Každý deň sme obklopení ľuďmi. Doma je to naša manželka a deti, či najbližšia pridružená rodina. V práci sú to naši kolegovia, nadriadení alebo podriadení, tety z ekonomického, či administratívneho oddelenia, tety kuchárky. V Cirkvi sa vídame s našimi bratmi a sestrami, spolupútnikmi na ceste evanjeliom Ježiša Krista. Ak sa aktívne venujeme nejakému koníčku, vídame sa s ďalším množstvom ľudí. Suma sumárom, rodina, priatelia, kamaráti sú súčasťou našej existencie a vedome, či nevedome formujú náš charakter. Ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní si kladieme za vzor Spasiteľa Ježiša Krista. Naša „ľudská povaha“, spomeňme si na pojem „prirodzený človek“ však kopí chybičku za chybičkou. Niekedy malou inokedy väčšou. Prirodzene pociťujeme vinu, nepridáva to na našej pohode. Odpustiť, či neodpustiť? Obraciame sa teda k Bohu s prosbou o odpustenie našich hriechov. Stačí to však?

Lebo prirodzený človek je nepriateľom Boha a bol ním od pádu Adama, a bude na veky vekov, pokiaľ sa nepoddá nabádaniu Ducha Svätého a neodloží prirodzeného človeka, a nestane sa svätým skrze uzmierenie Krista Pána, a nestane sa ako dieťa, poddajným, miernym, pokorným, trpezlivým, plným lásky, ochotným podrobiť sa všetkým veciam, ktoré Pán považuje za vhodné na neho vložiť, rovnako ako sa dieťa podrobuje otcovi svojmu.

Ak sme sa previnili voči niekomu, je našou prvoradou zodpovednosťou urobiť prvý krok. Áno, vyžaduje to guráž, aby sme pristúpili k niekomu, s kým sme si jednoducho nesadli alebo nepohodli sa. Možno nevieme nájsť tie správne slová, alebo sa bojíme neprijatia, či negatívnej odozvy. A zoznam dôvodov prečo nie … by mohol pokračovať

Klasický príbeh z pieskoviska

Spomínam si na to, ako keby to bolo včera. V pieskovisku hŕba detí, ja medzi nimi s nápadom, ako postaviť ten najprepracovanejší pieskový hrad. Moju lopatku si však „nenápadne“ privlastní drobné kučeravé dievčatko. V tom sa rozrevem a chcem okamžite lopatku naspäť. „Veď je moja! Je moja a moja a daj mi ju, poviem to mamine!“ Neviem, čo presne nasledovalo ale viem, že som musel použiť jedno z tých čarovných slovíčok: Prepáč. Prosím, prepáč mi.

Človek má tak málo priateľov, že si nemôže dovoliť stratiť ani jedného z nich.

V záplave emócií ma mamina prinútila objať toto dievčatko a div sa svetu, na konci leta sme sa obaja stretli v škôlke. Nie je to úsmevné? S odstupom času samozrejme, že áno. Teraz si uvedomujem niekoľko veci:

• Odpustiť niekomu a nechať druhému odpustiť nám, vyžaduje pokoru, či už v pieskovisku, alebo na pracovisku.
• Vďaka skvelým rodičom som sa naučil, že odpustiť okamžite v daný moment ma uchráni od bôľu a výčitiek nášho odkladaného odpustenia.
• Z našich domnelých nepriateľov sa môžu stať tí najlepší priatelia

Rozhodnutie odpustiť

Samozrejme, život prináša komplikovanejšie scenáre ako príbeh lopatky v pieskovisku. Tragická smrť milovanej osoby je iba jedným z mnohých prípadov.Tento život, je časom prípravy na stretnutie a Bohom, časom, kedy sa máme radovať zo života – slovami Nefiho: „A stalo sa, že sme žili spôsobom, ktorý prinášal šťastie.“

Adam padol, aby ľudia mohli byť; a ľudia sú, aby mohli mať radosť.

2 Nefi 2:25

Nebeský otec sa musí rmútiť nad každou jednou škriepkou, v ktorej sa jeho deti práve nachádzajú. Nedovoľme teda našej pýche zruinovať priateľstvá, či už na pracovisku s kolegami alebo v Cirkvi s našimi duchovnými „súrodencami“. Zabudnime na veci minulosti, aj tie z pieskoviska, a hľaďme do budúcnosti s nádejou v lepší svet.

The post Musíme si odpustiť – v pieskovisku, Cirkvi, či na pracovisku appeared first on PodteSvati.sk.

Zdravie, choroby a úrazy

Na jeseň roku 2016 som si poranila chrbát,moje nohy znecitliveli. Nemohla som chodiť. Bola som na vysokej škole iba prvý týždeň a kvôli tomuto zraneniu som nebola schopná navštevovať svoje predmety a musela podať žiadosť o odklad štúdia.

Bolo pre mňa ťažké vrátiť sa domov, ale nemohla som sa pohybovať bez bolesti a nebolo spôsobu, ako sa dostať do tried. Po zvyšok roka som pretrpela v bolesti.

Obrátila som sa k Bohu a modlila som sa, aby bolesť odišla.Fyzioterapeuti sa usilovali pomôcť  mi byť opäť silnou, aby som mohla fungovať vo svojom každodennom živote. Aby som sa mohla dostať z mojej postele a byť schopná chodiť a ísť s rodinou.

Narazila som na tento citát od Dallin H. Oaks,

“Náš Spasiteľ zažil plnosť všetkých smrteľných výziev “podľa tela”, aby mohol poznať “podľa tela”, ako “pomáhať svojmu ľudu podľa svojich slabostí”. On preto pozná naše životné zápasy, naše srdcia, naše pokušenia a naše utrpenie, pretože ich ochotne zažil ako hlavnú súčasť Jeho zmierenia. A preto nám toto Jeho zmierenie umožňuje získať silu, aby sme svoje všetky bolesti mohli znášať.

Uvedomila som si, že pretože Ježiš zažil všetky bolesti smrteľných výziev, On presne vedel, ako som sa cítila. Po prvýkrát od zranenia som cítila v srdci pohodu a pokoj. Vrátila som sa späť na výšku a bola som šťastná. Všetka bolesť bola preč.

Odmietnutie

Jednou z mnohých vecí, ktorým musíme čeliť na tejto zemi, je bolesť z odmietnutia. Platí to najmä pre dospievajúcich medzi svojimi rovesníkmi. Oni čelia odmietnutiu na základe toho, v čom veria, farbu pleti, pohlavia, záľub, vzhľadu, obľúbenosti v kolektíve. Neskôr príde odmietnutie vo forme nezamestnanosti,či diskriminácie alebo iných vecí.

Pamätajme, že Kristus toto všetko pocítil počas uzmierenia a On nás dokáže utešiť. Dáva nám silu, o ktorej sme možno ani nevedeli, že tu je.

Závislosť

V živote mám veľa priateľov, ktorí trpeli závislosťami. Existuje mnoho typov. Osobne trpím obžerstvom. Keď som smutná a osamelá, príde to. Prepchávam sa, doslova nemám konca. Prejedanie sa mi pomáha v tom, aby som sa cítila lepšie, aby som sa utíšila. Viem,že to nie je správne ale súčasne je možno oslobodiť sa aj od zlozvykov ako je tento. Ježiš vykonal uzmierenie v plnosti.Všetko, komplet. Vzťahuje na okolnosti v našich životoch bez ohľadu na to, čo robíme. Uzmierenie Ježiša Krista je účinné, ked činíme pokánie.

“Nikde nie je veľkodušnosť a dobrotivosť a milosrdenstvo Boha zjavnejšie viac ako v pokáni. Chápete dokonalú čistiacu silu uzmierenia zo strany Božieho Syna, nášho Spasiteľa, nášho Vykupiteľa? Povedal: “Ja, Bože, som tieto veci vytrpel pre všetkých, aby nemuseli trpieť,tak ako som ja trpeli.” V tomto nadprirodzenom prejave lásky Spasiteľ splatil cenu za naše hriechy, aby sme nemuseli platiť. Pre tých, ktorí po tom skutočne túžia, existuje cesta späť. Pokánie je ako prací prostriedok. Dokonca aj pozemské škvrny hriechu zmyté. “(Prezident Boyd K. Packer).

Zmierenie zahŕňa každého z nás

Možno je ťažké uveriť, ale zmierenie je k dispozícii všetkým. Musíme ho len požiadať o pomoc. Zmierenie Ježiša Krista je pre nás Kristovou láskou.

Celý článok nájdete tu po anglicky.

The post Prečo potrebujete uzmierenie vo svojom živote (a nie je to len kvôli hriechu) appeared first on PodteSvati.sk.

Chceme získať Božie požehnania? Samozrejme, že chceme. V Knihe Náuk a zmlúv sa dozvedáme o tom, že každé jedno požehnanie získame skrze našu osobnú poslušnosť zákona, na ktorom je založené.

Pán sám hovorí, že požehnania pochádzajú z Jeho rúk. Ak sa teda riadime Jeho prikázaniami, tak Jeho požehnania nám vo svojom čase a spôsobe neuniknú a my ich získame.

Prikázanie #1

Keď sa Ježiša pýtali, ktoré je to najväčšie zo všetkých prikázaní, povedal: „Milovať budeš Hospodina, Boha svojho, celým srdcom svojim, celou dušou svojou a celou mysľou svojou.“ Dodal, že to je najväčšie a prvé prikázanie že druhé je mu podobné: „Miluj blížneho svojho ako seba samého.“

Počas nedeľnej časti Okrskovej konferencie Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Starší Homer povedal: „Toto je to najväčšie a najdôležitejšie prikázanie, milovať Boha a svojich blížnych.“ Niekoľkokrát zdôraznil, že radosť, šťastie a osobnostný pokrok nájdeme vtedy, keď sa vyvarujeme hľadania chýb na druhých ľuďoch (rozumieme tým našich bratov a sestry) a urážania sa.

Jeho slová zneli v preklade takto:

Niet radosti v obviňovaní, či v urážaní sa.

Niet šťastia v obviňovaní, či v urážaní sa.

Niet možnosti pokroku, keď viníme druhých, či sa urážame.

Jednota a láska medzi nami

Jedna z prvých náuk Cirkvi je tá, že Boh je náš milujúci Nebeský otec. On miluje všetky svoje deti a očakáva, že sa budeme k sebe správať láskyplne. Ježiš viac než jasne učil, že ak nemilujeme jeden druhého a pritom vravíme, že Boha milujeme, sme klamármi.

Nenávisť, ohováranie, neúcta, povyšovanie sa, pýcha vyháňajú Ducha svätého z nášho života. Takéto vlastnosti pôsobia ako jed v našich vzťahoch s ľuďmi vôkol nás. Oberajú nás o svetlo, ktoré dnešnému svetu tak veľmi chýba.

Niet radosti v obviňovaní, či v urážaní sa.

Niet šťastia v obviňovaní, či v urážaní sa.

Niet možnosti pokroku, keď viníme druhých, či sa urážame.

Odpúšťajme každému

Sme smrteľníci, tento život je iba časťou nášho širšieho životného záberu. Čas na zemi je krátky, ale predsa len dostatočne dlhý na to, aby sme kopili chyby, hrešili proti Pánovým prikázaniam. Bývame dotknutý, keď nás niekto právom, či neprávom urazí, podpichne, utiahne si z nás. Niektoré veci sa nám na druhých nepozdávajú, povieme, že sú nám nesympatickí, namiesto toho, aby sme vyvinuli snahu spoznať skutočný charakter daného človeka pri investovaní dlhšej doby na spoznanie sa. Vtedy sme naplnení nie pozitívnymi myšlienkami, ba niekedy sa zachováme ako keby do nás „100 čertov vošlo“. To ale nie je spôsob, akým sa máme zachovať.

Pán nás žiada, aby sme odpúšťali všetkým ľudom. Áno, čítate správne. Všetkým, úplne každému. Nie iba tomu, s kým sa dobre poznáme, komu sa odpustí „ľahšie“. Pán od nás požaduje, aby sme odpúšťali každému. On odpustí tomu, komu odpustí.

The post Jednota a láska prináša rast appeared first on PodteSvati.sk.