Je 23.00 a ja sa konečne chystám do postele. V duchu si nadávam, že opäť idem spať neskoro a zajtra budem zbytočne unavená. Kedy sa to už naučím?! V tom si spomeniem, že som sa ešte nemodlila a tak pokľaknem, a zmorená sa podujmem na pár extrémne hlbokých viet. Poďakujem za všetko a veľmi sa nenamáham myslieť na to, čo to vlastne znamená. Predložím Bohu svoje obvyklé prosby, aj keď pekné, tak trochu otrepané. Končím a nadobro zaspávam.

Modlitba je výbornou formou meditácie

Modlitba však môže byť iná. Môže byť dokonca výbornou formou meditácie, pokiaľ myslíme na to, že modlitba je rozhovor na duchovnej úrovni. Majú spolu komunikovať náš duch a Boh najčastejšie cez Ducha Svätého. Duch ale hovorí tichým a jemným hlasom a preto je potrebné, aby sme sa upokojili a utíšili, našli si vhodné prostredie a samozrejme aj čas.

Boh je priateľ s ktorým môžete len tak sedieť

Niekedy slová nie sú potrebné. Máte priateľa s ktorým môžete len tak sedieť a cítiť sa dobre? Boh môže byť takýmto priateľom pre všetkých. Niekedy môžeme pri modlitbe len sedieť a byť ticho a pocítime lásku Nebeského Otca i Ježiša Krista, ktorá je príjemná a zohrieva pri srdci ako oheň v zime. A Nebeský Otec vás uistí o hodnote miernosti a tichosti a akejsi obete, ktorú dávate svojim časom, ktorú On premení na požehnanie. Modlitby naozaj môžu byť osobné, zmysluplné a výživné.

Keď myšlienky utekajú rôznymi smermi

Modlitba nemusí byť niečím čo máme vykonať,  ale môže byť časťou nášho života. Niekedy sa stáva, že nám počas modlitby utekajú myšlienky iným smerom, ani si to neuvedomíme a možno už niekoľko minút rozmýšľame nad tým, čo ešte musíme urobiť alebo nad niekým iným než je Boh. To je v poriadku, stačí sa len vrátiť opäť k modlitbe a ak sa to stane znovu, rozhodnime sa znovu sa vrátiť k modlitbe. Veď celý náš život je o rozhodovaní znovu a znovu sa vracať k Bohu. Či sú to naše skutky alebo myšlienky. Modlitba je rozhovor, ktorému sa postupne učíme, ako ďalším veciam, ktoré majú význam. A učí nás to sám Boh.

Modlitba ako duchovné jedlo

Niekedy počas modlitby prichádza k mocným duchovným skúsenostiam, ktoré zostanú v našej pamäti na stálo. Prirovnala by som to k výbornému jedlu, ktoré ste niekedy v minulosti jedli a spomienka naň u vás pretrvala až do dnes. Mať perfektné nezabudnuteľné jedlo, ale nie je zmyslom jedenia ako takého. Jete tak či tak, aj keď to nie je vždy niečo výnimočné. Je to však jedlo, ktoré vás nasýti a zaženie hlad. Podobné je to s modlitbou. Nie vždy sa stane zázrak, nie vždy dostaneme odpovede a inšpirácie, ktoré nadobro zmenia náš život. Avšak skutočná modlitba nás môže zakaždým duchovne nasýtiť. Poskytnúť nám potrebné upokojenie a vnútornú silu pokračovať v našich činnostiach.

Boh je Pán, nie sme to my

Možno ste zvyknutí Bohu predložiť dlhý zoznam vašich prianí či úloh pre Boha, ktoré má splniť. Je prirodzené, že hlavne v čase trápenia, jednoducho chceme, aby už pominulo. Alebo si prajeme uzdravenie našich blízkych z choroby či hľadáme novú skvelú prácu, ktorú máme do bodky vysnívanú. Napriek tomu, že sú naše prosby spravodlivé a šľachetné si potrebujeme uvedomiť, že my nie sme pánmi nad Bohom, ani nie sme tak múdri, a on tak neskúsený, aby sme Mu museli hovoriť presne, čo má robiť. On nie je džin v čarovnej lampe ale je najinteligentnejšou bytosťou vo vesmíre, ktorá nás stvorila. Skúsme mať  nabudúce pri našich modlitbách prianie byť nástrojmi v rukách Pána. Skúsme mu vyjadriť dôveru pri riešení našich problémov, zdôverme sa Mu s tým, čo nás trápi a čo by sme potrebovali ale nehovorme mu presne, čo ma robiť, aby nám pomohol.

Aj Boh prehovorí

Modlitba je rozhovor. Neskončime modlitbu po tom, čo povieme všetko, čo máme na srdci. Zostaňme v tichosti, aby sa aj Boh mohol dostať k slovu.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Modlitba – skutočný rozhovor s Bohom (4. časť) appeared first on PodteSvati.sk.

Úryvky z Kníh Mojžišových použité v modlitbe Shema

Počuj, Izrael!

„Počuj, Izrael! Hospodin, náš Boh, je jediný Hospodin. Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. Slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú v tvojom srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať. Priviažeš si ich ako znamenie na ruku, budeš ich mať ako pásku na čele medzi očami a napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány.” (5. kniha Mojžišova 6:4-9)

…aby ste milovali Hospodina celým srdcom svojim…

„ Ak budete naozaj poslúchať moje príkazy, ktoré vám dnes dávam, totiž, aby ste milovali Hospodina, svojho Boha, a slúžili Mu celým srdcom a celou dušou, tak dám dážď vašej krajine v pravý čas, jesenný i jarný dážď; zoberieš svoje obilie i svoj mušt i olej a dám ti trávu na poli pre tvoj dobytok; budeš jesť a nasýtiš sa. Dbajte, aby sa vaše srdce nedalo zviesť, aby ste neodbočili, neslúžili iným bohom a neklaňali sa im. Lebo hnev Hospodinov by vzplanul proti vám, On by zatvoril nebesá a nebolo by dažďa, zem by nevydala svoje úrody a vy by ste rýchlo vyhynuli v dobrej krajine, ktorú vám Hospodin dáva.Vložte si tieto moje slová do svojho srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenia na svoje ruky; i budete ich mať ako pásku na čele medzi svojimi očami.  Poučte o nich svoje deti; hovor im o nich, keď budeš sedieť vo svojom dome i keď pôjdeš cestou, keď budeš líhať i keď budeš vstávať.  Napíš ich na veraje svojho príbytku a na svoje brány, aby sa rozhojnili vaše dni i dni vašich synov v krajine, ktorú Hospodin prísahou zasľúbil dať vašim otcom, pokiaľ sú nebesá nad zemou. ” (5. kniha Mojžišova 11:13-21)

Ja som Hospodin, váš Boh

„Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom, nech si zhotovujú strapce na okraje svojich šiat po všetky pokolenia a nech dajú na okrajové strapce purpurovomodrú šnúrku.  Strapce nech vám slúžia na to, aby ste sa – kedykoľvek sa na ne pozriete – rozpomenuli na všetky príkazy Hospodinove, aby ste ich plnili a nechodili za žiadosťami svojho srdca, ani svojich očí, ktoré by vás zaviedli k smilnej nevere, aby ste si pripomínali a plnili všetky moje príkazy a aby ste boli svätými pre svojho Boha. Ja som Hospodin, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z Egypta, aby som sa stal vaším Bohom. Ja som Hospodin, váš Boh.” (4. kniha Mojžišova 15:37-41) 

Čo sa stalo s modlitbou Shema

Je možné, že si dvanásť ročný Ježiš práve z cesty do Jeruzalemu domov priniesol manuskript modlitby Shema zo synagógy. Takisto vieme, že intenzívne študoval päť kníh Mojžišových, knihu Izaiáša a Jeremiáša, na koľko sa na ne mnohokrát odkazuje pri svojom učení.

Modlitba Shema však za Kristových čias začala byť bezmyšlienkovito omieľaná a tak strácala na svojom význame. Ježiš Kristus proti takejto  forme „modlitby“ protestoval  a vyjadril sa takto:

„ Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. ” (Matúš 6:6,7).

Praktika sústavného opakovania určitého písma, ktorú farizeji významne rozšírili bola Ježišom odsúdená. Pán teda učil svojich apoštolov a učeníkom ako sa majú modliť.

Ako nás učil Ježiš modliť sa

Kristus vo svojej modlitbe nepoužil presné znenie písiem, napriek tomu, že ich dôverne poznal, čo dával najavo vo svojom učení. Svojou modlitbou nám dal príklad ako sa modliť alebo čo všetko môžeme do svojej modlitby zahrnúť.

Jeho modlitba začína oslovením Boha. Kristus hovorí o Bohu ako o Otcovi nás všetkých, o Otcovi, ktorý je na nebesiach. Ďalej vyjadruje túžbu príchodu Jeho kráľovstva na zem. Na to Ježiš  uznáva, že prijíma vôľu Nebeského Otca vo všetkých veciach, čím Mu preukazuje svoju dôveru.

Ďalej hovorí „chlieb náš každodenný daj nám dnes“, čím nás učí, že máme prosiť Boha o všetky svoje každodenné či svetské potreby, nech už je to jedlo, ktoré potrebujeme prijímať alebo strecha nad hlavou, práca, vyriešenie finančných problémov alebo uzdravenie z choroby.

Nasledujúcou časťou modlitby nás Spasiteľ učí, aby sme každý deň alebo čo najčastejšie činili pokánie. Chce aby sme si priznali svoje chyby a slabosti a poprosili Nebeského Otca o ich odpustenie a pomoc s naši obrátením. Je ale dôležité, aby sme aj my odpustili ľuďom, ktorí sa prehrešili proti nám. Máme Boha taktiež prosiť o pomoc a silu, aby sme dokázali odolávať pokušeniam.

Otčenáš

Táto modlitba bola nazvaná jej prvými dvoma slovami a je známa ako „Otčenáš.“  Stalo sa však presne to, čomu sa Ježiš Kristus bránil a čomu chcel vďaka tejto „ neformálnej“ modlitbe zabrániť. Ľudia sa ju pod vplyvom Katolíckej cirkvi začali povinne naspamäť učiť, recitovať až postupne bezmyšlienkovito omieľať. Následne boli vymyslené ďalšie a ďalšie modlitby, ktoré síce mohli byť pekné, ale nakoniec spôsobili, že sa mnohí ľudia skutočne nemodlili, ale len recitovali.

Ježiš Kristus jednoducho chcel svojich učeníkov naučiť, aby otvorili svoje srdcia a komunikovali s Nebeským Otcom ako s reálnou osobou, ktorou On je. On je naším Otcom. A ako každý dobrý otec chce vedieť, ako sa Jeho deti majú. Chce vedieť, čo ich trápi, čo potrebujú a ako im môže pomôcť. Aj napriek tomu, že nás pozná, chce s nami rozvíjať obojstranný vzťah. Jednoducho chce, aby sme spolu komunikovali.

Učila som sa modliť sa

Spomínam si, že keď som sa prestala modliť Otčenáš a začala sa modliť vlastnými slovami, najskôr som nevedela, čo mám povedať. Bolo mi jasné, že ak neviem čo povedať Bohu, dovtedy som sa k Nemu naozaj nemodlila. Moje prvé modlitby boli rozpačité. Je pravda aj to, že som sa po možno prvých troch cítila tak, že som sa bez toho Otčenáša „ poriadne nepomodlila“. Avšak postupom času moje modlitby nadobudli hlboký význam. Dokázala som naozaj Bohu vyjadriť túžby ale aj obavy svojho srdca. Také o ktorých som nikomu nepovedala a o niektorých som do vtedy ani nevedela. Skutočné modlitby mi dovolili nahliadnuť do svojho vnútra a získať pokoj. Neskôr som sa učila počúvať, čo mi chce povedať Pán. Keďže Duch hovorí tichým a jemným hlasom nie je pre mňa vždy ľahké počuť Božiu vôľu. Postupne sa to však učím a viem, že ak nepoľavím naozaj raz spoznám Boha.

The post Otčenáš alebo prečo nás učil Ježiš ako sa modliť appeared first on PodteSvati.sk.

Veríme, že ozajstné šťastie dosiahneme skrze nasledovanie Božích prikázaní. Ich dodržiavaním a súčasným rozvíjaním zásad viery v Krista vedie k vnútornému pokoju a zdravému pohľadu na životné problémy, ktoré prirodzene spôsobujú stres.

Čítanie písem

Častokrát sa obraciame na pomoc do písem-Božieho slova. Biblia a Kniha Mormonova obsahujú verše, ktoré dodávajú nádej, silu a ukážu nám smer. Čítanie a premýšľanie o Božom slove sú jedným zo spôsobov, ako Nebeský otec dáva svojim deťom pokoj.

“Tento úbožiak volal, Hospodin ho vypočul a vyslobodil ho zo všetkých súžení.” (Žalmy 34:7)

Hospodin mu povedal: Dobre som si všimol útrapy svojho ľudu v Egypte. Počul som jeho volanie o pomoc pod údermi poháňačov a viem o jeho bolestiach. 8Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypta a vyviedol z tej krajiny do krajiny dobrej a rozľahlej, oplývajúcej mliekom a medom, kde bývajú Kanaánčania, Chetiti, Amorejčania, Perizzejci, Chivviji a Jebúseji.” (Exodus 3:7-8)

V písmách dáva Boh jasne najavo, že k Nemu môžeme volať a akejkoľvek stresovej, či inak vyhrotenej situácii. Písma nám ponúkajú veľa príkladov, kedy Boh pomáha svojim deťom, v prípade keď Ho zúfalo potrebujú a obrátia sa k Nemu kvôli úľave. Z týchto veršov je možné sa naučiť ako dôverovať Bohu, a tak sa zbaviť stresu, alebo ho aspoň znížiť.

Modlitba a služba

Modlitba uvoľní myseľ a ducha. Modlitba otvára v istom zmysle slova líniu komunikácie s Bohom a môže byť považovaná za formu meditácie, ktorá pozýva pokoru do života a vnáša iný pohľad na (aj) zložité životné otázky.

Apoštol Pavol radil Kristovým nasledovníkom, aby sa vždy obrátili k modlitbe v časoch súženia. Pavol nám poskytol aj rady ako sa zachovať k našim “oponentom” a ako v dobrom premôcť zlé tohto sveta. Voľbou dobra a služby druhým premáhame zlo.

Radujte sa v nádeji. V súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. Majte účasť na potrebách svätých. Voči cudzím buďte pohostinní. Dobrorečte tým, ktorí vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte. (Rimanom 12:12-14)

Nikomu neodplácajte zlom za zlé. Usilujte sa o to, čo je dobré v očiach všetkých ľudí. Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé. (Rimanom 12:17-21)

Viera

Viera je nevyhnutnou požiadavkou, aby Božie požehnania vstúpili do našich životov. Viera v Ježiša Krista je tiež prvou zásadou Jeho evanjelia. Verní Mormoni pevne dôverujú Bohu, že im pomôže a časoch preplnených stresom. Skutky viery umožňujú mormónom – a každému, kto vkladá dôveru v Boha – zažiť zázraky modlitby, služby a štúdia Písem.

Tu nájdete pôvodný článok/blog.

The post Stres? Ako sa vyrovnávajú mormoni so stresom v každodennom živote?? appeared first on PodteSvati.sk.

Sme známi pre naše veľké srdce, jasné úsmevy a ochotu priniesť zemiakový šalát komukoľvek v núdzi. Ale čo vtedy, keď život rozbije našu radostnú povesť? Dovolíme si, pocítiť hlboké ľudské emócie, alebo cítime tlak, aby sme mali vždy usmievavú tvár, aj keď sa svet okolo nás rozpadá?

Keď bola môjmu manželovi diagnostikovaná rakovina sarkómu, mal iba 28 rokov, bola som konfrontovaná s víchricou emócií. Bola som zničená, frustrovaná, zmätená. Moje srdce bolo zlomené a vydesené. Jediní pacienti s rakovinou mladší ako 60 rokov, o ktorých som vedela, boli z príbehov. Avšak oni sa sústredili na to, aby boli odvážni, pozitívne naladení a šťastní napriek tomu, že mali ťažkosti. Ja som sa vtedy vôbec necítila ako odvážna, pozitívna a už vôbec nie šťastná.

Dajte k tomu ďalšiu emóciu: vinu.

Dospela som k záveru, že som robila všetko nesprávne. Prečo som nezareagovala s optimizmom a silou? Chýbala mi viera?

Od okamihu zistenia diagnózy som sa nikdy neprestala modliť. Nepochybovala som o tom, že ma Boh počul, a moje svedectvo bolo pevné. Prečo som necítila veselý postoj, ktorým majú Mormoni “vyžarovať“?

Aj Ježiš plakal

Potom som premýšľala o živote svojho Spasiteľa. Najkratší verš z písiem sa stal jedným z najsilnejších: Ježiš zaplakal. Keď Lazár zomrel Ježiš sa neusmial, nepriniesol šalát a neprepustil všetky starosti. On plakal. Nepovedal Márii a Marte, že ak by boli silnejšie a vernejšie, necítili by smútok. Plakal s nimi. Samozrejme, On vedel, že smrť je dočasná, ale neodsunul emócie nabok. Cítil hlboký smútok. Po smrti svojho priateľa mal skutočne dôvod zaplakať, a necítil sa vinný kvôli svojim slzám.

Ježiš Kristus prešiel celým spektrom emócií. Z nejakého dôvodu sme možno pokúšaní myslieť si, že máme byť vždy šťastní. Asi nie je fér, aby sme mali vždy takéto očakávania. Smútok nás môže priviesť k väčšej empatii. Frustrácia nás môže viesť k tomu, aby sme vždy stáli za správnym. Nepokoj nás môže priviesť k modlitbe. A bolesť na duši nás môže priniesť ku Kristovi.

Tým, ktorí sa trápia, nechýba viera

Keď sa pozerám na svoju uslzenú tvár v zrkadle, uvedomujem si, že to robím správne. Je v poriadku, že sa cítim zničená, že môj manžel má rakovinu. Je v poriadku, že som znepokojená ohľadom našej budúcnosti. Je v poriadku, že som frustrovaná, keď jeho lieky nezaberajú a sklamaná keď dovolenky trávime spolu v nemocnici. Je v poriadku, že spolu plačeme, keď ho lyžičkou kŕmim a bandážujem jeho ubolené telo. Je v poriadku, keď prosíme Boha, aby od nás odobral tento kalich, ak je to v súlade s Jeho vôľou.

Nič z toho neznamená, že nám chýba viera.

Ak Kristove slzy inšpirovali mnohým, môžu aj mňa. Bolelo ho srdce, keď videl, že jeho milovaní trpia, rovnako ako moje srdce bolí, keď je môj manžel požieraný bolesťou na nemocničnom lôžku. Kristus pravdepodobne nenávidel malomocenstvo rovnako, ako ja nenávidím rakovinu. V písmach sa nepíše, že Kristus sa usmieval do tváre bolestným skúškam. Niektoré dni som prvá, ktorá sa usmieva v nemocničnej čakárni, iné dni si pripomeniem, že aj Ježiš plakal, a je v poriadku keď si aj ja poplačem.

Ježiš Kristus dovolil, aby sám pocítil hĺbku pocitov, a preto viem, že ich môžem precítiť aj ja.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na www.ldsliving.com pod názvom „Jesus Wept, and So Can I: Why We Need to Realize We Don’t Always Have to Be Happy“.  Autorkou článku je Julieann Selden.

[Slovak] ©2017 LDS Living, A Division of Deseret Book Company | English ©2017 LDS Living, A Division of Deseret Book Company

The post Ježiš plakal, môžem aj ja: Prečo nemusíme byť vždy šťastní appeared first on PodteSvati.sk.

Existujú výzvy, na ktoré samy nestačíme. Sú väčšie než rady, ktoré nám dajú tie najlepšie knižky. Sú väčšie než pomoc, akú získame od ľudí, či sociálnych programov. Sú to zaťažkávacie skúšky, za ktoré Boh prisľúbil: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám.“ (Matúš 7:7) Nemusíme postrehnúť, že naše ťažkosti úplne vymiznú ale skrze modlitbu sa učíme kráčať naprieč naším skúškam spoločne s Bohom a krok za krokom nájdeme väčší pokoj, nádej a porozumenie.

Modlitba je palivom na celý deň

Ježiš nás učil, že máme vzhliadať k Bohu každý jeden deň pre vedenie a pomoc. Ale robíme to?

Modlitba nám dokáže poskytnúť brnenie a ochranu pred pokušením, odpočinutie od psychického vyťaženia strachu a neistoty. Modlitba premení každú temnú noc v jasný deň počas toho ako Jeho svetlo a láska do plna naplní naše srdcia.

Spisovateľ C.S. Lewis to opísal takto: „Boh utvoril ľudský stroj, aby fungoval na sebe. On (Boh) je palivom, ktoré naše duše spaľujú, alebo jedlo, ktorým sú naše duše vyživované. Neexistuje žiadne iné palivo.“

Vďaka modlitbe dokáže Boh dodávať palivo našim manželstvám, deťom, v práci, rozhodnutiam, našim svedectvám, pocitom, či cieľom. Jeho palivo prichádza v mnohých podobách ako múdrosť, večný pohľad na život, odvaha, pokoj. Jeho palivo nám nepomôže iba s našimi problémami ale pomôže nám byť tými najlepšími „JA“. Pomôže nám činiť pokánie, zlepšovať sa a nakoniec dosiahnuť veľkosť plnosti Kristovej.

Modlitba dáva oheň našej pamäti

Modlitba nám pripomína, že sme deti milujúceho Nebeského Otca, ktorý nám zaručuje prístup k Nemu a Jeho večným pravdám.

„V zásade nejde o to, aké slová použiť … je to priblíženie sa k Nebeskému Otcovi so zámerom byť ním vypočutí. On je Bohom nad všetkým, Otec nad všetkými a aj tak je nám ochotný udeliť svoju pozornosť ako jednému z Jeho detí.“

Ako príklad poslúži keď Joseph Smith vo väznici Liberty Jail prosil Pána: „Ó Bože, kde si?“ A milujúci Otec odpovedal: „Syn môj, pokoj buď duši tvojej; protivenstvo tvoje a strasti tvoje potrvajú iba malú chvíľku.“ (NaZ 121:1,7)

Muselo to dodať Josephovi potrebné palivo, aby vytrval i niečo dlhšie.

Joseph Smith, Mojžiš, Mária – Ježišova pozemská matka sú príkladmi jedincov z písiem kedy Boh použil svoj hlas alebo hlas svojich služobníkov, aby hovorili k Jeho deťom. Každý takýto prejav bol osobný a špeciálny. Keďže Boh je ten istý včera, dnes a navždy, tieto osobné zjavenia-rozhovory naďalej pokračujú. To nám môže pripomenúť, že každý jeden z nás má osobný vzťah s Bohom.

Je to súčasne jednoduché a dômyselné, tak ako to opísal prezident Hinckley niekoľkými krátkymi vetami.

Náš vzťah s Bohom nám dáva silu, ktorú potrebujeme, aby sme ustáli búrky života. Každé radovanie sa je požehnaním a každá skúška je pozvánka priblížiť sa bližšie k Nemu, spoliehať sa na jeho milosrdenstvo a ísť vpred.

Modlitba poháňa osobný pokrok

S modlitbou k Bohu sú všetky veci možné. Bez modlitby nám chýba moc k napredovaniu. Modlitba je bránou k nášmu pokroku. Starší Pearson učil: „Bez modlitby neexistuje návrat k Otcovi. Bez modlitby, pokánia, odpustenia a očisťujúcej moci Kristovho uzmierenia nieje návrat k Bohu možný. Bez modlitby, dostatočnej viery rozumieť a dodržiavať prikázania nieje možné. Bez modlitby je nevyhnutná duchovná moc na prekonanie pokušenia, skúšok a nepriazni nedostupná.“

Počas cesty životom ideme zastávkami príležitostí a skúšok pozemského sveta. To všetko môžeme činiť spolu s Bohom, ako našim spoločníkom, ktorý povedal: „Toto je moje dielo a sláva – uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka“. Modlitba je nástroj, ktorým Boh poháňa naše životy, zaručuje nám Jeho osobnú pozornosť a činí náš pokrok možným. Všetko, čo treba urobiť je „spýtať sa Boha“.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na lds.org/blog/, bol upravený pre slovenského čitateľa.

The post Palivo, ktoré poháňa naše životy sa volá modlitba appeared first on PodteSvati.sk.