Čo nasledovalo?

Trieda stíchla. Bola v údive.

“Nie som si istý, či je Kniha Mormonova pravdivá. Nie som tu tak dlho… ” povedal mladý, iba nedávno pokrstený muž.

“Nemôžem povedať, že viem, že “Kniha Mormonova je pravdivá, ale verím, že táto kniha je pravdivá. Čo viem, je to, že keď túto knihu čítam, mám lepší deň a stáva sa zo mňa lepšia osoba.”

Pokora pripustiť si … “Pozrite sa, nepoznám veľa vecí … ale snažím sa získať väčšie svetlo a vedomosti. Čo viem, je to, že som lepší, keď čítam túto knihu a žijem jej učenie.”

Vo svete potrebujeme viac ľudí, akým je práve tento mladík. Netrápil sa tým, čo si myslia jeho rovesníci. Jeho skromné svedectvo mohlo byť iné ako 99% svedectiev ostatných ľudí v miestnosti. Jeho svedectvo bolo predsa silné a mocné!

Tento mladík nebol skúseným používateľom cirkevného žargónu. Nepoznal cirkevnú kultúru a nemal veľa očakávaní. Ale mal vieru, tak silnú vieru, že mi skoro vyšli slzy.

Keď tento mladý muž hovoril, okamžite som sa podelil o tieto slová od Staršieho Hollanda:

“14-ročný chlapec mi nedávno povedal trochu váhavo:” Brat Holland, ešte nemôžem povedať, že viem, že Cirkev je pravdivá, ale verím, že je. “Objal som tohto chlapca tak, že mu skoro oči z jamiek vyskočili. Povedal som mu so všetkou horlivosťou svojej duše, že viera je vzácne slovo, dokonca cenný čin a nikdy sa nemusí ospravedlňovať za to, že “iba verí”. Povedal som mu, že aj Kristus povedal: “Nebojte sa, iba verte,” fráza, ktorá mimochodom niesla mladého B. Hinckleyho do misijného poľa. Povedal som tomuto chlapcovi, že viera bola vždy prvým krokom k presvedčeniu a že taktiež Články viery opakujú frázu “Veríme”. Vyjadril som svoju hrdosť, za čestnosť v jeho snahe získať svedectvo o Knihe Mormonovej.

Úprimnosť

Úprimnosť tohto mladého muža mu umožní nájsť spoločnú reč s mnohými ľuďmi, ktorí sú v rovnakej pozícii ako on. V koncepcii viery a nádeje, či viery a lásky je moc. Ale niekedy sa tieto pojmy zakrývajú slovami “ja viem”. Zriedka počujeme slová “dúfam” alebo “mám vieru”, že takéto a také budú. Niekto (a takí jednotlivci sú) v tom môže vidieť aj lajdáctvo niekoho, kto nevložil dostatok snahy na získanie vlastného svedectva.

Byť zapálený pre evanjelium, byť plný nádeje je dôsledkom našej viery. Naše činy odrážajú našu vieru … nie nevyhnutne vašu vedomosť o evanjeliu. Bolo to Nefiho silné presvedčenie, jeho vytrvalá nádej a jeho oddaná viera, ktorá ho priviedla k dodržiavaniu prikázaní. Nebola to jeho vedomosť, ktorá ho posunula dopredu aj keď toho vedel naozaj veľa. Naopak, Laman a Lemuel mali veľa vedomostí, ale chýbala im túžba veriť vo veci, o ktorých sa dozvedeli, čo spôsobilo v konečnom dôsledku ich pád.

Tento istý príklad by mohol byť rozšírený aj na mnohých starých a novodobých apoštolov. Nemusíte mať dokonalú znalosť niečoho, aby sme boli silným učeníkom Ježiša Krista. Je to túžba veriť, ktorá ovplyvňuje zmenu.

Nesnažím sa povedať, že jeden človek je lepší ako iný. Niektorí ľudia “vedia” a niektorí ľudia zatiaľ nie. Niektorí ľudia veria a dúfajú a niektorí ľudia potrebujú viac času. Tento mladý muž ma inšpiroval svojou čestnosťou a snahou získať silnejšie svedectvo tým, že najprv verí.

Tento článok nájdete na tejto webovej stránke v angličtine.

The post Čo robiť, ak si si nie ste istý, či je Kniha Mormonova pravdivá? appeared first on PodteSvati.sk.

Rozhovor so študentami teológie

Počas jedného dopoludnia sme hovorili s ľuďmi na námestí o živote Ježiša Krista. Stretli sme dvoch mladých mužov, študentov teológie, s ktorými sme sa pustili do reči. Boli práve po prednáške o živote Ježiša Krista a tak sme videli, že obaja doslova chrlili informácie o jeho živote z Nového zákona. Hovorili o mnohých z Ježišových zázrakov, jeho neustávajúcej službe a príklade pre ľudí.

Viete o Ježišovi z Nazareta, ako ho Boh pomazal Duchom Svätým a mocou, takže chodil, dobre robil a liečil všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s ním. (Skutky 10:38)

Ja a môj spoločník sme zaujato počúvali a boli naozaj radi, že sme stretli mladých ľudí ochotných hovoriť o Kristovi. Po chvíľke som sa ich ja, misionár na plný úväzok s menovkou, spýtal: „Veríte v Krista, veríte v jeho mocné skutky počas pozemského života?“ Odpoveď týchto dvoch mladých mužov nenechala na seba dlho čakať, keď odvetili: „Nie, neveríme …“ Pozastavil som sa, keďže v ich hlase sme nezaznamenali ani len náznak irónie. Nedalo mi to, Nerozumel som im. Kládol som si otázku: „Ako je možné, že študenti teológie nemajú osobné svedectvo o Spasiteľovi sveta?“ Veď predsa oni tak dokonale poznajú príbehy o Ňom. Jako to, že im chýba svedectvo, že On v skutočnosti existoval. Nemajú sa predsa, títo dnes-študenti teológie, pripraviť na svoje povolanie kňazov? Kládol som si mnohé ďalšie otázky, ktoré väčšinou zahŕňali „prečo“, ale odpovede neprichádzali. Keď sme sa lúčili, túžil som spoznať týchto mladých mužov hlbšie a pomôcť im získať osobné svedectvo o Kristovi.

Čím viac sa o svedectvo delím, tým je silnejšie

Cítil som veľkú vďačnosť za čas, ktorý som osobne venoval modlitbe, čítaniu písiem s rodičmi už od útleho veku. Cítil som vďaku za čas, ktorý mi v primárkach venovali všetky učiteľky a učitelia. Mojim vedúcim v mladých mužoch, ktorí vždy zdôrazňovali štúdium Božích písiem a žitie podľa zásad evanjelia Ježiša Krista. Vďaka môjmu odhodlaniu vedieť, či príbehy Nového zákona sú naozaj pravdivé, som získal osobné svedectvo o ich pravdivosti. Nebeský otec mi zodpovedal modlitby. Viem to a nikto mi osobné svedectvo nemôže vziať. Práve naopak deň za dňom sa o svoje svedectvo delím s ľuďmi v Českej republike a na Slovensku. A viete čo? Čím viac sa o svoje svedectvo delím, tým je silnejšie. Nie je to nádherné? Zdieľaním svedectva oň neprichádzam, ale práve naopak ho obnovujem a posilňujem. 

Osobné poznanie je mojím pokladom

Do svojho svedectva som investoval svoj čas a túžbu získať svedectvo. S prispením ľudí vôkol mňa, moje svedectvo rástlo a počas týchto 2 rokov mám možnosť povedať ľudom o znovuzriadenom evanjeliu Ježiša Krista. Viem, že toto evanjelium požehná každému, kto s úprimným zámerom príde pred Boha a bude sa chcieť dozvedieť o Božom pláne. Moje osobné svedectvo je pokladom, o ktorom ale s radosťou hovorím ostatným.

Tento článok vznikol z prevažnej miery ako inšpirácia z príhovoru Staršieho Reinesa slúžiaceho v Prahe.

The post Osobné svedectvo o Spasiteľovi je viac ako štúdium teológie appeared first on PodteSvati.sk.

Sestra Bingham hovorila primárne k vedúcim a učiteľom organizácií primárok, mladých žien a Združenia Pomoci prítomných jednak v pražskej cirkevnej budove, tak aj členom v celom kôle Praha prostredníctvom webcastu­. Tu je niekoľko myšlienok, svedectiev a postrehov, ktorá sestra Bingham s nami zanechala.

Jean B. Bingham

Svedectvo ako dentálna hygiena

Pri výuke evanjelia je potrebné, aby sme ako učitelia a vedúci mali silné osobné svedectvo. Osobné svedectvo o Kristovi a jeho znovozriadenej Cirkvi v týchto dňoch závisí na našej snahe získať ho. Použila príklad s každodenným čistením zubov. Aby sme si udržali zdravý chrup, 20-minútové čistenie si zubov v nedeľu dopoludnia nám ho nezaručí. Naopak každodenné poctivé čistenie si chrupu ho udrží zdravým. Naša konzistencia v osobnej modlitbe, štúdiu písiem a svätení dňa Sabatu nám zaručí pevné osobné svedectvo.

Sestre Bingham nadviazala na potrebu týchto každodenných „pilierov“ osobného svedectva a sestrám dosvedčila, že tak sú duchovne pripravené získať osobné zjavenie, ako aj zjavenie pre to ako žehnať ľudom, ktorým sme povolaní slúžiť.

Potrebujeme počuť váš hlas, sestry!

K správnej funkcii cirkevného zboru, či pobočky je potrebná aktívna účasť všetkých členov Rady zboru. Rovnako dôležité je radenie sa v predsedníctvach primárok (triedy detí vo veku 2-12 rokov), mladých žien (dievčatá vo veku 13-17) a Združenia pomoci.

Na názornom príklade vysvetlila úloha spoločnej rady a zdôraznila, že rozhodnutia nie sú činené na základe kompromisov, či konsenzu. Hlas sestier je dôležitý! Spomenula ako na stretnutiach s apoštolmi, či na pravidelných radách je často vyzvaná k tomu, aby sa podelila o svoj náhľad na veci. Radiť sa podľa spôsobu Pána vyžaduje duchovné potvrdenie a uistenie od Pána skrze Ducha svätého.

Učiť ako Spasiteľ

V našej snahe pozdvihnúť a povzbudiť nás samotných počas tried pomocných organizácií je umenie viesť diskusiu kľúčové. Dať priestor členom triedy podeliť sa o svoje zážitky, vypočuť si ich a ich svedectvo posilní jednak učiteľa, tak všetkých prítomných.

„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému“.

Sestra Bingham poradila, že pri príprave „lekcie“ je dôležité zamerať sa na tie aktivity, ktoré najviac prehĺbia naše svedectvo. Aktivity v Cirkvi nás majú pripraviť k uzavretiu, či oddanému dodržiavaniu zmlúv ako sú krst a prijatie Ducha Svätého, chrámové obdarovanie a pečatenie na večnosť.

Vyzvala nás k jednote, aby sme boli Svätými, ktorí sa nedelia na skupinky. Pripomenula nám verše z Knihy Mormonovej, kedy sa po príchode Krista, Nefiti a Lamaniti obracajú k Nemu a nebolo šťastnejšieho ľudu jako ich.

„Boli jedno, deti Kristove a dedičia kráľovstva Božieho.“

Budovanie rodín

Sedemdesiatnik Massimo de Feo, rodák z Tarenta v Taliansku vyjadril vďaku svojim učiteľkám v primárkach a sestrám, ktoré mu pomáhali na ceste životom evanjelia. Ako 10-ročný chlapec bol spolu so svojím bratom pokrstený. Presvedčene hovoril o tom, ako všetky naše snahy majú viesť k budovaniu silných rodín a tak budovať Božie kráľovstvo na zemi. „Všetko je o rodinách, o základnej jednotke spoločnosti a Cirkvi“.

Starší de Feo nás na záver uistil, že naše obete času nie sú márne a Pán nám požehná. Toto stretnutie počas valentínskeho večera bolo skutočnou duchovnou hostinou, pre každú sestru, či brata, ktorí prišli duchovne naladení, aby získali potrebné vedenie do svojich cirkevných povolaní a životov. Aspoň touto zosumarizovanou formou sa vám snažíme priblížiť toto stretnutie s nádejou, že okrsok na Slovensku takisto čoskoro privíta návštevu cirkevnej autority.

The post Sestra Bingham v Prahe appeared first on PodteSvati.sk.

Štvrtok 24.12.2015 – Štedrý deň je tu!

Najprv sme išli do Vrútok, neskôr do Martina navštíviť jednu členku Cirkvi. Bola veľmi šťastná, keď nás videla, a rozplakala sa , keď sme jej vydali osobné svedectvá o evanjeliu Ježiša Krista. Bolo to krásne. Potom sme sa vrátili do Vrútok. Ďalší dvaja misionári šli navštíviť iného člena, a my sme išli navštíviť Kováčovcov. Bolo to skvelé, pretože starší Harp a ja sme mali príležitosť učiť jednu ženu na ceste ku Kováčovcom. Pani Kováčová bola taká prekvapená keď nás uvidela ako sme zazvonili na zvonček, že nás radostne pustila dnu. Zistili sme, že celá rodina bola chorá. Naša návšteva ich pozdvihla na Duchu, aby mali lepší deň. Pani Kováčová nás ponúkla vianočnými cukrovinkami počas nášho rozhovoru. Spoločne sme si pozreli vianočný film a pomodlili sa. Bol to fakt super čas. Potom sme sa vrátili do Žiliny a uvarili sme si guláš. Otvorili sme si darčeky, ktoré nám priniesol Ježiško. Potom sme navštívili Ivanku, chvíľku sme zostali u nej, ukázala nám svoj byt. Takiež nás ponúkla vianočnými koláčmi a zákuskami. Bolo tam naozaj super. Neskôr sme večerali u Hanušovcov. Bolo to úžasné, pretože sestra Hanušová pripravila veľa chutného jedla. Zabávali sme sa, rozprávali a dávali si darčeky. Bolo to milé.

Piatok 25.12.2015-Prvý sviatok vianočný

Išli sme do jedného domu dôchodcov. Snažili sme sa ľudom zlepšiť náladu počas Vianoc a prinavrátiť ich do reálneho sveta. Zaspievali sme si dve verzie „Tichej Noci“. Taktiež som im zaspieval sólo „Ďaleko v jasliach“ (Away in Manger). Potom, čo sme dospievali, asi hodinku sme sa s nimi rozprávali. Dali sme im malé darčeky a oni nám cukríky. Zakrátko sme smerovali do cirkevnej budovy, kde sme mali príležitosť skypovať so svojimi rodinami. Konečne, jupííí! Moja najstaršia sestra mala práve prestávku v práci, tak som bol rád, že som mohol počuť aj ju. Opäť som ich videl. Keď som vydával svoje osobné svedectvo o Ježišovi Kristovi, moja mladšia sestra sa od dojatia rozplakala. Aj ja som mal vtedy slzy v očiach. Bol som nesmierne šťastný ,že som videl svoju rodinu.

Jeho zoznam – slúžiť druhým!

Počas týchto dvoch dní som sa naučil niečomu dôležitému. Vianoce nie sú vôbec o jedle ani o darčekoch. Náš Spasiteľ sa narodil preto, aby nám slúžil a vykúpil nás z hriechu. Tak ako nás učia písma, „ lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý kto verí v Neho“ (Ján 3:16). Ježiš Kristus bol tým najlepším darčekom všetkých Vianoc. On nás stále nabáda, aby sme slúžili ľudom na tejto Zemi. Myslím, že Kristov zoznam darčekov by bol krátky a znel by presne takto: Slúžte druhým! Viem, že každý môže nájsť zmysel počas vianočných sviatkov, keď nájde niekoho, komu môžeme slúžiť. Toto som si uvedomil počas Vianoc na Slovensku, a pomáha mi to dodnes. Želám si, aby každý našiel niekoho počas Vianoc, komu môže pomôcť a slúžiť akýmkoľvek spôsobom.

Tento príbeh a zážitky z obdobia svojich prvých misionárskych Vianoc s nami zdielal Dalyn Cahoon. Vďaka!

The post Čaro mojich slovenských Vianoc – slúžiť druhým appeared first on PodteSvati.sk.