Druhá domovina

Aké bolo vrátiť sa späť na Slovensko po tvojej misii? Bolo to čudné, pretože už nenosím menovku na bielej košeli. Žijem ako normálny človek. Tiež som si uvedomil, že môžem byť vlastne ako Slovák, pretože hovorím po slovensky a teraz tu žijem.

Ako dlho si teraz na Slovensku? Teraz 2 mesiace ako učiteľ angličtiny, predtým 2 roky ako dobrovoľnícky misionár.

Počas misie na náměstí, 2016

Prečo si sa vlastne rozhodol vrátiť sa späť na Slovensko? Pretože Slovensko sa mi páči najviac. Je to druhé miesto, ktoré môžem nazvať svojím domovom. Dva roky na misii vo mne utvorili zo Slovenska moju druhú domovinu.

Takže rodná Arizona a Slovensko sú tvojimi domovinami, áno? Presne tak, i keď Arizona je pre mňa príliš horúca, tak neviem … v tomto ohľade mám radšej Slovensko.

Dva roky na misii vo mne utvorili zo Slovenska moju druhú domovinu.

Ako si si užil tieto 2 mesiace na Slovensku? Celý čas som pracoval v rodine s dvomi deťmi. Učil som ich angličtinu a bol som ich opatrovateľ. Pripravoval som pre nich aktivity. Veľa času sme trávili výukou vonku v nádhernej slovenskej prírode. Cez víkendy som cestoval. Vieš mojím obľúbeným miestom všeobecne je les. Takže veľa času som strávil práve tam.

Z Viedne, október 2018

Nikdy predtým som nepracoval s deťmi, takže to bola ťažká práca. Nevedel som, čo presne robiť, aby mali zábavu a niečo sa vždy naučili. Plus, vždy chceli niečo nové. Takže som potreboval niečo zaujímavé na každý jeden deň. Neľahká úloha.

Aké myslíš, že sú slovenské deti v porovnaní s americkými? Deti sú všade rovnaké. Sú plné života. Podľa mňa sú rovnako poslušné, a to viem z prvej ruky.

Dušičky, cestovanie, ľudia

Teraz je obdobie dušičiek, Sviatku Všetkých zosnulých. Ako sa ti páči tento sviatok v porovnaní s Halloweenom? Obidva sviatky majú dočinenie s mŕtvymi. Páči sa mi, ako som šiel s rodinou 1. novembra na cintorín. Bolo to naozaj pekné. Jeseň, horiace sviečky, ľudia si prišli uctiť svojich predkov. V Amerike je Halloween niečo zábavné. Na Slovensku je Sviatok Všetkých zosnulých niečo duchovné, hlbšie. Myslím, že by sa dali skĺbiť tieto dva sviatky. Ako Halloween a Vianoce u nás v Amerike. Každá vec má svoju dobrú časť a záleží na pohľade daného človeka, či sa rozhodne zabávať alebo na tie veci nadávať.

Počas víkendov si cestoval. Čo všetko si stihol vidieť? Tu je všetko na dosah. Žil som v Handlovej ale stihol som vidieť Bojnice, Žilinu, Bratislavu, Viedeň, Budapešť, Prahu … cestoval som autobusmi. Mal som dosť času, aby som videl všetko možné. Spoje boli naozaj dobré.

Čo ti bude chýbať, keď zakrátko odídeš zo Slovenska späť do Idaha za štúdiom? Určite jedlo a ľudia. Bryndzové halušky, kofola, vinea. Doma je veľa priemyselne procesovaných jedál. V Európe je jedlo chutne varené a čerstvo pripravované. Guláš a boršč sú jedlá, ktorých recepty som sa naučil.

Čo sa ti najviac páči na Slovákoch ako ľuďoch? Ľudia na dedinách sú najúprimnejší. Sú priateľskí a úprimní, to mám rád. V mestách je to asi ako očakávaš, ale záleží na človeku, samozrejme. Je to asi všade po svete.

Malebná slovenská krajina

Čo by si navrhol, aby ľudia na sebe zmenili? Mmmm … (dlhšia pauza) … To je ťažké. Ani neviem, ako to povedať. Je to možno iba maličkosť, lebo Slováci sú skvelí ľudia. Každý žijeme svoj život a bolo by dobré, ak by sme hľadeli na veci z rôznych uhlov, inými očami.

Návrat na Slovensko?

To je zaujímavý pohľad. Chcel by si sa jedného dňa vrátiť na Slovensko? Viem si to predstaviť. Keď by som mal dobrú prácu, lebo chcel by som svoj vlastný domček. Život v paneláku nie je pre mňa. Domček so záhradkou pri lese, chodiť na hríby.

Aké máš plány po svojom návrate? Dve mesiace budem v doma v Arizone predtým ako sa presuniem na univerzitu BYU-Idaho. Chystám sa študovať biochémiu, chcem byť vedec.

Devin, vďaka za tvoj čas. My ti prajeme to najlepšie, aby sa ti darilo v Idahu pri štúdiu biochémie a určite k nám opäť zavítaj. Naše dvere sú vždy otvorené, drž sa!

Tento článok vznikol na základe rozhovoru počas Devinovej návštevy v Bratislave. Obrazový materiál použitý v tomto článku je vlastníctvom Devina Harpa a bol použitý s jeho súhlasom.

The post Návrat na Slovensko – rozhovor s Devinom appeared first on PodteSvati.sk.

Žiadny dobrý skutok nieje zbytočný

Naši nitrianski misionári, misionári Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, sa s nadšením zapojili do projektu prípravy divadelnej Nitry a natierania plotu komunitného centra na Klokočine. V stredu zvládli dôsledné vyčistenie, usušenie a opätovné uskladnenie 140 pneumatík. Samy ľudia, prijímajúcu túto pomoc povedali: „To sme ani nečakali, že za 2 dni stihnete. Vy ste to ale spravili za 2 hodinky …“ Nasledujúci deň natierali plot komunitného centra spolu s jednou slečnou, ktorú poznali už z predchádzajúcich dobrovoľníckych akcií a práca im šla doslova od ruky. Dobrovoľníci vyjadrili pocity radosti za dobre odvedenú prácu a súčasne vďačnosť, že sa mohli doň zapojiť.

“Žiadny dobrý skutok, akokoľvek malý, není nikdy zbytočný.”

Ezop

Nitrianski misionári

V Nitre a blízkom okolí dobrovolničia tým, že zdieľajú posolstvo znovuzriadeného evanjelia s každým, kto prejaví záujem dozvedieť sa viac a obohatiť svoj život o mnohé pravdy, ktoré sa zo zeme vytratili. Navštevujú členov Cirkvi v ich domovoch, poskytujú im službu a duchovnú podporu vždy keď je potreba. Vnášajú svetlo do životov ľudí a ich snahou je pomôcť každému prísť ešte o niečo bližšie k Ježišovi Kristovi. Keďže ich materinským jazykom je angličtina, organizujú a vyučujú bezplatné kurzy angličtiny. Radi vyhľadávajú rozličné projekty služby a priložia ruku k dielu všade tam, kde je jej nedostatok. Ak ste ich ešte nemali príležitosť stretnúť, neváhajte a nezdráhajte ich samy kontaktovať! Môže to iba obohatiť váš život. 

The post Dobrovoľníci v Nitre – týžďeň dobrovoľníctva 2018 appeared first on PodteSvati.sk.

Pravdepodobne ste však nepočuli o tom, keď misionár, klasicky v bielej košeli a kravate, dal Johnovi Deppovi Knihu Mormonovu.l

22. Júna 2012 bol Johnny Depp na radnici v Creede štátu Colorado, kde sa konala autogramiáda po nakrúcaní častí filmu The Lone Ranger. Stretol tam dvoch mormónskych misionárov: Staršieho Truda a Staršieho Wilda. Johnny Depp sa ich spýtal na menovky, svietiace na košeliach.

“Starší Wilde vyzval Deppa, aby prijal Knihu Mormonovu. Depp presvedčivo odpovedal: “Samozrejme, “a potom podpísal ešte jednu, ktorú sme mali,” hovorí Tyanya Mortensen Smith, ktorá je členkou pobočky Del Norte v Creede, ktorý sa tiež zúčastnil tejto udalosti.

Podľa Smithovej slov bol Depp veľmi trpezlivý a priateľský počas celej akcie a dokonca povedal: “Ďakujem za knihu, chalani”, v tom ako boli misionári na odchode.

Tento článok nájdete tu v plnom znení. Jeho autorkou je Katie Lambert.

The post Keď misionári stretli Johnnyho Deppa a dali mu Knihu Mormonovu appeared first on PodteSvati.sk.

Rozhovor so študentami teológie

Počas jedného dopoludnia sme hovorili s ľuďmi na námestí o živote Ježiša Krista. Stretli sme dvoch mladých mužov, študentov teológie, s ktorými sme sa pustili do reči. Boli práve po prednáške o živote Ježiša Krista a tak sme videli, že obaja doslova chrlili informácie o jeho živote z Nového zákona. Hovorili o mnohých z Ježišových zázrakov, jeho neustávajúcej službe a príklade pre ľudí.

Viete o Ježišovi z Nazareta, ako ho Boh pomazal Duchom Svätým a mocou, takže chodil, dobre robil a liečil všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s ním. (Skutky 10:38)

Ja a môj spoločník sme zaujato počúvali a boli naozaj radi, že sme stretli mladých ľudí ochotných hovoriť o Kristovi. Po chvíľke som sa ich ja, misionár na plný úväzok s menovkou, spýtal: „Veríte v Krista, veríte v jeho mocné skutky počas pozemského života?“ Odpoveď týchto dvoch mladých mužov nenechala na seba dlho čakať, keď odvetili: „Nie, neveríme …“ Pozastavil som sa, keďže v ich hlase sme nezaznamenali ani len náznak irónie. Nedalo mi to, Nerozumel som im. Kládol som si otázku: „Ako je možné, že študenti teológie nemajú osobné svedectvo o Spasiteľovi sveta?“ Veď predsa oni tak dokonale poznajú príbehy o Ňom. Jako to, že im chýba svedectvo, že On v skutočnosti existoval. Nemajú sa predsa, títo dnes-študenti teológie, pripraviť na svoje povolanie kňazov? Kládol som si mnohé ďalšie otázky, ktoré väčšinou zahŕňali „prečo“, ale odpovede neprichádzali. Keď sme sa lúčili, túžil som spoznať týchto mladých mužov hlbšie a pomôcť im získať osobné svedectvo o Kristovi.

Čím viac sa o svedectvo delím, tým je silnejšie

Cítil som veľkú vďačnosť za čas, ktorý som osobne venoval modlitbe, čítaniu písiem s rodičmi už od útleho veku. Cítil som vďaku za čas, ktorý mi v primárkach venovali všetky učiteľky a učitelia. Mojim vedúcim v mladých mužoch, ktorí vždy zdôrazňovali štúdium Božích písiem a žitie podľa zásad evanjelia Ježiša Krista. Vďaka môjmu odhodlaniu vedieť, či príbehy Nového zákona sú naozaj pravdivé, som získal osobné svedectvo o ich pravdivosti. Nebeský otec mi zodpovedal modlitby. Viem to a nikto mi osobné svedectvo nemôže vziať. Práve naopak deň za dňom sa o svoje svedectvo delím s ľuďmi v Českej republike a na Slovensku. A viete čo? Čím viac sa o svoje svedectvo delím, tým je silnejšie. Nie je to nádherné? Zdieľaním svedectva oň neprichádzam, ale práve naopak ho obnovujem a posilňujem. 

Osobné poznanie je mojím pokladom

Do svojho svedectva som investoval svoj čas a túžbu získať svedectvo. S prispením ľudí vôkol mňa, moje svedectvo rástlo a počas týchto 2 rokov mám možnosť povedať ľudom o znovuzriadenom evanjeliu Ježiša Krista. Viem, že toto evanjelium požehná každému, kto s úprimným zámerom príde pred Boha a bude sa chcieť dozvedieť o Božom pláne. Moje osobné svedectvo je pokladom, o ktorom ale s radosťou hovorím ostatným.

Tento článok vznikol z prevažnej miery ako inšpirácia z príhovoru Staršieho Reinesa slúžiaceho v Prahe.

The post Osobné svedectvo o Spasiteľovi je viac ako štúdium teológie appeared first on PodteSvati.sk.

Kviltovanie v Nitre

Aktivita sa uskutočnila v sobotný februárový podvečer a prilákala ľudí rôznych vekových skupín, ktorí sa naučili túto techniku kviltovania. Nejde o nič zložité ale vyžaduje to trpezlivosť, aby výsledná deka, či iný produkt zaujal. Vyrobené deky, hýriace pestrými farbami, boli darované tým, o ktorých starší vedeli, že im vyčarujú úsmev na tvári. Spýtal som sa starších, ktorí zorganizovali túto aktivitu na ich pohľad na službu všeobecne a samozrejme aj konkrétne na túto.

„Keď poskytujem niekomu službu, cítim sa byť súčasťou niečoho väčšieho. Cítim, že moja snaha činí rozdiel v mojom živote a živote tých, ktorým pomáham.“

„Službou pociťujem aj to, že všetci sme Božie deti. Každý z nás má silné stránky a taktiež svoje medzery, či potreby. Častokrát ani poriadne neviem, komu poskytujeme svoju dobrovoľnícku službu, ale viem ako týchto ľudí vidí Nebeský otec.“

Starší Kevern

 

„Najlepšie na službe je to, keď vidím radosť ľudí, ktorým sme pomohli. Aj vďaka tomu viem, že to, čo robím je správne. Niekedy je neľahké nájsť si čas ale vždy sa to vyplatí.“

Starší Papenfuss.

Misionári v Nitre: Starší Papenfuss, Fuqua, Wützke a Kevern.

„Milujem slúžiť ľudom. Domnievam sa, že zmyslom života je robiť veci pre druhých – slúžiť a stať sa podobným Kristovi. Ježiš Kristus je mojim všetkým. Je môj príklad, je mojím Spasiteľom.“

Starší Wutzke

Starší Fuqua premýšlal o službe takto:

„Skrze láskavú službu si ľahko nájdem priateľov a tak lepšie rozumiem nášmu odhodlaniu byť viac ako Ježiš Kristus. Spasiteľovi sa približujeme, keď pre Neho čisto z lásky slúžime druhým.“

„Ľudia vôkol nás budú vždy potrebovať niekoho na pomoc. Každý z nás sa môže pripojiť a nezištne pomáhať. Dokým sa samy „nestratíme“ v službe blížnym, naše životy majú len malý zmysel.“

Pomoc druhým nás vnútorne spája

Keď sa zapojíme do pomoci druhým ľudom cítime niečo, čo sa dá iba ťažko opísať slovami. To niečo nám umožňuje spojiť sa s tými, ktorým pomáhame. Mojím presvedčením je to, že služba druhým nám podáva jemný náhľad na to, ako Boh nazerá na svoje deti.

The post Služba – Februárové kviltovanie v Nitre appeared first on PodteSvati.sk.