Je 23.00 a ja sa konečne chystám do postele. V duchu si nadávam, že opäť idem spať neskoro a zajtra budem zbytočne unavená. Kedy sa to už naučím?! V tom si spomeniem, že som sa ešte nemodlila a tak pokľaknem, a zmorená sa podujmem na pár extrémne hlbokých viet. Poďakujem za všetko a veľmi sa nenamáham myslieť na to, čo to vlastne znamená. Predložím Bohu svoje obvyklé prosby, aj keď pekné, tak trochu otrepané. Končím a nadobro zaspávam.

Modlitba je výbornou formou meditácie

Modlitba však môže byť iná. Môže byť dokonca výbornou formou meditácie, pokiaľ myslíme na to, že modlitba je rozhovor na duchovnej úrovni. Majú spolu komunikovať náš duch a Boh najčastejšie cez Ducha Svätého. Duch ale hovorí tichým a jemným hlasom a preto je potrebné, aby sme sa upokojili a utíšili, našli si vhodné prostredie a samozrejme aj čas.

Boh je priateľ s ktorým môžete len tak sedieť

Niekedy slová nie sú potrebné. Máte priateľa s ktorým môžete len tak sedieť a cítiť sa dobre? Boh môže byť takýmto priateľom pre všetkých. Niekedy môžeme pri modlitbe len sedieť a byť ticho a pocítime lásku Nebeského Otca i Ježiša Krista, ktorá je príjemná a zohrieva pri srdci ako oheň v zime. A Nebeský Otec vás uistí o hodnote miernosti a tichosti a akejsi obete, ktorú dávate svojim časom, ktorú On premení na požehnanie. Modlitby naozaj môžu byť osobné, zmysluplné a výživné.

Keď myšlienky utekajú rôznymi smermi

Modlitba nemusí byť niečím čo máme vykonať,  ale môže byť časťou nášho života. Niekedy sa stáva, že nám počas modlitby utekajú myšlienky iným smerom, ani si to neuvedomíme a možno už niekoľko minút rozmýšľame nad tým, čo ešte musíme urobiť alebo nad niekým iným než je Boh. To je v poriadku, stačí sa len vrátiť opäť k modlitbe a ak sa to stane znovu, rozhodnime sa znovu sa vrátiť k modlitbe. Veď celý náš život je o rozhodovaní znovu a znovu sa vracať k Bohu. Či sú to naše skutky alebo myšlienky. Modlitba je rozhovor, ktorému sa postupne učíme, ako ďalším veciam, ktoré majú význam. A učí nás to sám Boh.

Modlitba ako duchovné jedlo

Niekedy počas modlitby prichádza k mocným duchovným skúsenostiam, ktoré zostanú v našej pamäti na stálo. Prirovnala by som to k výbornému jedlu, ktoré ste niekedy v minulosti jedli a spomienka naň u vás pretrvala až do dnes. Mať perfektné nezabudnuteľné jedlo, ale nie je zmyslom jedenia ako takého. Jete tak či tak, aj keď to nie je vždy niečo výnimočné. Je to však jedlo, ktoré vás nasýti a zaženie hlad. Podobné je to s modlitbou. Nie vždy sa stane zázrak, nie vždy dostaneme odpovede a inšpirácie, ktoré nadobro zmenia náš život. Avšak skutočná modlitba nás môže zakaždým duchovne nasýtiť. Poskytnúť nám potrebné upokojenie a vnútornú silu pokračovať v našich činnostiach.

Boh je Pán, nie sme to my

Možno ste zvyknutí Bohu predložiť dlhý zoznam vašich prianí či úloh pre Boha, ktoré má splniť. Je prirodzené, že hlavne v čase trápenia, jednoducho chceme, aby už pominulo. Alebo si prajeme uzdravenie našich blízkych z choroby či hľadáme novú skvelú prácu, ktorú máme do bodky vysnívanú. Napriek tomu, že sú naše prosby spravodlivé a šľachetné si potrebujeme uvedomiť, že my nie sme pánmi nad Bohom, ani nie sme tak múdri, a on tak neskúsený, aby sme Mu museli hovoriť presne, čo má robiť. On nie je džin v čarovnej lampe ale je najinteligentnejšou bytosťou vo vesmíre, ktorá nás stvorila. Skúsme mať  nabudúce pri našich modlitbách prianie byť nástrojmi v rukách Pána. Skúsme mu vyjadriť dôveru pri riešení našich problémov, zdôverme sa Mu s tým, čo nás trápi a čo by sme potrebovali ale nehovorme mu presne, čo ma robiť, aby nám pomohol.

Aj Boh prehovorí

Modlitba je rozhovor. Neskončime modlitbu po tom, čo povieme všetko, čo máme na srdci. Zostaňme v tichosti, aby sa aj Boh mohol dostať k slovu.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Modlitba – skutočný rozhovor s Bohom (4. časť) appeared first on PodteSvati.sk.

V tomto článku by som sa chcela venovať niekoľkým príklad z písma, kedy sám Ježiš uprednostňuje rozjímanie, premýšľanie či počúvanie pred službou, ktorá je samozrejme tiež dôležitá. Môžeme z toho ale vyrozumieť, že takisto dôležité ako slúžiť druhým je nájsť si čas, kedy môžeme vyčistiť svoju myseľ, premýšľať usporiadať si v mysli svoje priority, rozprávať sa s Bohom či v tichosti činiť pokánie.

Mária a Marta

Mária a Marta boli sestry Lazara a stali sa Ježišovými priateľkami. Prvý záznam o nich hovorí:

„Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Do svojho domu Ho [Ježiša Krista] prijala žena menom Marta. Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová.  Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. Odpovedal jej Pán: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ (Lukáš 10:38-42)

Marta bola starostlivou ženou. Bola si vedomá svojho postavenia a svojej úlohy ženy v tej dobe a tak posluhovala Ježišovi. Nemyslím si však, že bola motivovaná len svojou povinnosťou, ale tiež láskou a úctou k svojmu priateľovi Ježišovi a tak mu chcela slúžiť. Presne tak ako sa my snažíme pomáhať svojim priateľom a blízkym. Mária však chcela najmä počúvať Jeho slová. A to a napriek tomu, že ženy v tej dobe neboli vyučované a ani im nebolo dovolené čítať z Tóry. Ježiš nechcel Martu ponížiť. To, že mu chcela poslúžiť bolo láskavé a šľachetné gesto. Napriek tomu je však vysvetlil, že dôležitejšie než posluhovať Mu je počúvať Jeho slová a učiť sa im.

Môžeme si z tohto príbehu zobrať jednoduchý odkaz. Je pravdaže dôležité, aby sme slúžili ľuďom okolo nás. Veď sám Ježiš je toho dokonalým príkladom. Avšak je nevyhnutné pre nášho ducha, aby sme si nachádzali dostatok času na počúvanie nášho Spasiteľa a na premýšľanie o Jeho slovách. Môžeme to praktikovať jedine vtedy, ak odložíme stranou naše povinnosti a upriamime sa na čas na to, čo je skutočné dôležité pre náš vlastný večný život. Verím tomu, že po čase určitej meditácie alebo rozjímania môžeme byť naša nasledujúca služba druhým láskavejšia a inšpirovaná.

Ježiš Kristus na púšti

Všetci poznáme príbeh o tom , ako sa Ježiš postil na púšti, keď k  Nemu na 40. deň prišiel Diabol, aby Ho pokúšal. Ježiš túto skúšku prekonal. Nepoddal sa lákavým no márnym návrhom Satana. Asi prvým jasným posolstvom z tých veršom je, že máme odolávať pokušeniam Diabla bez ohľadu na to, aké sú lákavé, a v akej ťažkej situácii sa práve nachádzame.

Okrem toho si ale môžeme zobrať od Ježiša aj iný príklad. Príklad, ktorý sa týka prípravy na dôležité obdobia alebo udalosti, ktoré nás čakajú. Z chronologického poradia príbehov o Ježišovi v evanjeliach je zrejmé, že Ježiš zamieril do púšte po tom, ako bol pokrstený a predtým ako povolal svojich učeníkov, začal ľudí učiť o evanjeliu a robiť mocné zázraky po celej krajine.

Joseph Smith vo svojom inšpirovanom preklade Biblie jemne upravil začiatok 4. kapitoly evanjelia podľa Matúša: „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby bol s Bohom“. Je zaujímavé, že bol Ježiš práve na púšti. Myslím si, že sa jednoduchšie spojíme s Bohom, keď sme sami a navyše keď máme okolo seba čo najmenej podnetov, ktoré by mohli odvádzať našu pozornosť. Ježiš sa počas tohto obdobia postil. Nepostil sa preto, aby sa fyzicky vyčerpal. Postil sa, aby sa mohol skutočne rozprávať so svojim Otcom v nebi a práve naopak psychicky sa posilniť. Namiesto toho, aby Ježiš uzdravil o jedného človeka viac alebo učil o jedného viac, strávil čas so svojim Otcom v nebi. Nešiel sa s ním rozprávať, až potom čo vykonal všetko, čo mal. Rozhovor s Nebeským Otcom bola pre Neho priorita. Ježiš vedel, že pre svoju božskú službu medzi ľuďmi potrebuje Jeho pomoc.

Dostatok času

Zaujímavým údajom pre mňa je, že Ježiš bol na púšti minimálne 40 dní. Keď sa zamyslím nad tým, koľko času venujem ja rozhovoru s Bohom počas svojich modlitieb, je mi z toho až smutno.

Na druhú stranu je dobré si uvedomiť, že aj Ježiš súc dokonalý, potreboval dostatok času s Nebeským Otcom na to, aby sa dokázal pripraviť na svoje poslanie. Nie je preto žiadna hanba, ak potrebujeme viac času na to, aby sme pochopili niektoré zložitejšie náuky a písma. Na to aby sme prekonali ťažkosti vo svojich životoch alebo na to, aby sme skutočne činili pokánie a pokračovali ďalej v živote zdokonalení. Je mi jasné, že môžete byť skutočne zaneprázdnení potrebnými a šľachetnými aktivitami. Napriek tomu sa , prosím, zamyslite či nie je lepšie spomaliť a vyhradiť si tichý čas „na púšti“, bez zbytočných podnetov len pre Pána a Jeho inšpiráciu.

Pán nám dá odpočinutie

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“ (Matúš 11: 28-30)

Ježiš Kristus v týchto veršoch nehovorí k niekomu, kto činí neprávosť a potrebuje sa zmeniť. Hovorí k ľuďom ktorí sú aktívni, pracovití a usilovní. Ako však vieme, u každého človeka raz príde obdobie, kedy nevládze. Obdobie, kedy  jeho práca presahuje jeho možnosti či už fyzické alebo psychický, alebo oboje. Boh od nás síce očakáva snahu a prácu, ktorá je dobrá ako pre naše telo, tak pre našu myseľ. Ale zároveň nás miluje a pozná nás dokonale, a preto nám dal „Utešiteľov”.

Tým prvým je Duch Svatý, ktorý sa dokonca môže stať našim neustálym spoločníkom a tým druhým je samotný Syn Boží. Ježiš Kristus chce aby sme k Nemu prišli, aby sme mohli získať odpočinutie duše. Myslím si, že opäť ide o akýsi druh meditácie alebo rozjímania, pri ktorom premýšľame nad Spasiteľom a vedome príjmame „Jeho ľahké bremeno“ namiesto toho nášho, ktoré nás skľučuje. Ako som už spomínala, opäť si musíme nájsť tiché miesto a dostatok času, aby sme toto odpočinutie, ktoré je tak dôležité a ktoré nám chce Ježiš dať, mohli dostať.

Čitajte ďalej

Ak vás článok zaujal, prečítajte si aj 3. diel „Meditácia ako súčasť evanjelia” tu.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Ježiš Kristus tiež rozjímal (2. časť) appeared first on PodteSvati.sk.

Žijeme v dobe, v ktorej sa informácie šíria nesmierne rýchlo. Technológie sú všade okolo nás, nie len okolo, celkom pravdepodobne držíte v ruke svoj telefón s internetom, na ktorý vám okrem hovorov prichádza množstvo emailov, či už dôležitých alebo reklamných, správy z messangeru, rôzne upozornenia na najnovšie správy alebo videá, ktoré by vás mohli zaujímať.

Ak máte otázky, stačí ich zadať do google a hneď sa na nás valí spektrum rôznych odpovedí. Niekedy je rýchly prísun informácii veľmi nápomocný, inokedy nemusíte zistiť, ktorá z rôznych informácii je tá správna. Navyše telefón nemusí byť jedinou technológiu vo vašej blízkosti, ktorá vás niečím viac či menej potrebným zahlcuje. Rýchlym prenosom udalostí z jednej strany sveta na druhú sa môžeme cítiť byť nútení a tlačení všetko v našom živote urýchliť. Na správy reagovať ihneď. Každú úlohu či už v práci alebo mimo nej riešiť hneď a neprestať, kým nie sme hotoví. Bojíme sa, že ak nebudeme dostatočne výkonný, nebudem dostatočne dobrí, budeme nahradení niekým lepším, staneme sa neúspešnými a nešťastnými.

Rýchlosť a okamžité riešenia očakávame aj od udalostí, ktoré sa dejú v našom živote, ktoré do značnej miery nedokážeme ovplyvniť. Sme vôbec ešte schopní trpezlivo čakať?

Položme si dôležité otázky

Koľko z nás má nekonečný zoznam úloh, ktoré ho čakajú? Koľko z nás má nedostatok spánku? Koľko z nás je vystresovaných každý jeden deň a častokrát neúmyselne prenáša svoju podráždenosť z prepracovanosti na svojich blízkych? Koľko z nás sa cíti osamelo napriek všetkým správam od druhých ľudí? Koľko  z nás nemá dostatok času pre svoju vlastnú rodinu?

Možno sa bojíme, že ak nebudeme zvládať tempo tohto sveta, ujdú nám zaujímavé možnosti, ktoré by urobili nás život úspešnejším a šťastnejším.  Čo ak nám ale pri uponáhľanom svete ujde život ako taký. Mám na mysli jeho pravú podstatu a krásu.

Príroda sa nikam neponáhľa

V úvode knihy „The power of stillness“ je jeden výborný postreh o tom, ako nás stvoril Boh. Boh, ktorý je úžasne inteligentný a všemohúci nás umiestnil do prírody. Do prírody, ktorá sa nikde neponáhľa. Kde všetko má svoj čas. Listy neopadávajú, kvety nekvitnú ani slnko nevychádza, kedy sa im zachce. Všetko má svoje určenie miesta a času na to, aby bola  udržiavaná dokonalá harmónia. V zime sa dokonca zdá, akoby príroda spala. Je tichá a jednotvárna, avšak na jar sa vždy zobudí a začne opäť zelenať, kvitnúť a robiť nám svojou krásou radosť.

Keď Boh komunikuje s ľuďmi

Už od Adama Boh komunikoval s ľuďmi. Z písiem, ktoré nám o tom svedčia je zrejmé, že Nebeský Otec ľudí nezahltil množstvom informácii a hlavne nie takými, ktorým by nerozumeli a nevedeli ich spracovať. Práve naopak Boh dal vždy ľuďom dostatok času, aby nad vecami premýšľali a rozjímali, a až boli oni pripravení a vyhľadali Ho, hovoril s nimi o ďalších veciach. Dobrým príkladom je Mojžiš, ktorý vyšiel až na horu Sinaj, aby sa rozprával s Bohom. Bol to Mojžiš, kto bol rozhodnutý a ochotný vynaložiť určitú a nie malú snahu na to, aby dostal od Boha väčšiu znalosť. Vyžadovalo to čas, prípravu a určitú fyzickú námahu. Avšak výsledok stál za to. Keď Boh komunikuje s ľuďmi, dáva im znalosti, ktoré potrebujú a ktoré si tiež prajú a sú na ne pripravení. Informácie priamo od Neho sú povznášajúce a nie zahlcujúce či stresujúce.

Tak čo môžeme robiť?

Žijeme v 21. storočí. Vo svete, ktorého fungovanie a rýchlosť tak ľahko neovplyvníme. Čo je ale v našej moci, je ovplyvniť svoj vlastný život. Jedným riešením by bolo odsťahovať sa niekam do džungle, kde sa vyhneme všetkých technológiam a množstvu stresových faktorov súčasnej doby. Život by sa stal ťažším na prežitie no jednoduchším pre život. Pre tých, ktorý by chceli zostať, môže byť odpoveďou viac oddychu a viac miernosti.

Čo to znamená kvalitne si odpočinúť.

Otázka, ktorú si pokladám už niekoľko mesiacov je „Čo to znamená ´kvalitne si odpočinúť´.“ Aj keď ma tento problém trápi už niekoľko rokov, trvalo mi dosť dlhý čas, kým som ho vôbec pomenovala. Kedysi mi ani len nenapadlo, že by niekto mohol mať problém či už fyzicky alebo psychicky odpočívať. Mala som pocit, že to čo treba neustále riešiť je práca, štúdium, osobné napredovanie, učenie sa nových vecí, atď. Odpočinok bol pre mňa niečo podradné, niečo pre slabochov, ktorí už nemôžu ďalej, tak si radšej zapnú telku alebo idú spať. Zistila som však, že kvalitný odpočinok je veľmi potrebný. Nie len fyzický, ktorý je možno jednoduchší na realizáciu ale aj ten psychický.

Psychický odpočinok, určité vypnutie a duševné očistenie však nie je až tak jednoduché, ako ľahnúť si do postele a spať (v prípade že nemáte problémy so zaspávaním). Je omnoho ťažšie zastaviť príval myšlienok, ktoré vám pripomínajú či už to, čo vás čaká a na čo nesmiete zabudnúť alebo to, čo ste možno nezvládli a pokašľali. Stres je silný protivník a často sa spája s ďalšími nepríjemnými emóciami ako sú úzkosť, strach, pocity menejcennosti, atď. Človeka takéto pocity a myšlienky dokážu psychicky vyčerpať a poškodiť. Ako sa ich dá vypnúť? Žiaľ nie je možné jednoducho stlačiť vypínač a oddýchnuť si, ale verím tomu, že sa to dá postupne natrénovať. Verím, že odpoveďou je naučiť sa určitej forme meditácie.

Meditácia

Meditácia, ktorá vedie k sile mysle je vo viacerých náboženstvách. Meditáciou je známy hlavne budhizmus a iné východné náboženstva. Slovo meditácia vychádza z latinského „meditatio“, čo znamená rozjímať. Aj v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní je dôležitým prvkom rozjímanie alebo meditácia. Pre mnohých členov to môže byť novinka ako pred časom aj pre mňa.

Ako som však prišla na to, že rozjímanie je v evanjeliu Ježiša Krista dôležitým prvkom? Jednoducho som sa opäť zamerala na učenie a život Ježiša Krista, ktorého príklad nasledujeme. Aj Ježiš rozjímal alebo ak chcete meditoval či psychicky odpočíval. Nájdete o tom viac v nasledujúcom článku.Kliknite tu.

V Cirkvi máme odporúčané mnohé aktivity, ktoré úzko súvisia s meditáciou či s psychickým oddychom, ako sú osobná modlitba, štúdium písiem, rodinný domáci večer, prospešné oddychové aktivity, svätenie sabatu, návšteva chrámu, zúčastňovanie sa nedeľných bohoslužieb atď. Verím, že si nájdete čas a prečítate si viac v 3. časti článku tu.

Nie som síce žiaden odborník na meditáciu či rozjímanie. No myslím si, že tým začiatočným a najdôležitejším bodom je uvedomiť si či aj ja potrebujem viac psychickej pohody, čistejšiu myseľ, uvoľnenosť a oddych. A pokiaľ áno, tak hor sa do toho.

The post Meditácia ako súčasť evanjelia: Hlučný svet okolo nás (1.časť) appeared first on PodteSvati.sk.