúžiť na Slovensku.

Súčasne množstvo ľudí prežíva ťažké obdobie z hľadiska zdravotného, sociálneho či ekonomického dopadu COVID-19. Máte pre nich posolstvo, ktoré by ich mohlo posilniť?

Starší Clayton: Áno, máme posolstvo, ktoré je jednoduché. Boh má dokonalý plán pre každého jedného z nás, plán ktorý začal pred týmto životom a pretrvá až do večnosti. On nikdy nezabudne na svoje deti. Tým že sa o tomto pláne učíme, môžeme uzatvoriť zmluvy s Bohom, ktoré nám dajú istotu, ktorá chýba veľmi veľa ľuďom v dnešnej dobe. S istotou, ktorá pramení zo zmlúv s Bohom, nájdeme pokoj vo svojej duši.

Starší Clyton a Starší Hobson, ďakujem za váš čas a prajem vám veľa úspechov v privádzaní druhých bližšie ku Kristovi!

Tento článok vznikol na základe rozhovoru s Jonathanom Claytonom a Nickom Hobsonom. Obrazový materiál použitý v tomto článku je vlastníctvom Jonathana Claytona a bol použitý s jeho súhlasom, ako aj so súhlasom Nicka Hobsona.

Čítajte ďalej o huminatárnej práce misionárov na Slovensku kliknutím sem.

The post Misionárska práca prebieha aj napriek karanténe- rozhovor s misionármi v Košiciach appeared first on PodteSvati.sk.

Dnes takisto rada spoznávam rôzne náboženstvá, aby som druhých dokázala lepšie pochopiť. To, čo ma fascinuje dnes, je vzájomná podobnosť náboženstiev a veľakrát takmer totožné ciele.

Všimla som si, že ak sa chcem dozvedieť viac o určitom náboženstve, mám len dve možnosti. Buď si prečítam ľahko dostupný niekoľko-vetný súhrn, ktorý teda býva na 99% mylný, ako som veľakrát zistila. Zväčša písaný odporcom daného náboženstva s cieľom zosmiešniť ho. Alebo môžem rozsiahlo študovať dané náboženstvo z jeho vlastných kníh – čo je skutočne časovo náročné.

Aj dnes je pre mňa veľakrát ťažké odpovedať svojim priateľom pár vetami na otázku „Čomu verím?“ alebo „O čom je náboženstvo, ktoré vyznávam?“ Najčastejšie sa ma však pýtajú, v čom je moje náboženstvo iné. A to je už naozaj ťažká a myslím si, že veľakrát aj zavádzajúca otázka.

Podobné otázky dostával aj Joseph Smith, ktorého vnímam ako proroka. V nasledujúcom videu je veľmi pekne opísané, ako boli zostavené Články viery, ktoré sú zhrnutím toho najdôležitejšieho, čomu ja a ostatní členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní veríme.

Pohodlne sa usaďte a pozerajte.

Články viery Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní

1 Veríme v Boha, Večného Otca, a v Jeho Syna, Ježiša Krista, a v Ducha Svätého.

2 Veríme, že ľudia budú potrestaní za svoje vlastné hriechy, a nie za priestupok Adamov.

3 Veríme, že skrze uzmierenie Kristovo môže byť spasené celé ľudstvo, skrze poslušnosť zákonov a obradov evanjelia.

4 Veríme, že prvými zásadami a obradmi evanjelia sú: po prvé, viera v Pána Ježiša Krista; po druhé, pokánie; po tretie, krst ponorením na odpustenie hriechov; po štvrté, kladenie rúk pre dar Ducha Svätého.

5 Veríme, že muž musí byť povolaný Bohom, skrze proroctvo a skrze kladenie rúk tých, ktorí majú právomoc, aby kázal evanjelium a vykonával jeho obrady.

6 Veríme v rovnakú organizáciu, ktorá existovala v prvotnej Cirkvi, menovite v apoštolov, prorokov, pastierov, učiteľov, evanjelistov, a tak ďalej.

7 Veríme v dar jazykov, proroctva, zjavenia, videní, uzdravovania, vykladania jazykov, a tak ďalej.

8 Veríme, že Biblia je slovo Božie, pokiaľ je preložená správne; veríme tiež, že Kniha Mormonova je slovo Božie.

9 Veríme všetkému, čo Boh zjavil, všetkému, čo teraz zjavuje, a veríme, že ešte zjaví mnohé veľké a dôležité veci týkajúce sa kráľovstva Božieho.

10 Veríme v doslovné zhromaždenie Izraela a v znovuzriadenie desiatich kmeňov; že Sion (Nový Jeruzalem) bude vybudovaný na americkom kontinente; že Kristus bude vládnuť osobne na zemi; a že zem bude obnovená a obdrží svoju rajskú slávu.

11 Domáhame sa výsady uctievať Všemohúceho Boha podľa príkazov svojho vlastného svedomia a umožňujeme všetkým ľuďom rovnakú výsadu, nech uctievajú akokoľvek, kdekoľvek alebo čokoľvek si vyvolia.

12 Veríme, že máme byť podriadení kráľom, prezidentom, vládcom a občianskym sudcom, v poslušnosti zákona, a že ho máme ctiť a podporovať.

13 Veríme, že máme byť čestní, pravdiví, cudní, dobrotiví, cnostní a že máme činiť dobro všetkým ľuďom; vskutku, dalo by sa povedať, že nasledujeme napomenutie Pavlovo – veríme všetkým veciam, dúfame vo všetky veci, vytrvali sme v mnohých veciach a dúfame, že budeme schopní vytrvať vo všetkých veciach. Ak je čokoľvek cnostné, príjemné alebo dobrej povesti alebo chvályhodné, snažíme sa o to.

Joseph Smith.

Zdroj: Články viery

Čítajte ďalej.

The post 13 vecí v ktoré Svätí neskorších dní veria appeared first on PodteSvati.sk.

Motivovať k dobrej veci

Cieľ môjho písania je vždy rovnaký. Motivovať k dobrej veci. Myslím si, že jedna z najcennejší vecí, s ktorou sa môžeme s druhými podeliť je nádej. Nádej je pre mňa niečo ako pohonná hmota. Nádej je tou hybnou silou, ktorá ma zdvihne ráno z postele alebo ktorá ma prinútiť sedieť nad knihou a učiť sa. Niekoho motivovať pre mňa znamená ukázať mu veci v lepšom, ale pravdivom svetle. Pokiaľ veríme v milujúceho Otca v nebi potom skutočne je prítomná nádej a je prítomné svetlo vo všetkých akokoľvek ponurých životných situaciach. Počas minuloročnej Veľkej Noci som písala o Kristovi a o nádeji, On žije a preto nádej žije tiež.

V priebehu úspešného dňa, týždňa či mesiaca sa „ružový“ článok píše pomerne ľahko. Nikto však za slnečného dňa nepotrebuje dodať nádej a odvahu, a preto si vravím, že by som sa mala deliť o svoje myšlienky aj vtedy, keď nie sú utriedené a usmievavé. Veď aj o tom je život. Všetci to zažívame. A možno by sme sa mali spolu viac rozprávať o nepríjemných veciach. Prečo? Aby sme si navzájom dodali nádej.

Život má etapy

Momentálne ma nad vodou udržiava poznanie, že život má určité etapy. Ak nemáte 8 rokov ale o čosi viac a pozriete sa spätne na svoje roky, zistíte, že váš život už nejaké  tie etapy skutočne mal. Možno ste mali vo svojom živote etapu nešťastného vzťahu, etapu dobrej práce, etapu ťažkého skúškového, obdobia na materskej, etapu, ktorú ste prežili s partiou zo strednej, etapu po strate blízkeho človeka alebo len jednoducho etapu, v ktorej ste boli šťastnejší a etapu, kedy bol smútok vašou častou emóciou.

Áno, tiež som mala horšie životné etapy. Hneď sa mi vybavuje niekoľkoročné obdobie v detstve, kedy som sa dokonca bála chodiť domov alebo čas po nastúpení do práce po výške, kedy som prežívala sklamanie so všetkým, čo k tomu patrí.

Život nám prináša situácie, kedy horko-ťažko udržiavame iskričku nádeje, že sa snáď veci zlepšia. V tom horšom prípade sa nádeje úplne pustíme. Ľudia vám môžu kadečo rozprávať, dávať rady a vyjadrovať rozličné predpovede do budúcnosti. Ale vy sa jednoducho neoklamete. Viete, čo sa stalo a čo cítite. A nejaké slová okolo sú oproti vaším hlučným myšlienkam len šumom vetra.

Obraz životných etáp mi ale predsa len dáva nádej. Viem, že už bolo viackrát ťažko, ale predsa sa to zmenilo. Prišli skutočnosti, ktoré som vôbec neočakávala a vyčarovali mi opäť úsmev a tvári. Pýtate sa či je to potrebné, aby sme vo svojich životoch mali tieto ťažké etapy? A je potrebné, aby niektoré boli také dlhé či také bolestivé? To naozaj neviem. Viem len to, že aj oni tvoria to, kým som dnes a kým sa raz stanem. Učia ma chápať druhých a mať súcit. Učia ma byť zdržanlivou pri vynášaní súdov. A učia ma vážiť si to, čo mi ostalo.

Pár rád od srdca

Ak sa práve nachádzate v ťažkej etape, verte tomu, že je to „len“ etapa a nie váš život. Počúvajte druhých, ale hlavne počúvajte vaše srdce. Pretože ono vie, kým naozaj ste, bez ohľadu na to, aké chyby ste urobili. Tie vás nedefinujú. Verte viac Nebeskému Otcovi než vlastnému nedokonalému úsudku. A neváhajte sa podeliť o svoje myšlienky aj keď nie sú zrovnané, utriedené či vôbec dávajúce zmysel. Všetko má nakoniec svoj zmysel.

The post Život má etapy appeared first on PodteSvati.sk.

Je 23.00 a ja sa konečne chystám do postele. V duchu si nadávam, že opäť idem spať neskoro a zajtra budem zbytočne unavená. Kedy sa to už naučím?! V tom si spomeniem, že som sa ešte nemodlila a tak pokľaknem, a zmorená sa podujmem na pár extrémne hlbokých viet. Poďakujem za všetko a veľmi sa nenamáham myslieť na to, čo to vlastne znamená. Predložím Bohu svoje obvyklé prosby, aj keď pekné, tak trochu otrepané. Končím a nadobro zaspávam.

Modlitba je výbornou formou meditácie

Modlitba však môže byť iná. Môže byť dokonca výbornou formou meditácie, pokiaľ myslíme na to, že modlitba je rozhovor na duchovnej úrovni. Majú spolu komunikovať náš duch a Boh najčastejšie cez Ducha Svätého. Duch ale hovorí tichým a jemným hlasom a preto je potrebné, aby sme sa upokojili a utíšili, našli si vhodné prostredie a samozrejme aj čas.

Boh je priateľ s ktorým môžete len tak sedieť

Niekedy slová nie sú potrebné. Máte priateľa s ktorým môžete len tak sedieť a cítiť sa dobre? Boh môže byť takýmto priateľom pre všetkých. Niekedy môžeme pri modlitbe len sedieť a byť ticho a pocítime lásku Nebeského Otca i Ježiša Krista, ktorá je príjemná a zohrieva pri srdci ako oheň v zime. A Nebeský Otec vás uistí o hodnote miernosti a tichosti a akejsi obete, ktorú dávate svojim časom, ktorú On premení na požehnanie. Modlitby naozaj môžu byť osobné, zmysluplné a výživné.

Keď myšlienky utekajú rôznymi smermi

Modlitba nemusí byť niečím čo máme vykonať,  ale môže byť časťou nášho života. Niekedy sa stáva, že nám počas modlitby utekajú myšlienky iným smerom, ani si to neuvedomíme a možno už niekoľko minút rozmýšľame nad tým, čo ešte musíme urobiť alebo nad niekým iným než je Boh. To je v poriadku, stačí sa len vrátiť opäť k modlitbe a ak sa to stane znovu, rozhodnime sa znovu sa vrátiť k modlitbe. Veď celý náš život je o rozhodovaní znovu a znovu sa vracať k Bohu. Či sú to naše skutky alebo myšlienky. Modlitba je rozhovor, ktorému sa postupne učíme, ako ďalším veciam, ktoré majú význam. A učí nás to sám Boh.

Modlitba ako duchovné jedlo

Niekedy počas modlitby prichádza k mocným duchovným skúsenostiam, ktoré zostanú v našej pamäti na stálo. Prirovnala by som to k výbornému jedlu, ktoré ste niekedy v minulosti jedli a spomienka naň u vás pretrvala až do dnes. Mať perfektné nezabudnuteľné jedlo, ale nie je zmyslom jedenia ako takého. Jete tak či tak, aj keď to nie je vždy niečo výnimočné. Je to však jedlo, ktoré vás nasýti a zaženie hlad. Podobné je to s modlitbou. Nie vždy sa stane zázrak, nie vždy dostaneme odpovede a inšpirácie, ktoré nadobro zmenia náš život. Avšak skutočná modlitba nás môže zakaždým duchovne nasýtiť. Poskytnúť nám potrebné upokojenie a vnútornú silu pokračovať v našich činnostiach.

Boh je Pán, nie sme to my

Možno ste zvyknutí Bohu predložiť dlhý zoznam vašich prianí či úloh pre Boha, ktoré má splniť. Je prirodzené, že hlavne v čase trápenia, jednoducho chceme, aby už pominulo. Alebo si prajeme uzdravenie našich blízkych z choroby či hľadáme novú skvelú prácu, ktorú máme do bodky vysnívanú. Napriek tomu, že sú naše prosby spravodlivé a šľachetné si potrebujeme uvedomiť, že my nie sme pánmi nad Bohom, ani nie sme tak múdri, a on tak neskúsený, aby sme Mu museli hovoriť presne, čo má robiť. On nie je džin v čarovnej lampe ale je najinteligentnejšou bytosťou vo vesmíre, ktorá nás stvorila. Skúsme mať  nabudúce pri našich modlitbách prianie byť nástrojmi v rukách Pána. Skúsme mu vyjadriť dôveru pri riešení našich problémov, zdôverme sa Mu s tým, čo nás trápi a čo by sme potrebovali ale nehovorme mu presne, čo ma robiť, aby nám pomohol.

Aj Boh prehovorí

Modlitba je rozhovor. Neskončime modlitbu po tom, čo povieme všetko, čo máme na srdci. Zostaňme v tichosti, aby sa aj Boh mohol dostať k slovu.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Modlitba – skutočný rozhovor s Bohom (4. časť) appeared first on PodteSvati.sk.

O členoch Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa často hovorí ako o dobrých občanoch, o ľuďoch, ktorí sú skutočne aktívni. Pomáhajú druhým, kladú dôraz na prácu a na vzdelanie, často sa zapájajú aj do spoločenského diania či už svojho mesta alebo krajiny. Sú usilovní a dá sa povedať, že toho mnohí robia skutočne veľa. Nie je preto neobvyklé to, že sa členovia Cirkvi môžu z času  na čas cítiť prepracovaní a vyhoretí.

Preliatá šálka, preplnená myseľ

Majster Zenu pri svojej lekcii zobral čajník a začal liať čaj do šálky. Šálka sa naplnila, ale on lial čaj ďalej bez prestávky až sa šálka preliala a tekutina porozlievala všade po stole. Jeden z jeho študentov sa ho pri tom, ako stále neprestával liať čaj do preliatej šálky spýtal, čo to robí. Majster mu odpovedal: „Ukazujem vám, že ste ako naplnené šálky, už nie som schopný niečo pridať. Ak mám niečo pridať, musí byť vo vašej šálke miesto.“

Zoznam úloh

Možno máte zaužívané hovoriť o duchovných činnostiach ako o niečom čo treba vykonať. Hovoríme napríklad, že sa ideme pomodliť, prečítať si písma, chodíme na zhromaždenie, chodíme do chrámu, vykonávame inšpirovanú službu. Čo ak by sme o týchto činnostiach hovorili iným spôsobom, napríklad: idem sa rozprávať s Bohom, idem si čítať písma a učiť sa z nich, idem uctievať Boha, idem rozjímať do chrámu, aby som bola bližšie k Bohu, idem slúžiť niekomu, kto to potrebuje. Možno by sme zabránili tomu, aby sa z naších duchovných aktivít stali len položky na zozname úloh.

Neznalému človeku sa môže zdať naše náboženstvo zložité až neúnosné. Môže sa mu zdať, že máme príliš veľa prikázaní či vecí ktoré „musíme robiť“ Každú nedeľu ísť na zhromaždenie, modliť sa každý deň a to nie jedenkrát, čítať písma, dodržiavať prikázania, chodiť do chrámu, venovať sa rodinnej histórii a tak ďalej.

Sú to ale skutočne veci, ktorými nás Boh nejakým spôsobom zotročil? Sú to veci, ktoré nás robia zaneprázdnenými a vyčerpanými? Ktoré nám nedovoľujú venovať sa radšej príjemným aktivitám alebo si oddýchnuť?

Múdre rady od milujúceho Otca

Keď sa na to pozrieme bližšie, vidím že množstvo z týchto prikázaní, by sme mohli chápať ako múdre rady od milujúceho Otca. Od Otca, ktorý nás dokonale pozná a vie, čo potrebujeme. Veľmi dobre vie, koľko toho zvládneme urobiť a kedy si potrebujeme oddýchnuť. Vie aj to, aký oddych je pre nás prospešný. Poďme sa dívať pozornejšie. Pán nám v skutočnosti medzi svojimi „prikázaniami“ dal množstvo spôsobov, ktorými nájdeme pokoj a odpočinutie pre nášho ducha, ale aj pre naše telo. Koľko Jeho prikázaní je zameraných na odpočinutie a pokoj, na spôsoby, ktorými môžeme vypnúť, urobiť si pauzu. Vyprázdniť tú našu preplnenú šálku, do ktorej sa už nedá nič naliať, ktorá predstavuje našu preplnenú myseľ.

Svätenie Sabatu

Medzi Pánove spôsoby oddychu, ktoré nám určite patrí svätenie sabatu. Nebeský Otec nám dal sám príklad, že On súc dokonalý, si na 7. deň oddýchol od svojej práce. Neraz som počula svojich kamarátov horlivo diskutovať o tom, čo sa v nedeľu smie a čo nesmie robiť. Myslím si, že si nemusíme dávať ďalšie príkazy a zákazy, pretože zmysel sabatu je odložiť svetské povinnosti čo máme a oddýchnuť si fyzicky a duševne, dodať silu nášmu duchu. Sami časom zistíme, čo je pre nášho ducha vhodné.

Nedeľné zhromaždenie a Večera Pána

Nedeľné zhromaždenie by sme opäť nemali brať ako aktivitu, ktorej sa ako verní členovia musíme zúčastňovať. Zhromaždenie skôr vidím ako miesto, kde sú podmienky na to, aby sme mohli vyživovať svojho ducha a nechať naše starosti pred dverami. Obrad Večere Pána je príležitosť, aby sme sa očistili od všetkého nedobrého, čo sa stalo za posledný týždeň. Myslíme na to, že Ježiš Kristus už zaplatil za naše hriechy a slabosti a vzal na seba aj náš smútok, zúfalstvo, nepokoj,… Počas tejto posvätnej chvíle máme možnosť opäť si uvedomiť, čo pre nás Ježiš robí a poďakovať Mu za Jeho nesmiernu obeť a Jeho príklad. Jednoducho povedané, môžeme sa zbaviť všetkých negatívnych pocitov, ktoré nás sužujú a naše srdce a myseľ naplniť pokojom, vďačnosťou a radosťou.

A mnoho ďalšieho

Aký úžasne neopísateľný pokoj takisto môže prameniť z čítania písiem, ktoré obsahujú Božie slová, z rozjímania v chráme či z osobnej modlitby. Aký je Boh múdry a dôsledný keď nám radí, aby sme trávali pravidelný čas so svojou rodinou. Sme často nabádaný od apoštolov či sedemdesiatníkov, aby sme trávili nedeľu so svojou rodinou, jeden večer v týždni nazývali rodinným domácim večerom a vyhradili si čas len pre svoju rodiny, nech sa deje čokoľovek. Takisto je nám často odporúčané stráviť jeden večer v týždni osamote so svojim manželom/manželkou. Toto sú všetko aktivity zamerané na náš fyzický no najmä psychicky oddych či už jednotlivo alebo v kruhu svojich najbližších….

Viac o modlitbe ako o forme meditácie si prečítate tu.

The post Meditácia ako súčasť evenjelia: Pán nám prikázal odpočinúť si (3.časť) appeared first on PodteSvati.sk.

V tomto článku by som sa chcela venovať niekoľkým príklad z písma, kedy sám Ježiš uprednostňuje rozjímanie, premýšľanie či počúvanie pred službou, ktorá je samozrejme tiež dôležitá. Môžeme z toho ale vyrozumieť, že takisto dôležité ako slúžiť druhým je nájsť si čas, kedy môžeme vyčistiť svoju myseľ, premýšľať usporiadať si v mysli svoje priority, rozprávať sa s Bohom či v tichosti činiť pokánie.

Mária a Marta

Mária a Marta boli sestry Lazara a stali sa Ježišovými priateľkami. Prvý záznam o nich hovorí:

„Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Do svojho domu Ho [Ježiša Krista] prijala žena menom Marta. Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová.  Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. Odpovedal jej Pán: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ (Lukáš 10:38-42)

Marta bola starostlivou ženou. Bola si vedomá svojho postavenia a svojej úlohy ženy v tej dobe a tak posluhovala Ježišovi. Nemyslím si však, že bola motivovaná len svojou povinnosťou, ale tiež láskou a úctou k svojmu priateľovi Ježišovi a tak mu chcela slúžiť. Presne tak ako sa my snažíme pomáhať svojim priateľom a blízkym. Mária však chcela najmä počúvať Jeho slová. A to a napriek tomu, že ženy v tej dobe neboli vyučované a ani im nebolo dovolené čítať z Tóry. Ježiš nechcel Martu ponížiť. To, že mu chcela poslúžiť bolo láskavé a šľachetné gesto. Napriek tomu je však vysvetlil, že dôležitejšie než posluhovať Mu je počúvať Jeho slová a učiť sa im.

Môžeme si z tohto príbehu zobrať jednoduchý odkaz. Je pravdaže dôležité, aby sme slúžili ľuďom okolo nás. Veď sám Ježiš je toho dokonalým príkladom. Avšak je nevyhnutné pre nášho ducha, aby sme si nachádzali dostatok času na počúvanie nášho Spasiteľa a na premýšľanie o Jeho slovách. Môžeme to praktikovať jedine vtedy, ak odložíme stranou naše povinnosti a upriamime sa na čas na to, čo je skutočné dôležité pre náš vlastný večný život. Verím tomu, že po čase určitej meditácie alebo rozjímania môžeme byť naša nasledujúca služba druhým láskavejšia a inšpirovaná.

Ježiš Kristus na púšti

Všetci poznáme príbeh o tom , ako sa Ježiš postil na púšti, keď k  Nemu na 40. deň prišiel Diabol, aby Ho pokúšal. Ježiš túto skúšku prekonal. Nepoddal sa lákavým no márnym návrhom Satana. Asi prvým jasným posolstvom z tých veršom je, že máme odolávať pokušeniam Diabla bez ohľadu na to, aké sú lákavé, a v akej ťažkej situácii sa práve nachádzame.

Okrem toho si ale môžeme zobrať od Ježiša aj iný príklad. Príklad, ktorý sa týka prípravy na dôležité obdobia alebo udalosti, ktoré nás čakajú. Z chronologického poradia príbehov o Ježišovi v evanjeliach je zrejmé, že Ježiš zamieril do púšte po tom, ako bol pokrstený a predtým ako povolal svojich učeníkov, začal ľudí učiť o evanjeliu a robiť mocné zázraky po celej krajine.

Joseph Smith vo svojom inšpirovanom preklade Biblie jemne upravil začiatok 4. kapitoly evanjelia podľa Matúša: „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby bol s Bohom“. Je zaujímavé, že bol Ježiš práve na púšti. Myslím si, že sa jednoduchšie spojíme s Bohom, keď sme sami a navyše keď máme okolo seba čo najmenej podnetov, ktoré by mohli odvádzať našu pozornosť. Ježiš sa počas tohto obdobia postil. Nepostil sa preto, aby sa fyzicky vyčerpal. Postil sa, aby sa mohol skutočne rozprávať so svojim Otcom v nebi a práve naopak psychicky sa posilniť. Namiesto toho, aby Ježiš uzdravil o jedného človeka viac alebo učil o jedného viac, strávil čas so svojim Otcom v nebi. Nešiel sa s ním rozprávať, až potom čo vykonal všetko, čo mal. Rozhovor s Nebeským Otcom bola pre Neho priorita. Ježiš vedel, že pre svoju božskú službu medzi ľuďmi potrebuje Jeho pomoc.

Dostatok času

Zaujímavým údajom pre mňa je, že Ježiš bol na púšti minimálne 40 dní. Keď sa zamyslím nad tým, koľko času venujem ja rozhovoru s Bohom počas svojich modlitieb, je mi z toho až smutno.

Na druhú stranu je dobré si uvedomiť, že aj Ježiš súc dokonalý, potreboval dostatok času s Nebeským Otcom na to, aby sa dokázal pripraviť na svoje poslanie. Nie je preto žiadna hanba, ak potrebujeme viac času na to, aby sme pochopili niektoré zložitejšie náuky a písma. Na to aby sme prekonali ťažkosti vo svojich životoch alebo na to, aby sme skutočne činili pokánie a pokračovali ďalej v živote zdokonalení. Je mi jasné, že môžete byť skutočne zaneprázdnení potrebnými a šľachetnými aktivitami. Napriek tomu sa , prosím, zamyslite či nie je lepšie spomaliť a vyhradiť si tichý čas „na púšti“, bez zbytočných podnetov len pre Pána a Jeho inšpiráciu.

Pán nám dá odpočinutie

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“ (Matúš 11: 28-30)

Ježiš Kristus v týchto veršoch nehovorí k niekomu, kto činí neprávosť a potrebuje sa zmeniť. Hovorí k ľuďom ktorí sú aktívni, pracovití a usilovní. Ako však vieme, u každého človeka raz príde obdobie, kedy nevládze. Obdobie, kedy  jeho práca presahuje jeho možnosti či už fyzické alebo psychický, alebo oboje. Boh od nás síce očakáva snahu a prácu, ktorá je dobrá ako pre naše telo, tak pre našu myseľ. Ale zároveň nás miluje a pozná nás dokonale, a preto nám dal „Utešiteľov”.

Tým prvým je Duch Svatý, ktorý sa dokonca môže stať našim neustálym spoločníkom a tým druhým je samotný Syn Boží. Ježiš Kristus chce aby sme k Nemu prišli, aby sme mohli získať odpočinutie duše. Myslím si, že opäť ide o akýsi druh meditácie alebo rozjímania, pri ktorom premýšľame nad Spasiteľom a vedome príjmame „Jeho ľahké bremeno“ namiesto toho nášho, ktoré nás skľučuje. Ako som už spomínala, opäť si musíme nájsť tiché miesto a dostatok času, aby sme toto odpočinutie, ktoré je tak dôležité a ktoré nám chce Ježiš dať, mohli dostať.

Čitajte ďalej

Ak vás článok zaujal, prečítajte si aj 3. diel „Meditácia ako súčasť evanjelia” tu.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Ježiš Kristus tiež rozjímal (2. časť) appeared first on PodteSvati.sk.