Myslím, že po tomto skutočnom príbehu zostal každý v nemom úžase nie len nad odvahou ale hlavne láskou, ktorú má tento brat k svojej sestre. Jeho rýchla reakcia s nasadením svojho života je toho absolútnym dôkazom.

Wow, mať takého brata!

Keď som tento príbeh prvýkrát zaregistrovala, povedala som si „Wow, mať takého brata!“ Ale potom som si uvedomila, že vlastne mám takého brata. Napriek tomu, že mám len jednu biologickú sestru, je pravda, že mám brata, ktorý bol ochotný takisto dať svoj vlastný život za mňa. A je pravda aj to, že takého brata máte aj vy.

Tým bratom je Ježiš Kristus. On svojim učeníkom povedal: „To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval. Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.  Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem; nenazývam vás viac sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože všetko som vám oznámil, čo som počul od svojho Otca.“ (Ján 15:12-15)

Ježiš Kristus je našim priateľom ak sa ho snažíme nasledovať a je taktiež naším duchovným bratom, Synom Nebeského Otca, ktorého sme všetci deťmi. V knihe Almu sa píše o Jeho obeti takto:

„A on pôjde, trpiac bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu; a to sa stane, aby sa naplnilo slovo, ktoré hovorí, že na seba vezme bolesti a choroby ľudu svojho.

A vezme na seba smrť, aby mohol uvoľniť putá smrti, ktoré spútavajú ľud jeho; a vezme na seba ich slabosti, aby vnútro jeho mohlo byť naplnené milosrdenstvom podľa tela, aby poznal podľa tela, ako pomôcť ľudu svojmu podľa ich slabostí.

Teraz, Duch pozná všetky veci; a predsa Syn Boží bude trpieť podľa tela, aby na seba mohol vziať hriechy ľudu svojho, aby mohol vymazať ich priestupky podľa moci vyslobodenia svojho; a teraz hľa, toto je svedectvo, ktoré je vo mne.” (Alma 7:11-13)

Týka sa obeť Ježiša Krista aj mňa?

Bridgerova malá sestra na vlastné oči videla, že sa jej brat pred ňu postavil, aby ju chránil. My sme však udalosť, ktorá sa odohrala pred viac ako 2000 rokmi na vlastné oči nevideli. Ako teda môžeme vedieť, že sa skutočne stala? A ako môžeme cítiť, že mala dopad na náše osobné životy? Obe tieto otázky nemôžu byť zodpovedaná nikým iným než samotným Ježišom Kristom. Kľúčom k poznaniu je  viera v Ježiša Krista, pokánie, čo znamená odvrátenie sa od svojich hriechov a krst s právomocou. Ak sa budete snažiť veriť v moc uzmierenia Ježiša Krista, ak sa odvrátite od svojich hriechov v snahe činiť dobro a  budete nasledovať verím, že pocítite odpustenie a lásku Ježiša Krista, ktorú ma pre vás osobne. Verím tomu, pretože taká je moja skúsenosť.

Už od malička som vedela o obeti Ježiša Krista, avšak začala som ju chápať až oveľa neskôr. Až vtedy, keď som naozaj verila a snažila sa žiť lepším životom. Následne som sa nechala pokrstiť, kedy som  cítila, že som opäť čistá a Boh mi dal novú šancu, pretože ma má rád a verí vo mňa. Nič z toho by však nebolo možné, ak by Ježiš Kristus nezaplatil trest za moje hriechy. On je tým, kto sa predomňa postavil a znášal následky za moje hriechy a slabosti. Dokonca zomrel pre hriechy celého ľudstva. Tým to však nekončilo, Spasiteľ vstal z mŕtvych a vďaka Nemu môžeme aj my.

Aj my môžeme byť záchrancom pre druhého

Príbeh o Bridgerovi Walkerovi nás tkisto môže inšpirovať v pomoci druhým. Môžeme sa niekedy cítiť tak, že jednoducho nemáme čo ponúknuť alebo nemáme vhodné prostriedky, aby sme pomohli ľuďom v núdzi. Myslím si, že Bridger nám ukázal, že môžeme dať druhým samého seba bez ohľadu na to akí sme silní či vplyvní, bez ohľadu na to, aké sú naše nedokonalosti. Možno niekoho môžete zachrániť už len tým, že mu venujete svoj čas alebo svoj záujem. Môžete sa obrazne postaviť za niekoho, kto potrebuje podporiť pred druhými. Spôsobov je mnoho. To na čom skutočne záleží je naša vôľa byť tu pre druhých, blízkych alebo len potrebných.

The post Mať takého brata! appeared first on PodteSvati.sk.

Druhým prikázaním je milovať seba… Zdá sa vám to zvláštne? Pýtate sa, ako to asi Ježiš myslel?

Mať sa skutočne rád

Určite poznáte ľudí, ktorí sa obklopia luxusom, kúpia si drahé auto a nie jedno. Chodia na luxusné dovolenky a bývajú v prepychových vilách. Ale je to skutočne láska k samému sebe?

Osobne to skôr vnímam ako potrebu ukázať sa pred druhými a zvýšiť si svoje sebavedomie. Myslím si, že ak by sa týto ľudia mali naozaj radi, nepotrebovali by viac a viac drahých vecí okolo seba, aby sa cítili dobre. Pretože láska už samá o sebe prináša pocit plnosti a spokojnosti.

Snáď každý znáš zažil pocit, keď sa do niekoho zamiluje. Cítite sa ako v oblakoch a jediné, čo si prajete je tráviť viac času s milovanou osobou, ktorá vám vašu lásku opätuje. Verím, že milovať samého seba je niečo podobné. Ak máte lásku k sebe samému, napríklad vám nevadí z času na čas tráviť čas osamote, práve naopak tento čas dokážete dobre využiť a tešiť sa z neho.  Nepotrebujete sa pretŕčať pred druhým s tým čo máte, alebo aký ste, preto aby vás pochválili a vy ste sa mohli cítiť dobre.

Mať rád samého seba nie je predsalen také jednoduché. Ja sa napríklad  často porovnávam s druhými a mám pocit, že potrebujem s druhými súťažiť . Niekedy ma trápi myšlienka toho, že druhí majú v živote väčšie šťastie ako ja a mnohokrát zabúdam na úžasné dary, ktorými ma Boh požehnal a stále požehnáva.

Všimla som si tiež, že na to, aby som bola sama so sebou spokojná, potrebujem aspoň raz za čas počuť od svojho okolia chválu a uznanie. Akoby nestačilo vlastné presvedčenie o dobre vykonanej práci…. Táto vnútorná potreba súťaženia s druhými alebo potreba neustáleho obdivu a chvály za svoju prácu v nás môže vyvolávať pocit menejcennosti a nespokojnosti, pokiaľ nie je dostatočne naplnená.

Možno si práve prechádzate skutočne ťažkým obdobím…

„Prečo sa mám mať rád/a? Veď v ničom nie som naozaj dobrý/á.“ Môže sa stať, že naozaj nebudeme so svojim životom absolútne spokojní. Možno ste prišli o prácu a neviete si zohnať ďalšiu, čo vo vás vyvolá pocity neužitočnosti. Alebo máte za sebou hrozný vzťah, v ktorom si vás váš partner/ka nevážil/a a dával/a vám najavo, ako pre neho/ňu nie ste dosť dobrý/á. Alebo sa vám jednoducho stále nedarí, nech sa akokoľvek snažíte, robíte chyby a omyly,

Niektoré dni sa cítime menej ako prach zeme. Avšak každý jeden deň zostáva nemenné to, že ty aj ja sme deti Nebeského Otca. On na nás dohliada. Snaží sa nám pomôcť. Snaží sa poslať nám do cesty tých správnych ľudí a tie správne príležitosti. Snaží sa nás niečo dôležité naučiť. A ak si zotrieme slzy z očí, či už reálne alebo len pomyselné, Jeho pomoc uvidíme. Veď je to práve Boh, kto poslal svojho dokonalého Syna, aby nás spasil. Ak bol ochotný dať za nás takúto obrovskú obeť je jasné, že nás miluje a nevzdá to s nami, nech sa nachádzame v hocakej situácii.

Dieter F. Uchtdorf povedal: „ Napriek tomu, že sme neúplní, Boh nás miluje úplne. Napriek tomu, že sme nedokonalí, On nás miluje dokonalo. Ak sme aj stratení a bez smeru, Božia láska nám ukáže ten správny smer. On miluje každého jedného z nás, dokonca tých, ktorí pochybili, ktorí sú odmietnutí, zahanbení, plní smútku či zlomení.“

Keďže aj ja niekedy bojujem so sebaláskou, chcem vám poskytnúť 8 jednoduchých tipov na to, ako si uvedomiť vlastnú cenu, ako sa o seba starať a mať sa skutočne rád.

Nájdite si čas na ľudí, ktorých milujete a ktorí majú radi vás

Aj keď máte ťažký a nabitý deň, zaslúžite si byť aspoň chvíľu s ľuďmi, ktorí vám vedia vyčarovať úsmev na tvári. Ak to nejde osobne, tak aspoň zdvihnite telefón. Pár minút rozhovoru s milovanou osobou vie doslova napraviť zlý deň. A žiadne povinnosti nestoja za to, aby ste sa ukrátili o čas so svojimi blízkymi.

Choďte na prechádzku

Nie som si istá či to funguje pre všetkých rovnako, ale pre mňa majú príroda a dlhé prechádzky priam liečivé schopnosti. Vo sviežom vzduchu a a obklopená zeleňou dokážem naozaj zrelaxovať a prísť na iné a lepšie myšlienky.

Čítajte hodnotné knihy alebo počúvajte povznášajúcu hudbu

Toto sú spôsoby, ktorými rozvíjate svojho ducha a zároveň oddychujete. Naučila som sa, že buď duchovne rastieme alebo upadáme. Stagnovať nie je v podstate možné. Sme jednoducho stvorení pre neustály progres a aj keď máme často chuť leňošiť, ničnerobenie nás nedokáže vnútorne uspokojiť tak, ako keď svoju myseľ zametnávame hodnotnými myšlienkami. Pokiaľ sa máme skutočne radi, venujeme čas tomu, aby sme sa rozvíjali a zlepšovali.

Nájdite si čas na tichú ale dlhú modlitbu

Modlitba je rozhovor s Bohom. A čo nám pomôže viac s našimi problémami, než sa o nich porozprávať priamo s Ním? Kto nám pomôže vidieť našu skutočnú hodnotu ak nie ten, kto nás stvoril a to na svoj obraz? Viac o rozhovore s Bohom sa dozviete tu.

Tešte sa z darov od Boha.

Nebeský Otec nás jednoducho miluje a svedčí o tom svet okolo nás.

Milujem letné prechádzky po trhu. Jednoducho  sa len obzerám a všímam si sýte a rozmanité farby ovocia a zeleniny. Už len pohľadom vnímam šťavnaté jahody, žiarivé marhule, sýto sfarbené čučoriedky, či sviežu jarnú cibuľky. Milujem tú prenikavú a rozmanitú vôňu. O chuti ani nemusím hovoriť. Napriek tomu, že by sme pokojne vyžili povedzme z troch druhov ovocia a zeleniny, Boh pre nás pripravil širokú paletu chuti, farieb a tvarov najrôznejších plodov. V tejto dobe si môžeme navyše jednoducho zadovážiť tropické ovocie z neďalkého veľkoobchodu. Urobme si teda radosť darmi od Nebeského Otca.

Udržujte si aspoň jeden koníček.

Vlastne si ani nepamätám, kedy som začala tancovať, keďže tanec bol pre mňa vždy neoddeliteľnou súčasťou a akýmsi vyjadrením. Keď som bola menšia, moja sestra somnou túto záľubu nezdieľala a tak ma niekedy podpichovala tým, že moju záľubou hodnotila ako krútenie zadkom. A kvôli tomu som to neraz vnímala ako akýsi podradný druh trávenia voľného času napriek tomu, že objektívne môže byť  tanec krásnym a povznášajúcim vyjadrením pocitov. Chcem tým len povedať, že pokiaľ máte koníček, ktorý vás baví a napĺňa, je to úplne jedno či si o tom niekto myslí, že je to detinské alebo trápne. To čo vám robí radosť je predsa len na vás.

Čiňte pokánie každý deň

Premietať o svojom dni, o tom čo bolo dobré a kde som naopak urobila chybu, mi pomáha pohnúť sa v živote ďalej bez ďalších výčitiek. Vďaka obeti Ježiša Krista môžeme všetci činiť pokánie a byť opäť čistí. Vďaka Nemu máme nádej a príležitosť stať sa o kúsok lepšími každým dňom. Takže ani po strašnom dni nie je nič stratené.

Premýšľajte viac nad tým, čo môžete dať druhým, než čo potrebujete vy sami

Ak sme zamestnaní pomocou druhým , jednoducho ani len nemáme čas zaoberať sa myšlienkami vlastnej nedokonalosti či sebaľútosti. Pomoc druhej osobe pomôže aj vám cítiť sa užitočne a naplnení láskou k blížnemu.

Ak sa s nami chcete podeliť o to, čo vám pomáha uvedomovať si vlastnú hodnotu a mať sa rád, môžete tak urobiť v komentároch. 😉

The post Ako sa mať skutočne rád appeared first on PodteSvati.sk.

Nechápte ma zle, nechcem „zhejtovať ” sociálne siete, veď napokon aj ja ich denno-denne používam. Mám len akýsi zlý pocit z pretvárky, ktorá sa pre nás stáva prirodzenou. Mám pocit, že sa čím ďalej tým viac obaváme priznať pred druhými a možno aj sami pred sebou, že jednoducho dokonale nevyzeráme a ani náš život nie je každý deň zaliaty slnkom a bez chybičky.

Nezmyselná závisť

Taktiež som si všimla, že pri prezeraní prispevkov svojich priateľov sa vo mne neraz objavia pocity závisti. Hovorím si v duchu, že oni snáď majú dokonalý život. Dovolenka sem, dovolenka tam, nové auto, šťastná rodinka… Až neskôr mi dochádza, že to vlastne ani nemusi byť tak, ako to vyzerá. Nikto predsa nepostuje „nepodarené fotky”. Zrazu si uvedomím, že úplne hlúpo žiarlim na niečo, čo možno ani nie je pravda. Virtuálne svety sa takto stávajú skutočnejšími než tie reálne. Zdvíhame si sebavedomie naháňaním likov a sledovateľov. Naopak zrážame samých seba pokiaľ dovolíme hocikomu doslova komentovať a hodnotiť náš vzhľad a všetko možné.  Dovolím si tvrdiť, že tento trend dnešnej doby sposobuje nejednému tínedžerovi pocity menejcennosti, úzkosť, rozvíja poruchy príjmu potravy kadečo iné…

A tak nejak sa vytráca prirodzenosť, individualita, vlastný názor a „život se vším všudy”. Túžba byť obľúbeným za každú cenu sa šplhá na najvyššie priečky hodnotového rebríčka.

Pravé farby

Poznáte pieseň „True colors”? Spieva sa v nej:

„So don’t be afraid to let them show
Your true colors
True colors are beautiful”

„Tak sa neboj ukázať im tvoje pravé farby, pravé farby sú prekrásne.”

To si myslím aj ja … “Pravé farby” sú naozaj krásne. A dnes je skutočne odvážne ukázať ich. Ukázať ich a nezaujímať sa o komentáre druhých. Ak to dokážeme, získame slobodu. Slobodu od názorov druhých, slobodu od dokonalosti, slobodu od klamstva a pretvárky a odmenou nám budú skutoční priatelia….

Stvorení na Boží obraz, stvorení s úžasnym potenciálom

Verím tomu, že nás Boh stvoril na svoj vlastný obraz a zároveň vidím unikátnosť každého človeka, ktorého poznám po fyzickej aj psychickej stránke. A vravím si, že možno tá „dokonalosť” môže mať viaceré podoby. A vlastne je dôležitejšie, aby sme vedeli sami pre seba, kto sme a akú máme cenu, než sa stresovať množstvom likom a sledovateľov. V Cirkvi Ježiša Krista čast hovoríme, že sme synmi a dćerami Nebského Otca a preto máme úžasný potencial. Nemali by sme ale zabúdať, že to nie je len náboženský pohľad na našu osobu. Je to ten skutočný, pravdivý a večný pohľad bez ohľadu na dobu v ktorej žijeme a jej priority alebo trendy. Sme individuálne bytosti s božským potenciálom a to sa nemení. Našou úlohou v podstate je zobrať si túto pravdu blízko k srdcu a začať podľa nej pracovať na svojom charakteri. Našou úlohou nie je byť „dokonalými”, jednoducho stači ak sa budeme každým ďnom krôčik po krôčku zdokonaľovať. Ako povedal Prezident Nelson “Pán miluje usílie.”

The post Pravé farby alebo hraná dokonalosť? appeared first on PodteSvati.sk.

Je 23.00 a ja sa konečne chystám do postele. V duchu si nadávam, že opäť idem spať neskoro a zajtra budem zbytočne unavená. Kedy sa to už naučím?! V tom si spomeniem, že som sa ešte nemodlila a tak pokľaknem, a zmorená sa podujmem na pár extrémne hlbokých viet. Poďakujem za všetko a veľmi sa nenamáham myslieť na to, čo to vlastne znamená. Predložím Bohu svoje obvyklé prosby, aj keď pekné, tak trochu otrepané. Končím a nadobro zaspávam.

Modlitba je výbornou formou meditácie

Modlitba však môže byť iná. Môže byť dokonca výbornou formou meditácie, pokiaľ myslíme na to, že modlitba je rozhovor na duchovnej úrovni. Majú spolu komunikovať náš duch a Boh najčastejšie cez Ducha Svätého. Duch ale hovorí tichým a jemným hlasom a preto je potrebné, aby sme sa upokojili a utíšili, našli si vhodné prostredie a samozrejme aj čas.

Boh je priateľ s ktorým môžete len tak sedieť

Niekedy slová nie sú potrebné. Máte priateľa s ktorým môžete len tak sedieť a cítiť sa dobre? Boh môže byť takýmto priateľom pre všetkých. Niekedy môžeme pri modlitbe len sedieť a byť ticho a pocítime lásku Nebeského Otca i Ježiša Krista, ktorá je príjemná a zohrieva pri srdci ako oheň v zime. A Nebeský Otec vás uistí o hodnote miernosti a tichosti a akejsi obete, ktorú dávate svojim časom, ktorú On premení na požehnanie. Modlitby naozaj môžu byť osobné, zmysluplné a výživné.

Keď myšlienky utekajú rôznymi smermi

Modlitba nemusí byť niečím čo máme vykonať,  ale môže byť časťou nášho života. Niekedy sa stáva, že nám počas modlitby utekajú myšlienky iným smerom, ani si to neuvedomíme a možno už niekoľko minút rozmýšľame nad tým, čo ešte musíme urobiť alebo nad niekým iným než je Boh. To je v poriadku, stačí sa len vrátiť opäť k modlitbe a ak sa to stane znovu, rozhodnime sa znovu sa vrátiť k modlitbe. Veď celý náš život je o rozhodovaní znovu a znovu sa vracať k Bohu. Či sú to naše skutky alebo myšlienky. Modlitba je rozhovor, ktorému sa postupne učíme, ako ďalším veciam, ktoré majú význam. A učí nás to sám Boh.

Modlitba ako duchovné jedlo

Niekedy počas modlitby prichádza k mocným duchovným skúsenostiam, ktoré zostanú v našej pamäti na stálo. Prirovnala by som to k výbornému jedlu, ktoré ste niekedy v minulosti jedli a spomienka naň u vás pretrvala až do dnes. Mať perfektné nezabudnuteľné jedlo, ale nie je zmyslom jedenia ako takého. Jete tak či tak, aj keď to nie je vždy niečo výnimočné. Je to však jedlo, ktoré vás nasýti a zaženie hlad. Podobné je to s modlitbou. Nie vždy sa stane zázrak, nie vždy dostaneme odpovede a inšpirácie, ktoré nadobro zmenia náš život. Avšak skutočná modlitba nás môže zakaždým duchovne nasýtiť. Poskytnúť nám potrebné upokojenie a vnútornú silu pokračovať v našich činnostiach.

Boh je Pán, nie sme to my

Možno ste zvyknutí Bohu predložiť dlhý zoznam vašich prianí či úloh pre Boha, ktoré má splniť. Je prirodzené, že hlavne v čase trápenia, jednoducho chceme, aby už pominulo. Alebo si prajeme uzdravenie našich blízkych z choroby či hľadáme novú skvelú prácu, ktorú máme do bodky vysnívanú. Napriek tomu, že sú naše prosby spravodlivé a šľachetné si potrebujeme uvedomiť, že my nie sme pánmi nad Bohom, ani nie sme tak múdri, a on tak neskúsený, aby sme Mu museli hovoriť presne, čo má robiť. On nie je džin v čarovnej lampe ale je najinteligentnejšou bytosťou vo vesmíre, ktorá nás stvorila. Skúsme mať  nabudúce pri našich modlitbách prianie byť nástrojmi v rukách Pána. Skúsme mu vyjadriť dôveru pri riešení našich problémov, zdôverme sa Mu s tým, čo nás trápi a čo by sme potrebovali ale nehovorme mu presne, čo ma robiť, aby nám pomohol.

Aj Boh prehovorí

Modlitba je rozhovor. Neskončime modlitbu po tom, čo povieme všetko, čo máme na srdci. Zostaňme v tichosti, aby sa aj Boh mohol dostať k slovu.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Modlitba – skutočný rozhovor s Bohom (4. časť) appeared first on PodteSvati.sk.

O členoch Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa často hovorí ako o dobrých občanoch, o ľuďoch, ktorí sú skutočne aktívni. Pomáhajú druhým, kladú dôraz na prácu a na vzdelanie, často sa zapájajú aj do spoločenského diania či už svojho mesta alebo krajiny. Sú usilovní a dá sa povedať, že toho mnohí robia skutočne veľa. Nie je preto neobvyklé to, že sa členovia Cirkvi môžu z času  na čas cítiť prepracovaní a vyhoretí.

Preliatá šálka, preplnená myseľ

Majster Zenu pri svojej lekcii zobral čajník a začal liať čaj do šálky. Šálka sa naplnila, ale on lial čaj ďalej bez prestávky až sa šálka preliala a tekutina porozlievala všade po stole. Jeden z jeho študentov sa ho pri tom, ako stále neprestával liať čaj do preliatej šálky spýtal, čo to robí. Majster mu odpovedal: „Ukazujem vám, že ste ako naplnené šálky, už nie som schopný niečo pridať. Ak mám niečo pridať, musí byť vo vašej šálke miesto.“

Zoznam úloh

Možno máte zaužívané hovoriť o duchovných činnostiach ako o niečom čo treba vykonať. Hovoríme napríklad, že sa ideme pomodliť, prečítať si písma, chodíme na zhromaždenie, chodíme do chrámu, vykonávame inšpirovanú službu. Čo ak by sme o týchto činnostiach hovorili iným spôsobom, napríklad: idem sa rozprávať s Bohom, idem si čítať písma a učiť sa z nich, idem uctievať Boha, idem rozjímať do chrámu, aby som bola bližšie k Bohu, idem slúžiť niekomu, kto to potrebuje. Možno by sme zabránili tomu, aby sa z naších duchovných aktivít stali len položky na zozname úloh.

Neznalému človeku sa môže zdať naše náboženstvo zložité až neúnosné. Môže sa mu zdať, že máme príliš veľa prikázaní či vecí ktoré „musíme robiť“ Každú nedeľu ísť na zhromaždenie, modliť sa každý deň a to nie jedenkrát, čítať písma, dodržiavať prikázania, chodiť do chrámu, venovať sa rodinnej histórii a tak ďalej.

Sú to ale skutočne veci, ktorými nás Boh nejakým spôsobom zotročil? Sú to veci, ktoré nás robia zaneprázdnenými a vyčerpanými? Ktoré nám nedovoľujú venovať sa radšej príjemným aktivitám alebo si oddýchnuť?

Múdre rady od milujúceho Otca

Keď sa na to pozrieme bližšie, vidím že množstvo z týchto prikázaní, by sme mohli chápať ako múdre rady od milujúceho Otca. Od Otca, ktorý nás dokonale pozná a vie, čo potrebujeme. Veľmi dobre vie, koľko toho zvládneme urobiť a kedy si potrebujeme oddýchnuť. Vie aj to, aký oddych je pre nás prospešný. Poďme sa dívať pozornejšie. Pán nám v skutočnosti medzi svojimi „prikázaniami“ dal množstvo spôsobov, ktorými nájdeme pokoj a odpočinutie pre nášho ducha, ale aj pre naše telo. Koľko Jeho prikázaní je zameraných na odpočinutie a pokoj, na spôsoby, ktorými môžeme vypnúť, urobiť si pauzu. Vyprázdniť tú našu preplnenú šálku, do ktorej sa už nedá nič naliať, ktorá predstavuje našu preplnenú myseľ.

Svätenie Sabatu

Medzi Pánove spôsoby oddychu, ktoré nám určite patrí svätenie sabatu. Nebeský Otec nám dal sám príklad, že On súc dokonalý, si na 7. deň oddýchol od svojej práce. Neraz som počula svojich kamarátov horlivo diskutovať o tom, čo sa v nedeľu smie a čo nesmie robiť. Myslím si, že si nemusíme dávať ďalšie príkazy a zákazy, pretože zmysel sabatu je odložiť svetské povinnosti čo máme a oddýchnuť si fyzicky a duševne, dodať silu nášmu duchu. Sami časom zistíme, čo je pre nášho ducha vhodné.

Nedeľné zhromaždenie a Večera Pána

Nedeľné zhromaždenie by sme opäť nemali brať ako aktivitu, ktorej sa ako verní členovia musíme zúčastňovať. Zhromaždenie skôr vidím ako miesto, kde sú podmienky na to, aby sme mohli vyživovať svojho ducha a nechať naše starosti pred dverami. Obrad Večere Pána je príležitosť, aby sme sa očistili od všetkého nedobrého, čo sa stalo za posledný týždeň. Myslíme na to, že Ježiš Kristus už zaplatil za naše hriechy a slabosti a vzal na seba aj náš smútok, zúfalstvo, nepokoj,… Počas tejto posvätnej chvíle máme možnosť opäť si uvedomiť, čo pre nás Ježiš robí a poďakovať Mu za Jeho nesmiernu obeť a Jeho príklad. Jednoducho povedané, môžeme sa zbaviť všetkých negatívnych pocitov, ktoré nás sužujú a naše srdce a myseľ naplniť pokojom, vďačnosťou a radosťou.

A mnoho ďalšieho

Aký úžasne neopísateľný pokoj takisto môže prameniť z čítania písiem, ktoré obsahujú Božie slová, z rozjímania v chráme či z osobnej modlitby. Aký je Boh múdry a dôsledný keď nám radí, aby sme trávali pravidelný čas so svojou rodinou. Sme často nabádaný od apoštolov či sedemdesiatníkov, aby sme trávili nedeľu so svojou rodinou, jeden večer v týždni nazývali rodinným domácim večerom a vyhradili si čas len pre svoju rodiny, nech sa deje čokoľovek. Takisto je nám často odporúčané stráviť jeden večer v týždni osamote so svojim manželom/manželkou. Toto sú všetko aktivity zamerané na náš fyzický no najmä psychicky oddych či už jednotlivo alebo v kruhu svojich najbližších….

Viac o modlitbe ako o forme meditácie si prečítate tu.

The post Meditácia ako súčasť evenjelia: Pán nám prikázal odpočinúť si (3.časť) appeared first on PodteSvati.sk.

V tomto článku by som sa chcela venovať niekoľkým príklad z písma, kedy sám Ježiš uprednostňuje rozjímanie, premýšľanie či počúvanie pred službou, ktorá je samozrejme tiež dôležitá. Môžeme z toho ale vyrozumieť, že takisto dôležité ako slúžiť druhým je nájsť si čas, kedy môžeme vyčistiť svoju myseľ, premýšľať usporiadať si v mysli svoje priority, rozprávať sa s Bohom či v tichosti činiť pokánie.

Mária a Marta

Mária a Marta boli sestry Lazara a stali sa Ježišovými priateľkami. Prvý záznam o nich hovorí:

„Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Do svojho domu Ho [Ježiša Krista] prijala žena menom Marta. Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová.  Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. Odpovedal jej Pán: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ (Lukáš 10:38-42)

Marta bola starostlivou ženou. Bola si vedomá svojho postavenia a svojej úlohy ženy v tej dobe a tak posluhovala Ježišovi. Nemyslím si však, že bola motivovaná len svojou povinnosťou, ale tiež láskou a úctou k svojmu priateľovi Ježišovi a tak mu chcela slúžiť. Presne tak ako sa my snažíme pomáhať svojim priateľom a blízkym. Mária však chcela najmä počúvať Jeho slová. A to a napriek tomu, že ženy v tej dobe neboli vyučované a ani im nebolo dovolené čítať z Tóry. Ježiš nechcel Martu ponížiť. To, že mu chcela poslúžiť bolo láskavé a šľachetné gesto. Napriek tomu je však vysvetlil, že dôležitejšie než posluhovať Mu je počúvať Jeho slová a učiť sa im.

Môžeme si z tohto príbehu zobrať jednoduchý odkaz. Je pravdaže dôležité, aby sme slúžili ľuďom okolo nás. Veď sám Ježiš je toho dokonalým príkladom. Avšak je nevyhnutné pre nášho ducha, aby sme si nachádzali dostatok času na počúvanie nášho Spasiteľa a na premýšľanie o Jeho slovách. Môžeme to praktikovať jedine vtedy, ak odložíme stranou naše povinnosti a upriamime sa na čas na to, čo je skutočné dôležité pre náš vlastný večný život. Verím tomu, že po čase určitej meditácie alebo rozjímania môžeme byť naša nasledujúca služba druhým láskavejšia a inšpirovaná.

Ježiš Kristus na púšti

Všetci poznáme príbeh o tom , ako sa Ježiš postil na púšti, keď k  Nemu na 40. deň prišiel Diabol, aby Ho pokúšal. Ježiš túto skúšku prekonal. Nepoddal sa lákavým no márnym návrhom Satana. Asi prvým jasným posolstvom z tých veršom je, že máme odolávať pokušeniam Diabla bez ohľadu na to, aké sú lákavé, a v akej ťažkej situácii sa práve nachádzame.

Okrem toho si ale môžeme zobrať od Ježiša aj iný príklad. Príklad, ktorý sa týka prípravy na dôležité obdobia alebo udalosti, ktoré nás čakajú. Z chronologického poradia príbehov o Ježišovi v evanjeliach je zrejmé, že Ježiš zamieril do púšte po tom, ako bol pokrstený a predtým ako povolal svojich učeníkov, začal ľudí učiť o evanjeliu a robiť mocné zázraky po celej krajine.

Joseph Smith vo svojom inšpirovanom preklade Biblie jemne upravil začiatok 4. kapitoly evanjelia podľa Matúša: „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby bol s Bohom“. Je zaujímavé, že bol Ježiš práve na púšti. Myslím si, že sa jednoduchšie spojíme s Bohom, keď sme sami a navyše keď máme okolo seba čo najmenej podnetov, ktoré by mohli odvádzať našu pozornosť. Ježiš sa počas tohto obdobia postil. Nepostil sa preto, aby sa fyzicky vyčerpal. Postil sa, aby sa mohol skutočne rozprávať so svojim Otcom v nebi a práve naopak psychicky sa posilniť. Namiesto toho, aby Ježiš uzdravil o jedného človeka viac alebo učil o jedného viac, strávil čas so svojim Otcom v nebi. Nešiel sa s ním rozprávať, až potom čo vykonal všetko, čo mal. Rozhovor s Nebeským Otcom bola pre Neho priorita. Ježiš vedel, že pre svoju božskú službu medzi ľuďmi potrebuje Jeho pomoc.

Dostatok času

Zaujímavým údajom pre mňa je, že Ježiš bol na púšti minimálne 40 dní. Keď sa zamyslím nad tým, koľko času venujem ja rozhovoru s Bohom počas svojich modlitieb, je mi z toho až smutno.

Na druhú stranu je dobré si uvedomiť, že aj Ježiš súc dokonalý, potreboval dostatok času s Nebeským Otcom na to, aby sa dokázal pripraviť na svoje poslanie. Nie je preto žiadna hanba, ak potrebujeme viac času na to, aby sme pochopili niektoré zložitejšie náuky a písma. Na to aby sme prekonali ťažkosti vo svojich životoch alebo na to, aby sme skutočne činili pokánie a pokračovali ďalej v živote zdokonalení. Je mi jasné, že môžete byť skutočne zaneprázdnení potrebnými a šľachetnými aktivitami. Napriek tomu sa , prosím, zamyslite či nie je lepšie spomaliť a vyhradiť si tichý čas „na púšti“, bez zbytočných podnetov len pre Pána a Jeho inšpiráciu.

Pán nám dá odpočinutie

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“ (Matúš 11: 28-30)

Ježiš Kristus v týchto veršoch nehovorí k niekomu, kto činí neprávosť a potrebuje sa zmeniť. Hovorí k ľuďom ktorí sú aktívni, pracovití a usilovní. Ako však vieme, u každého človeka raz príde obdobie, kedy nevládze. Obdobie, kedy  jeho práca presahuje jeho možnosti či už fyzické alebo psychický, alebo oboje. Boh od nás síce očakáva snahu a prácu, ktorá je dobrá ako pre naše telo, tak pre našu myseľ. Ale zároveň nás miluje a pozná nás dokonale, a preto nám dal „Utešiteľov”.

Tým prvým je Duch Svatý, ktorý sa dokonca môže stať našim neustálym spoločníkom a tým druhým je samotný Syn Boží. Ježiš Kristus chce aby sme k Nemu prišli, aby sme mohli získať odpočinutie duše. Myslím si, že opäť ide o akýsi druh meditácie alebo rozjímania, pri ktorom premýšľame nad Spasiteľom a vedome príjmame „Jeho ľahké bremeno“ namiesto toho nášho, ktoré nás skľučuje. Ako som už spomínala, opäť si musíme nájsť tiché miesto a dostatok času, aby sme toto odpočinutie, ktoré je tak dôležité a ktoré nám chce Ježiš dať, mohli dostať.

Čitajte ďalej

Ak vás článok zaujal, prečítajte si aj 3. diel „Meditácia ako súčasť evanjelia” tu.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Ježiš Kristus tiež rozjímal (2. časť) appeared first on PodteSvati.sk.

Žijeme v dobe, v ktorej sa informácie šíria nesmierne rýchlo. Technológie sú všade okolo nás, nie len okolo, celkom pravdepodobne držíte v ruke svoj telefón s internetom, na ktorý vám okrem hovorov prichádza množstvo emailov, či už dôležitých alebo reklamných, správy z messangeru, rôzne upozornenia na najnovšie správy alebo videá, ktoré by vás mohli zaujímať.

Ak máte otázky, stačí ich zadať do google a hneď sa na nás valí spektrum rôznych odpovedí. Niekedy je rýchly prísun informácii veľmi nápomocný, inokedy nemusíte zistiť, ktorá z rôznych informácii je tá správna. Navyše telefón nemusí byť jedinou technológiu vo vašej blízkosti, ktorá vás niečím viac či menej potrebným zahlcuje. Rýchlym prenosom udalostí z jednej strany sveta na druhú sa môžeme cítiť byť nútení a tlačení všetko v našom živote urýchliť. Na správy reagovať ihneď. Každú úlohu či už v práci alebo mimo nej riešiť hneď a neprestať, kým nie sme hotoví. Bojíme sa, že ak nebudeme dostatočne výkonný, nebudem dostatočne dobrí, budeme nahradení niekým lepším, staneme sa neúspešnými a nešťastnými.

Rýchlosť a okamžité riešenia očakávame aj od udalostí, ktoré sa dejú v našom živote, ktoré do značnej miery nedokážeme ovplyvniť. Sme vôbec ešte schopní trpezlivo čakať?

Položme si dôležité otázky

Koľko z nás má nekonečný zoznam úloh, ktoré ho čakajú? Koľko z nás má nedostatok spánku? Koľko z nás je vystresovaných každý jeden deň a častokrát neúmyselne prenáša svoju podráždenosť z prepracovanosti na svojich blízkych? Koľko z nás sa cíti osamelo napriek všetkým správam od druhých ľudí? Koľko  z nás nemá dostatok času pre svoju vlastnú rodinu?

Možno sa bojíme, že ak nebudeme zvládať tempo tohto sveta, ujdú nám zaujímavé možnosti, ktoré by urobili nás život úspešnejším a šťastnejším.  Čo ak nám ale pri uponáhľanom svete ujde život ako taký. Mám na mysli jeho pravú podstatu a krásu.

Príroda sa nikam neponáhľa

V úvode knihy „The power of stillness“ je jeden výborný postreh o tom, ako nás stvoril Boh. Boh, ktorý je úžasne inteligentný a všemohúci nás umiestnil do prírody. Do prírody, ktorá sa nikde neponáhľa. Kde všetko má svoj čas. Listy neopadávajú, kvety nekvitnú ani slnko nevychádza, kedy sa im zachce. Všetko má svoje určenie miesta a času na to, aby bola  udržiavaná dokonalá harmónia. V zime sa dokonca zdá, akoby príroda spala. Je tichá a jednotvárna, avšak na jar sa vždy zobudí a začne opäť zelenať, kvitnúť a robiť nám svojou krásou radosť.

Keď Boh komunikuje s ľuďmi

Už od Adama Boh komunikoval s ľuďmi. Z písiem, ktoré nám o tom svedčia je zrejmé, že Nebeský Otec ľudí nezahltil množstvom informácii a hlavne nie takými, ktorým by nerozumeli a nevedeli ich spracovať. Práve naopak Boh dal vždy ľuďom dostatok času, aby nad vecami premýšľali a rozjímali, a až boli oni pripravení a vyhľadali Ho, hovoril s nimi o ďalších veciach. Dobrým príkladom je Mojžiš, ktorý vyšiel až na horu Sinaj, aby sa rozprával s Bohom. Bol to Mojžiš, kto bol rozhodnutý a ochotný vynaložiť určitú a nie malú snahu na to, aby dostal od Boha väčšiu znalosť. Vyžadovalo to čas, prípravu a určitú fyzickú námahu. Avšak výsledok stál za to. Keď Boh komunikuje s ľuďmi, dáva im znalosti, ktoré potrebujú a ktoré si tiež prajú a sú na ne pripravení. Informácie priamo od Neho sú povznášajúce a nie zahlcujúce či stresujúce.

Tak čo môžeme robiť?

Žijeme v 21. storočí. Vo svete, ktorého fungovanie a rýchlosť tak ľahko neovplyvníme. Čo je ale v našej moci, je ovplyvniť svoj vlastný život. Jedným riešením by bolo odsťahovať sa niekam do džungle, kde sa vyhneme všetkých technológiam a množstvu stresových faktorov súčasnej doby. Život by sa stal ťažším na prežitie no jednoduchším pre život. Pre tých, ktorý by chceli zostať, môže byť odpoveďou viac oddychu a viac miernosti.

Čo to znamená kvalitne si odpočinúť.

Otázka, ktorú si pokladám už niekoľko mesiacov je „Čo to znamená ´kvalitne si odpočinúť´.“ Aj keď ma tento problém trápi už niekoľko rokov, trvalo mi dosť dlhý čas, kým som ho vôbec pomenovala. Kedysi mi ani len nenapadlo, že by niekto mohol mať problém či už fyzicky alebo psychicky odpočívať. Mala som pocit, že to čo treba neustále riešiť je práca, štúdium, osobné napredovanie, učenie sa nových vecí, atď. Odpočinok bol pre mňa niečo podradné, niečo pre slabochov, ktorí už nemôžu ďalej, tak si radšej zapnú telku alebo idú spať. Zistila som však, že kvalitný odpočinok je veľmi potrebný. Nie len fyzický, ktorý je možno jednoduchší na realizáciu ale aj ten psychický.

Psychický odpočinok, určité vypnutie a duševné očistenie však nie je až tak jednoduché, ako ľahnúť si do postele a spať (v prípade že nemáte problémy so zaspávaním). Je omnoho ťažšie zastaviť príval myšlienok, ktoré vám pripomínajú či už to, čo vás čaká a na čo nesmiete zabudnúť alebo to, čo ste možno nezvládli a pokašľali. Stres je silný protivník a často sa spája s ďalšími nepríjemnými emóciami ako sú úzkosť, strach, pocity menejcennosti, atď. Človeka takéto pocity a myšlienky dokážu psychicky vyčerpať a poškodiť. Ako sa ich dá vypnúť? Žiaľ nie je možné jednoducho stlačiť vypínač a oddýchnuť si, ale verím tomu, že sa to dá postupne natrénovať. Verím, že odpoveďou je naučiť sa určitej forme meditácie.

Meditácia

Meditácia, ktorá vedie k sile mysle je vo viacerých náboženstvách. Meditáciou je známy hlavne budhizmus a iné východné náboženstva. Slovo meditácia vychádza z latinského „meditatio“, čo znamená rozjímať. Aj v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní je dôležitým prvkom rozjímanie alebo meditácia. Pre mnohých členov to môže byť novinka ako pred časom aj pre mňa.

Ako som však prišla na to, že rozjímanie je v evanjeliu Ježiša Krista dôležitým prvkom? Jednoducho som sa opäť zamerala na učenie a život Ježiša Krista, ktorého príklad nasledujeme. Aj Ježiš rozjímal alebo ak chcete meditoval či psychicky odpočíval. Nájdete o tom viac v nasledujúcom článku.Kliknite tu.

V Cirkvi máme odporúčané mnohé aktivity, ktoré úzko súvisia s meditáciou či s psychickým oddychom, ako sú osobná modlitba, štúdium písiem, rodinný domáci večer, prospešné oddychové aktivity, svätenie sabatu, návšteva chrámu, zúčastňovanie sa nedeľných bohoslužieb atď. Verím, že si nájdete čas a prečítate si viac v 3. časti článku tu.

Nie som síce žiaden odborník na meditáciu či rozjímanie. No myslím si, že tým začiatočným a najdôležitejším bodom je uvedomiť si či aj ja potrebujem viac psychickej pohody, čistejšiu myseľ, uvoľnenosť a oddych. A pokiaľ áno, tak hor sa do toho.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Hlučný svet okolo nás (1.časť) appeared first on PodteSvati.sk.

Utrpenie či zlo vo svete a ich význam nie je zrovna najľahšia téma na diskusiu. Navyše každý jeden z nás zažil utrpenie v určitom zmysle slova. Trápenie často spôsobuje škrabance na duši a stáva sa preto citlivou témou na rozhovor.  Pomocou písiem sa však pokúsim vysvetliť, že utrpenie je nevyhnutnou súčasťou života a má svoj význam. Nemusíme sa báť, pretože Pán má všetko pevne vo svojich rukách.

Vo všetkých veciach musí existovať protiklad

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako dokážete cítiť radosť a vedieť, že toto je „radosť“, je to pozitívna emócia a chcem ju cítiť, čo najčastejšie? Je to preto, že poznáte jej protiklad, poznáte smútok. Poznáte nadšenie, vďaka tomu, že poznáte aj sklamanie. Vážite si zdravie, vďaka tomu, že ste boli aj chorý a viete ako zle ste sa cítili. Táto jednoduchá pravda je vysvetlená v 2.knihe Nefiho.

„Lebo musí to tak nevyhnutne byť, aby bol protiklad vo všetkých veciach. Keby tomu tak nebolo, prvorodený môj v pustatine, spravodlivosť by nemohla byť uskutočnená, ani zlovoľnosť, ani svätosť, ani bieda, ani dobré, ani zlé. A preto, všetky veci by museli nevyhnutne byť zlúčené v jedno; a preto, keby bol len jeden celok, musel by nevyhnutne zostať ako mŕtvy, nemajúc žiadneho života, ani smrti, ani porušiteľnosti, ani neporušiteľnosti, šťastia ani biedy, ani citu, ani necitlivosti.

A preto, muselo by to nevyhnutne byť stvorené nadarmo; a preto by nebol žiadny účel ani zmysel stvorenia jeho. A preto, toto by muselo nevyhnutne zničiť múdrosť Boha a večné zámery jeho, a tiež moc a milosrdenstvo, a spravodlivosť Božiu.

A teraz, synovia moji, hovorím k vám tieto veci na váš úžitok a poučenie; lebo Boh je a on stvoril všetko, ako nebesia, tak zem, a všetko, čo na nich je, ako to, čo pôsobí, tak to, na čo je pôsobené.

A aby uskutočnil večné zámery svoje ohľadom zmyslu človeka, potom čo stvoril našich prvých rodičov a zver poľnú, a vtáctvo vo vzduchu, a skrátka všetko čo je stvorené, musel tam nevyhnutne byť protiklad; dokonca zakázané ovocie v protiklade k stromu života; súc jedno sladké a druhé horké.

A preto, Pán Boh dal človeku, aby jednal sám za seba. A preto, človek by nemohol jednať sám za seba, iba ak by bol zvádzaný jedným alebo druhým. (2 Nefi 2:11,12,14-16)

Žiadna bolesť nie je zbytočná

Apoštol Bednár povedal:

„Žiadna bolesť, ktorú cítime a žiadna skúška, ktorej čelíme nie je zbytočná. Slúži k nášej výchove, k rozvoju takých vlastností, akými sú trpezlivosť, viera, statočnosť a pokora. Všetko, čím trpíme a všetko, čo vydržíme obzvlášť s trpezlivosťou, buduje náš charakter, očisťuje naše srdce, rozširuje našu dušu a robí nás jemnejšími a láskavejšími, hodnejšími nazývať sa Božími deťmi…a je to skrze smútok a utrpenie, námahu a súženie, že získavame poznanie, pre ktoré sme sem prišli.” (David A. Bednar)

Prečo však Boh nepotrestá, tých ktorí ubližujú druhým? Ježiš Kristus to vysvetľoval svojim učeníkom v podobenstve o kúkoli a pšenici. Príklad z poľnohospodárskeho prostredia si vybral zrejme preto, že mu v tej dome rozumel každý, dokonca ľudia bez akéhokoľvek vzdelania.

„Predniesol im iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno^. Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, vtedy sa ukázal aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: ‚Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ?‘ On im odpovedal: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia sa ho spýtali: ‚Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho?‘ ²⁹ On však odpovedal: ‚Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali súčasne aj pšenicu. Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.‘“ (Matúš 13:24-30)

Z tohto podobenstva je už na prvý pohľad jasné, že pole na ktorom rastie pšenica aj kúkoľ prestavuje svet. Pšenica je dobrá a užitočná a teda predstavuje dobrých ľudí. Kúkoľ je naopak jedovatá rastlina, ktorá po konzumácií spôsobí nepríjemné zažívacie ťažkosti. Znázorňuje ľudí, ktorí konajú určitú škodu či spôsobujú bolesť druhým. Pán vysvetlil, že to, že na poli rastie aj kúkoľ, nie len pšenica je práca Satana, ktorí dokáže otráviť naše srdce. Prečo však Pán v podobenstve nechcel, aby sluhovia vyzbierali kúkoľ? Kúkoľ a pšenica sú si veľmi podobné. A mohlo by sa stať, že by sluhovia spolu s kúkoľom vytrhali aj viacero stebiel pšenice. Kúkoľ sa od pšenice začne nepochybne odlišovať až keď je zrelý a teda v čase žatvy ho už nie je problém od pšenice oddeliť.

Každý z nás robí z času na čas chyby. Nie je vždy jasné, kto je tou pšenicou a kto naopak kúkoľom. Boh nás ale nechce súdiť, skôr ako dozrejeme. Dáva každému z nás šancu, aby sa zmenil. Preto aj my musíme dať šancu druhým, tým, ktorí svoju šancu zatiaľ nevyužili. Pán od nás vyžaduje trpezlivosť, zároveň ale hovorí, že príde deň spravodlivosti, kedy bude pšenica vyzbieraná a odvezená do Jeho stodoly a naopak kúkoľ bude zviazaný a následne spálený.

Ježiš Kristus trpel za nás všetkých

Ježiš Kristus vydržal utrpenie nás všetkých, aby sme my moli nájsť pokoj a radosť. Netrpel „len“ za naše hriechy, ale aj za naše slabosti, nedokonalosti, choroby, trápenia. Tým pádom neexistuje nič, čo by Kristus nepoznal a s čím by nám nevedel pomôcť. Spoliehajme sa Neho viac a nájdime pokoj.

V pesničke „Peace in Christ” sa spieva: „ Na svete nie je pokoj, ale pokoj je v Kristovi“ Verím, že ak si túto jednoduchú vetu vezmeme k srdcu, budeme schopní vytrvať vo viere a s pokojom v mysli zvládneme aj ťažké obdobia v živote.

The post „Keby existoval Boh, nedovolil by toľké utrpenie.“ To som už počula veľakrát appeared first on PodteSvati.sk.

Takisto vyhradzovanie sa proti rodinám, ktoré už z akéhokoľvek dôvodu nie sú ideálne alebo povedzme tradičné mi nepríde správne. Rodinné vzťahy možu byť natoľko komplikované, že sa v nich samotní členovia rodín môžu strácať a čeliť nedorozumeniam. Prečo si potom mnohí myslia, že možu všetky „iné” rodiny zovšeobečnovať, súdiť či hádzať do jedného vreca? Rodiny, ktoré nepoznajú, ľudí s ktorými sa nikdy nerozprávali. Nepoznajú ich príbehy, ich srdcia, ale chcú o nich rozhodovať… „Veď sme predsa kresťania, vieme, čomu veríme a za to aj bojujeme.”

Podľa mojich znalostí je ale kresťan človek nasledujúci Krista. Takže možeme si brať príklad od Krista a bojovať za svoje hodnoty? Áno. Avšak je doležité, akým spôsobom. Poďme si problížiť niekoľko príbehov z evanjelia.

Dobrý Samaritán

Ježiš hovoril príbeh o Samiritánovi. (Lukáš 10:30-37)

Samaritán bol potomok zo zmiešanej rodiny žida/ židovky a pohana/ pohanky. Samiritáni boli židmi opovrhovaní za to, že sa vzdali svojich židovských tradícii. Napriek tomu, že mal Samiritán velmi nízky status v spoločnosti on jediný bol ochotný pomôcť neznámemu človeku. Muž ležiaci na ceste bol zbitý a okradnutý, nemal žiadne oblečenie a vyzeral veľmi zle. Samaritán preto nemal ako zistiť či sa jedná o ďalšieho samaritána alebo žida. Avšak keďže sa nachádzal na ceste, ktorú používali hlavne žiadia, aby sa vyhli prechodu cez Jericho, kde žili Samaritáni, mohol dedukovať, že sa pravdepodobne jedná o žida. Tak isto to mohli tušiť rabín a lévita, ktorí boli obaja kňazmi. Napriek svojmu vysokému spoločenskému a náboženskému statusu mu ani jeden nepomohol. Prečo? Pretože podľa tradície nemusel, keďže stopercentne nevedel či sa jedná o žida alebo nie. Samaritán nad tým ale dlho nepolemizoval, jednoducho pomohol človeku v núdzi, ktorý by inak s veľkou pravdepodobnostou prišiel o svoj život.

Cudzoložnica

„ Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich.  Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku  a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila,  a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty?  Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi.  Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi.  Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku.  Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil?  Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.” (Ján 8:2-11)

Posolstvo z príbehu o cudzoložnici je veľmi jednoduché.  Cudzoložnicu chceli zákoníci a farizeji v podstate spravodlivo (podľa zákona Mojžišovho) ukamenovať. Každý jeden z týchto ľudí však takisto už vo svojom živote hrešil aj keď možno iným spôsobom. Jediný, kto bol bez hriechu, bol Ježiš Kristus, ktorý však túto ženu neodsúdil. Jediné, čo si od nej prial bolo to, aby už viac nehrešila. Myslíme teda aj my na to, že rovnaký prístup má Ježiš Kristus aj k ľuďom v našom okolí, ktorí nám pre nejaké ich činy alebo názory, ktoré pokladáme za nesprávne, nie sú po chuti. Ježiš nikoho neodsudzuje, práve naopak. Dal svoj vlastný život za každého z nás, pretože nám chcel dať možnosť zmeniť sa a verí, že to s Jeho pomocou dokážeme.

Zóramiti

Zóramiti boli ľudom žijúcim v krajine Antonionum. Vyznávali určité náboženstvo, o ktorom si mysleli, že je správne a že sú tým pádom jediným vyvoleným a obľúbeným Božím ľuďom. Ich pýcha ich viedla k samoľúbosti a naopak k nenávisti voči ľuďom inej viery. Zóramiti sa síce vo svojej viere mýlili, no ak by aj ich náboženstvo bolo 100% pravdivé, nedávalo by im právo na ich povýšenosť. Zóramiti sa stretávali raz do týždňa, aby svojim spôsobom uctievali Boha. Po jednom prichádzali na vyvýšený stupienok, kde každý jeden odrecitoval rovnaké slová:

” Svätý, svätý Bože; my veríme, že si Boh, a veríme, že si svätý, a že si bol duchom, a že si duchom, a že budeš duchom naveky.

Svätý Bože, my veríme, že ty si nás oddelil od bratov našich; a neveríme v tradíciu bratov svojich, ktorá im bola daná detinskosťou ich otcov; ale veríme, že si nás vyvolil, aby sme boli tvojimi svätými deťmi; a tiež si nám oznámil, že nebude žiadneho Krista.

Ale ty si ten istý včera, dnes a naveky; a ty si nás vyvolil, aby sme boli spasení, zatiaľ čo všetci okolo nás sú vyvolení, aby boli hnevom tvojím uvrhnutí do pekla; za svätosť túto ti my, ó Bože, ďakujeme; a tiež ti ďakujeme, že si nás vyvolil, aby sme neboli zvedení pochabými tradíciami bratov svojich, ktoré ich zväzujú k viere v Krista, ktorá odvádza ich srdcia tak, že blúdia ďaleko od teba, Bože náš.

A znova ti ďakujeme, ó Bože, že sme vyvoleným a svätým ľudom. Amen.” (Alma 31:16-18)

Ponaučenie

Aké ponaučenie si môžeme zobrať z týchto troch príbehov? Po prvé, ak sme pyšní, rozhodne nie sme nasledovníkmi Ježiša Krista. Pýcha často ľuďom zahmlieva zrak, núti ich veriť rôznym klamstvám, až sa nakoniec úplne vzdialia od evanjelia. Po druhé, každý nejakým spôsobom hrešíme. Jenoducho nie sme dokonalí…Neodcudzujme teda druhých, nech už sú, akí sú, pretože na to naozaj nemáme žiadne právo. Po tretie, nedívajme sa na ľudí podľa ich príslušenstva k určitému náboženstvu, národu či hocičomu inému. Všimnime si skôr či nepotrebujú našu pomoc. Veď je to presne to, čo nás už učil Ježiš Kristus mnohokrát.

The post Mysleli ste na druhých? appeared first on PodteSvati.sk.

Slobodu máme od Boha

Nebeský Otec nám dal slobodnu vôľu ešte pred tým, ako sme sa narodili. Vďaka nej sa môžeme slobodne rozhodnúť, ako chceme žiť či aké skutky chceme konať. Vďaka nej spravíme aj chyby, avšak vďaka Ježišovi Kristovi a Jeho uzmiereniu pre celučičký svet máme možnosť činiť pokánie, poučiť sa zo svojich chýb a využiť novú šancu rozhodnúť sa lepšie. Vďaka slobode jednania teda máme možnosť pracovať na svojom charakteri, rozhodnúť sa nasledovať Ježiša Krista a vrátiť sa k Bohu.

Viac o slobode jednania 2. Nefi 2

Zneužitie slobody

Nie všetci však využívame slobodu opísaným spôsobom. V súčasnosti ju mnohí používajú na vyjadrovanie nenávisti najrôznejšími spôsobmi voči ľuďom praktizujúcich slobodu iným spôsobom. Svoje skutky obraňujú svojim právom na slobodu slova či jednania, ktorú druhým upierajú. Nie je to správne ba dokonca to popiera jednoduchú logiku.

Stotožňujem sa s názorom, že vyjadrenie aj protichodného a nepopulárneho názoru je niekedy potrebné a správne. Určite sa už každý stretol s tým, že svojimi slovami vyvolal nesúhlas. Áno, môže sa to stať a môže to byť úplne v poriadku. Vyjadriť svoj názor sa totiž dá aj bez toho, aby sme vyjadrovali nenávisť voči viac či menej konkrétnym ľuďom, s ktorými nesúhlasíme. Ak máme negatívny pohľad na určitú skutočnosť, ktorá sa deje alebo stala, môžeme jednoducho hovoriť o nesúhlase s daným skutkom bez toho, aby sme používali ponižujúce označenia voči druhým ľuďom.

Ak s niekoho svetonázorom či vierovyznaním alebo s určitým spravaním nesúhlasíme, spomeňme si napríklad na Ježišov príklad v príbehu so Samaritánkou…

Ježiš a Samaritánka (Ján 4: 1-30)

Ježiš totiž prechádzal cez Samáriu, kde sa smädný zastavil pri studni, pri ktorej sedela žena, Samaritánka, s ktorou sa Ježiš pustil do reči. Bolo to zvláštne a nezvyčajné z viacerých dôvodov. Židia opovrhovali Samaritánmi, ktorých pokladali za nečistých, pretože boli potomkami Židov, ktorí odpadli od viery, tým že uzavreli zväzok s pohanom/pohankou. Samaritáni teda už viac nedodržiavali zákon Mojžišov a s ním spojené zvyky Židov.

Okrem toho Žid (muž) nezvykol na verejnosti hovoriť so ženou, dokonca ani so svojou vlastnou manželkou. Navyše pre duchovného učiteľa (rabbi) bolo ešte viac nezvyčajné diskutovať o so ženou o duchovných veciach. Ježiš ju dokonca neváhal poprosiť o nádobu s vodou, ktorá nebola podľa židovských zvyklostí.

Pri rozhovore poukázal na to, že mala piatich mužov a jej súčastný partner ani nie je jej manžel, o čom určite vedeli aj ľudia v okolí a teda vedeli, že Ježiš venuje svoj čas žene pokladanej za hriešnicu. Tejto žene sa však Ježiš ani nevyhol, ani jej nenadával, ani ňou nepohŕdal, ani pre jej pohlavie či národnosť alebo náboženstvo a ani pre jej hriechy. Vysvetlil jej, že aj ona, žena, Samaritánka, potrebuje piť vodu od Neho, vodu prúdiacu k večnému životu.

Sloboda jednania a láska k blížnemu sa nevylučuje

Verím, že pokiaľ budeme mať lásku k blížnemu na prvom mieste, vyjadrovanie slobody slova či už našej alebo u druhých ľudi nás nebude nútiť k nenávisti ale naopak k pochopeniu a k úcte k druhým.  Napokon všetci sme synmi a dćerami Nebeského Otca.

The post Sloboda jednania a demokracia appeared first on PodteSvati.sk.