Každý jeden človek vo svojom živote či už častejšie alebo z času na čas zažíva chvíle neistoty, vypätia síl, smútku či sklamania. Keď si spomeniem na ťažšie situácie vo svojom živote, snáď všetky majú spoločnú črtu, priateľov alebo milých ľudí, ktorí boli pozorní a neváhali mi podať pomocnú ruku.

Ježiš Kristus vnímal

Ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní často vzhliadame k Spasiteľovi a berieme si od Neho príklad snáď vo všetkom, čo robil.

Pri svojej návšteve Nefitov Ježiš nehľadel len na svoje poslanie, čím bolo učenie Jeho evanjelia, ale hľadel aj na osobitné potreby ľudí, ktorí pred ním stáli. „…Znova sa rozhliadol po zástupe a uzrel, že plačú a uprene na neho hľadia, akoby ho chceli prosiť, aby s nimi zostal ešte chvíľu. A on im povedal: Hľa, vnútro moje je naplnené súcitom voči vám. Máte medzi sebou nejakých, ktorí sú chorí? Priveďte ich sem. Máte nejakých, ktorí sú chromí alebo slepí, alebo krívajúci, alebo zmrzačení, alebo malomocní, alebo ktorí sú ochrnutí, alebo ktorí sú hluchí, alebo ktorí sú akokoľvek sužovaní? Priveďte ich sem a ja ich uzdravím, lebo mám s vami súcit; vnútro moje je plné milosrdenstva. Lebo cítim, že si prajete, aby som vám ukázal to, čo som urobil bratom vašim v Jeruzaleme, lebo vidím, že viera vaša postačuje na to, aby som vás uzdravil.” (3.Nefi17:5-8)                                                                                                                                                                                                                                               

Na rozpoznanie potrieb druhých Ježiš používa rovnaké zmysly ako máme aj my. Rozhliadal sa a uzrel. Díval sa a videl, a cítil pretože mal s nimi súcit a bol plný milosrdenstva.

Aj zmysly treba trénovať

Dívať sa a následkom toho vidieť je naše osobné rozhodnutie. Avšak naše zmysly na rozpoznanie potrieb druhých môžu byť otupené, ak boli dlhodobo používané len na naše vlastné potreby. Môžu ochabnúť tak isto, ako ochabnú svaly, ktoré nie sú trénované. Napriek tomu týmito zmyslami neustále oplýva každý jeden človek a ak chce, dokáže ich používať.

Zrejme poznáte vo svojom okolí ľudí, ktorí majú či už finančné problémy, nezhody v rodine alebo zdravotné ťažkosti.  Môžete si pomyslieť: „ Ako mám pomôcť? Vidím síce potreby druhých, vidím ich problémy a ťažkosti, ale nie je v mojej moci s tým niečo urobiť, veď neviem robiť zázraky ako Ježiš.“ Konať zázraky však nie je vždy nevyhnutné a ani to nikto od nás neočakáva. Aj jednoduchý úsmev, venovaný čas, rozhovor, povzbudenie, kompliment, drobná služba či záujem dokážu pozdvihnúť srdce a vykonať „zázraky“.  Prorok Alma učil svojho syna Helamana: „ …malými a prostými vecami sa uskutočňujú veci veľké a malé prostriedky v mnohých prípadoch zahanbujú múdrych.“  (Alma 37:6)

Dary a talenty

Ježiš Kristus hovoril podobenstvo o talentoch. „…človek pred odchodom na cesty zavolal sluhov a odovzdal im svoj majetok. Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden, každému podľa jeho schopností.“ (Matúš 25:14-15) Každý z nás dostal dary a talenty. Je iba na našom osobnom rozhodnutí či ich znásobíme, tým že ich budeme používať alebo zakopeme do zeme ako posledný sluha, ktorý sa bál, že by o svoj talent prišiel. Najlepší spôsobom používania talentov je služba druhým.

Prednedávnom do našej cirkevnej pobočky v Košiciach zavítala neznáma pani. Rýchlo sme zistili, že je takisto členka Cirkvi a pochádza z Ukrajiny. Je umelkyňa a v Košiciach dostala prácu v štátnom divadle. Táto sestra sa okamžite ponúkla, že môže hrať na klavíri počas nedeľných zhromaždení. Síce nám nepremenila vodu na víno, ale pre našu pobočku, v ktorej sme nemali stáleho klaviristu to bol presne ten „zázrak“, ktorý sme potrebovali.

Síce nám nepremenila vodu na víno, ale pre našu pobočku, v ktorej sme nemali stáleho klaviristu to bol presne ten „zázrak“, ktorý sme potrebovali.

Viete o svojich talentoch? Ak nie, spýtajte sa svojich rodičov, priateľov, manžela či manželky. Neverím, že by niekto mohol dostať odpoveď, že žiadny talent nemá.  Viete spievať? Môžete niekomu spraviť radosť. Ak viete počúvať, môžete druhému uľaviť na duši. Ak viete povedať milé slová, môžete druhých povzbudiť. Talentov a možností je nekonečno.

The post Potrebujeme konať zázraky, aby sme pomohli druhým? appeared first on PodteSvati.sk.

Je to naša ľudská povaha, snažiť sa o väčšinu vecí samostatne. Keď si ale priznáme, že na to samy nestačíme, vynoria sa otázky: „Verím v vyššiu bytosť?“ alebo „Verím, že mám ešte silu sám pokračovať?“ Hoci môže byť zložité odložiť vlastnú pýchu, je to dôležitý krok v našom raste. Požiadanie o pomoc neznamená, že sme slabí ale, že sme ochotní podvoliť sa, nechať si pomôcť. Ako rozvinieme cit pre nádej, keď množstvo všetkých skúšok zaslepuje každú podobu svetla?

Nádej predchádza viere

Spýtajte sa v modlitbe. Keď vás samotná myšlienka veriť odrádza, priznajte si svoje hranice, obmedzenia. Otec, usilujúci sa o požehnanie pre svojho syna, zvolal „Verím, pomôž mojej neviere!“ Mať vieru, znamená veriť vo veci, ktoré nevidíme. Na to, aby sme verili v niečo neznáme, sa musíme naučiť rozvíjať nádej, že veci sa zlepšia. Pestovanie túžby prehrýzť sa životnými ťažkosťami a zdolať ich je postačujúca k prekonaniu zúfalstva. Naša schopnosť prebíjať sa ťažkosťami počas života tak bude rásť ruka v ruke s vierou prinášajúcou pokoj.

On nás bude držať za ruku

Je pravda, že ľudia nemusia vedieť a porozumieť skúškam, ktorým v živote čelíte. Je tu niekto, kto o nich vie: Ježiš Kristus. V záhrade Getsemany pociťoval všetky naše bolesti, trápenia, stres, pocity a všetky myšlienky, na ktoré si dokážeme spomenúť. Pozná vás osobne podľa mena, pozná vaše potreby. On vie ako nás upokojiť, je pripravený a ochotný držať nás pri každej životnej skúške za ruku. Čo za to požaduje? Mať vieru, čo i len ako horčičné semienko, že On vám pomôže prejsť životnými prekážkami.

Autorkou článku s názvom “Faith as a mustard seed” je NICOLE PRIEST. Pôvodne bol publikovaný na http://faithcounts.com/faith-mustard-seed/.

The post „Verím, pomôž mojej neviere!“ appeared first on PodteSvati.sk.

„Netrestaj ma, Hospodin, vo svojom hneve a vo svojom rozhorčení ma nekarhaj! Zmiluj sa nado mnou, Hospodin, lebo chradnem, uzdrav ma, Hospodin, lebo mi kosti meravejú. Moja duša je veľmi vystrašená a ty, Hospodin, dokedy … ? Obráť sa, Hospodin, vysloboď moju dušu, zachráň ma svojou milosťou! Už ma vyčerpalo vzlykanie, každú noc plačom kropím svoje lôžko, slzami zmáčavam svoju posteľ.“  (Žalmy 6:2–5,7)

Ó Bože, kde si?

Každý z nás to aspoň raz zažije – zvolať k Bohu tak, že nie iba naše kosti zmeravejú ale tiež sa naša duša vystraší. A niekedy ten strach v duši pretrváva. V týchto chvíľach voláme: „Ako dlho ešte, Pane?“ Presne tak volal k Bohu prorok Joseph Smith, keď bol opustený. „Ó Bože, kde si? A kde je stánok, ktorý zakrýva miesto úkrytu tvojho?“

Niekedy prídu naše náreky v ťažkostiach kvôli životu ako takému, ale inokedy je to naozaj kvôli skutočným “majstrom zlovoľnosti”. Zapamätajme si však, že aj v koncoch, keď sme si vytrpeli “nepravdy a nespravodlivé utláčanie,”Boh je stále s nami a šeptá “pokoj buď duši tvojej.”

V knihe For Times of Trouble, Starší Holland popisuje tieto časy a ponúka povzbudenie, ako môžeme nájsť svetlo, aj keď je všetko okolo nás ponorené do temnoty. Starší Holland v snahe povzbudiť nás v časoch týmto podobným nás žiada, aby sme pamätali na štyri tieto veci:

1. Protivenstvo a ťažkosti potrvajú iba malú chvíľku. Zdá sa nám, že naše životné skúšky nemajú konca, že trvajú večne práve vtedy keď sme uprostred nich ale ony  pominú. Často krát jediným riešením je to celé prečkať a ukryť sa v “tieni Božích krídiel . . . dokým tieto utrpenia neskončia. „Ťažkosti prejdú, neľahké časy skončia, problémy, o ktorých sme si mysleli, že nikdy nezmiznú nás opustia.“ Takže je tu nádej, keď vytrváme.
2. Ak obstojíme vo výzvach, ktorým čelíme, Boh nás oslávi na výsosti a zdoláme našich nepriateľov, či už sa jedná o neprajníkov, ktorí nám ubližujú alebo o životné zvraty, ktoré so sebou prinášajú smútok a ťažkosti.
3. Pamätajme, že máme priateľov. Vďaka nebesiam za priateľov! Prorokovi Josephovi Smithovi bolo pripomenuté, že jeho priatelia za ním stáli a najradšej opäť privítali s “láskavými srdcami a priateľskými objatiami.”
4.  V zúfalstve by sme mali samy sklon k sebaľútosti ale tomu musíme za každú cenu ubrániť, pretože to ničí úplne všetko, čoho sa i len dotkne … Máme tak veľa, naozaj mnoho požehnaní a na svete je toľko ľudí, ktorí čelia o mnoho zložitejším podmienkam ako my.

Nevravím, že slzy neprídu … ale tieto štyri veci nám môžu pomôcť ich usušiť. Jedného dňa Boh vo svojom víťazstve zotrie z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo.

The post Štyri veci, na ktoré Boh chce aby sme pamätali v časoch skúšok a temnoty appeared first on PodteSvati.sk.