Ja však vidím zmenu  ako nevyhnutný krok k lepšiemu životu. Zatiaľ, čo niektorí na zmenu čakajú, snažím sa zmenu podniknúť…

Zmena práce

Pred rokom som dokončila vysokú školu v odbore všeobecné lekárstvo a nastúpila som do práce. Keďže som nezohnala v meste, kde bývam prácu na žiadnom z oddelení, ktoré ma zaujímali a vlastne ani na žiadnom inom oddelení, zobrala som prácu v súkromnom zdravotníckom zariadení a zaradila som sa do špecializačného štúdia odboru, na ktorý som si musela po pravde zvykať. Po skúšobnej dobe sa všetko zmenilo, deň za dňom mi to začínalo dochádzať, až mi bolo nakoniec nad slnko jasné, že som v práci, ktorá sa prieči mojim najzákladnejším hodnotám a pohľadom na život. Chodila som z práce niekedy smutná, no väčšinou nahnevaná a zúfala. V marci som konečne opustila túto zdrvujúcu prácu. To čo mnohých zaskočilo, bola moja túžba „vrátiť sa o rok späť” ako to nazvali. Vrátila som sa k odboru, ktorý sa mi páčil aj napriek tomu, že musím dochádzať do práce každý deň takmer hodinu a opäť musím čakať na nové zaradenie do špecializačného štúdia.

Avšak aj o tom je zmena. Niečo stratíme a niečo získame. Našou úlohou je ale zvážiť, čo je pre nás cennejšie. To ma privádza k mojej zatiaľ najväčšej zmene…

Zmena vierovyznania

V 19 rokoch som konvertovala. Stala som sa súčasťou Cirkvi Ježiša Krista. Bolo to úžasne rozhodnutie. Moje najlepšie. To však viem až s odstupom času. Keď som sa rozhodla konvertovať, nevedela som, ani som len netušila, ako môj život bude vyzerať dnes. A to je pre zmeny typické. Viac či menej, ideme vždy do neznáma. Avšak ako záujmkyňa o Cirkev Ježiša Krista som dostala úžasne poznanie, o ktorom som vedela, že je pravdivé. Práve to ma motivovalo ku kroku zmeniť svoje vierovyznanie a aj celý svoj život. Aj pri tejto zmene som niečo „stratila”. Stratila som svojich kamarátov, ktorí moje rozhodnutie nepochopili a nepodporovali, a mali neviem prečo pocit, že somnou nemôžu udržovať ani len kontakt. Bola som z toho zronená, o tom sa nedá diskutovať. Dnes ale viem, že to neboli tí skutoční priatelia, o ktorých sa človek môže v ťažkých časoch oprieť. Tak či onak, boli jediní, ktorých som v tom čase mala. Na čas som takisto stratila pochopenie a podporu rodiny.

Ako hovorím, dnes je situácia úplne iná, priateľov mám a úžasných, s rodinou mám lepšie vzťahy než kedykoľvek predtým a navyše mám úžasného manžela. V tom čase ale moja zmena vierovyznania znamenala rozhodnúť sa medzi mojim presvedčením resp. pravdou, ktorú som spoznala a medzi komfortným životom, v ktorom som bola akceptovaná v kruhu priateľov a rodiny. Predstava nežiť podľa poznania, ktoré som dostala od Boha a klamať samu seba ma skutočne odpudzovala. A tak som urobila obrovskú zmenu. A som za to nesmierne vďačná Bohu, že mi dal odvahu pre toto rozhodnutie.

Ak vás táto téma zaujíma viac, prečítajte si aj článok: Rozhodnutie pre náboženstvo- môžeme si vybrať.

Nebojme sa

Hovorí sa „ risk je zisk”. Aj keď rozhodne nesúhlasím s tým, že by sme mali so svojim životom bezhlavo riskovať, zmena niekedy vyžaduje krok do neznáma. Pre mňa ako pre veriacu je to však krok viery. Nevieme síce presne kam vkročíme, ale vďaka modlitbe môžeme získať vedenie od Boha. Môžeme vedieť či si Boh praje, aby sme danú zmenu urobili. On ma v mojom živote vedie a viedol a preto verím, že môže aj vás. Buďme preto odvážni, dôverujme Bohu a nebojme sa urobiť zmeny vo svojom živote. Zmeny, ktoré môžu urobiť život lepším a zmysluplnejším a hlavne zmeny, ktoré privádzajú bližšie k Bohu.

The post Nebojme sa zmeny, nebojme sa byť iní appeared first on PodteSvati.sk.

Kde to začalo

Al Carraway žila v Rochesteri v New Yorku, keď sa prvýkrát stretla s misionármi. Al vyrástla ako katolíčka a v tom čase nemala záujem o náboženstvo. Keď sa jej misionári spýtali, či sa chce dozvedieť viac o Kristovi, ona to slušne odmietla. Avšak títo “vzácne vyzerajúci” misionári sa jej dotkli. Misionárom najskôr povedala, že jediný spôsob, že bude počúvať ich posolstvo, bude vtedy, keď jej na večeru prinesú veľký steak. Al si myslela, že to neurobia. Na jej prekvapeniu misionári ešte v ten istý deň zaklopali na jej dvere so steakom v ruke a začali ju učiť viac o Kristovi.

Čo sa zmenilo

Spočiatku sa Al vyhýbala hovoriť o všetkom, čo súviselo s evanjeliom. “Nechcela som počúvať, pretože som sa nechcela zmeniť,” Al si spomína na stretnutia s misionármi. “Ale cítila som, že aby som im ukázala, že sa mýlia, tak musím robiť veci presne tak, ako ma učia a tak im dokázať, že sa so mnou aj tak nič nestane.”

Al sa začala učiť úplne všetko, čo sa o evanjeliu naučiť mohla. Zistila však, že namiesto toho, aby objavila dôkaz nepravdy, pocítila horiace svedectvo o pravdivosti evanjelia. Rozhodla sa byť pokrstená a urobila tak pár týždňov pred dvadsiatymi prvými narodeninami.

Príbeh Al je posolstvom nádeje, šťastia a lásky Krista. Al pomohla stovkám svojich divákov v živote tým, že ich navigovala k Nebeskému Otcovi, ktorý je na ich strane a miluje ich viac, než oni samy dokážu pochopiť.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na webové stránke LDS magazine , môžete ho nájsť na ldsmag.com

The post Al Fox Carraway – viac ako “potetovaná Mormonka” appeared first on PodteSvati.sk.