Písma z prvej ruky

Keď som sa prvýkrát zoznamoval s náukou Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, všimol som si aký veľký dôraz kládli na rodinné a osobné štúdium Božieho slova. Mal som čerstvých 18 a ako výmenný študent som strávil 11 mesiacov v štáte Oregon v rodine Kahnových. Rodičia vychovávali 4 deti a každý večer spolu čítali v písmach, toho roku v Novom zákone. S železnou pravidelnosťou to bola aspoň jedna kapitolu pred spaním. Sedeli sme v obývačke na koberci a striedali sme sa pri čítaní. Pekne po poriadku, každý jeden verš, pritom nešlo o suché čítanie ako zo šlabikára ale bol tu v prvom rade priestor na otázky a odpovede. Pocítil som, že náboženstvo hrá veľkú úlohu v ich osobných životoch. Zaujalo ma to, ale domnieval som sa, že „iné“ veci sú pre mňa dôležitejšie.

Avšak, mýlil som sa a o rok neskôr som si dal záväzok prečítať celý Nový zákon a Knihu Mormonovu. Chcel som zistiť sám pre seba, či aj ja budem cítiť ten vplyv Ducha Svätého, o ktorom hovorili Kahnovi, a iní verní členovia a misionári Cirkvi. Veru, cítil som ho! A nie iba raz, cítil som ho vždy, keď som sa modlil a čítal písma, prišiel na nedeľnú bohoslužbu, pomáhal v rodine, či Cirkvi. Po dňoch štúdia a modlitby som sa rozhodol pridať k svojim životným prioritám vzťah s Bohom. Kajal som sa z mojich dovtedajších hriechov, bol som pokrstený a prijal dar Ducha Svätého. Naštartoval sa mi nový život s prívlastkami naplnený a radostný.

Samozrejme, že tento život nie je prechádzka ružovou záhradou a prináša so sebou výzvy. Ako väčšina verných členov Cirkvi, rovnako aj ja, som si tesne pred krstom a po krste musel prejsť obdobím pokúšaní a skúšok svojej, v tej dobe, mini viery. Nie nadarmo sa v písmach píše aj o tom, že „neobdržíte svedectvo, až po skúške svojej viery“ (Éter 12:6). Moja viera v Ježiša Krista toho času pripomínala veľkosťou naozaj ledva horčičné semienko ale túžba rozvinúť ju vo mne silnela.

Môj obľúbený verš

Jedného dňa som v Knihe Mormonovej čítal tento verš:

Teraz, taká bola viera tých, o ktorých som hovoril; sú mladí a ich myseľ je pevná a neustále vkladajú dôveru svoju v Boha.

Alma 57:27

Kniha Mormonova

Predstavil som si v akej situácii sa títo mladíci nachádzali a snažil som sa preniesť ich situáciu do tej mojej. Bojoval som vo svojom prvom skúškovom na vysokej škole, súčasne som pracoval na čiastočný úväzok a nebol som si istý, ako to všetko zvládnem. Dám všetky skúšky, udržím si svoju pracovnú pozíciu? Tento verš mi ale dodal odvahu a prilial nádej!

Povedal som si: „Chcem byť ako títo mladíci! Mladý som a keď svoju myseľ upriamim na Boha a budem v Neho neprestajne vkladať dôveru, verím, že dobré veci prídu“. Tak aj bolo. Tento verš som sa rozhodol naučiť sa naspamäť. Vo chvíľach, keď čelím neľahkej situácii si ho v duchu odrecitujem niekoľkokrát. Tak vložím vieru v Boha, dúfajúc, že všetko sa udeje podľa Jeho vôle.

Hľadiac na život po krste v Cirkvi Ježiša Krista, vidím mnohé cenné dary a požehnania, ktoré prišli a prichádzajú do môjho života už 8 rokov. Mám úžasnú milujúcu manželku a rodinu, som zdravý, mám prácu, ktorá ma napĺňa, cítim Ducha svätého vo svojom živote … a mnoho ďalších. Stále som duchom mladý a tak verím, že prísľub tohto verša sa bude naďalej napĺňať aj s rastúcim vekom.

Aké sú vaše obľúbené verše a ako vám pomáhajú?  Podeľte sa o s nami, alebo mi napíšte priamo.

The post Máte svoj obľúbený verš? appeared first on PodteSvati.sk.

Áno, táto úvaha v každom prípade dáva zmysel, ale ako je to v realite? Väčšinou keď prechádzam cez centrum mesta, kde najčastejšie stretávam ľudí prosiacich o pomoc, ponáhľam sa na dôležité stretnutie či na autobus a podobne. Jedlo pri sebe zvyčajne nenosím a najbližší obchod s potravinami je vzdialený povedzme päť minút chôdze. Cesta tam a späť aj s nákupom nejakých potravín by mi možno zabrala pätnásť minút. Rýchlo si to v hlave prepočítam a veľakrát zistím, že na to momentálne, žiaľ, naozaj nemám čas. A tak musím rýchlo urobiť neľahké rozhodnutie. Mám jednoducho odohnať ten pocit, ktorý ma priam núti pomôcť tomuto konkrétnemu človeku?  Alebo mu mám dať rýchlo pár drobných aj za cenu toho, že ich možno utratí za alkohol. Chcem mu predsa pomôcť, nie uškodiť.

Čo o tom povedal kráľ Benjamín?

Často hľadám pomoc práve v písmach. Možno tomu nebudete veriť, ale väčšinou tam nachádzam odpovede na svoje otázky. Takto hovoril kráľ Benjamín svojmu ľudu:

„16 A tiež vy sami budete pomáhať tým, ktorí pomoc vašu potrebujú; poskytnete z majetku svojho tomu, kto je v núdzi; a nestrpíte, aby k vám žobrák vznášal prosbu svoju nadarmo, a nezapudíte ho, aby nezahynul.

17 Možno si poviete: Človek ten si sám privodil biedu svoju; takže pozdržím ruku svoju a nedám mu z jedla svojho, ani mu neudelím z majetku svojho, aby netrpel, lebo tresty jeho sú spravodlivé –

18 Ale ja vám hovorím: Ó človeče, ten, kto toto činí, má veľký dôvod k pokániu; a ak nebude činiť pokánie z toho, čo učinil, zahynie naveky a nebude mať podiel v kráľovstve Božom.

19 Lebo hľa, nie sme všetci žobrákmi? Nezávisíme všetci na rovnakej Bytosti, dokonca na Bohu, celým majetkom, ktorý máme, jedlom a odevom, a zlatom, a striebrom, a celým bohatstvom všelijakého druhu, ktoré máme?

20 A hľa, dokonca aj v tejto dobe vzývate meno jeho a žiadate o odpustenie hriechov svojich. A strpel, aby ste žiadali nadarmo? Nie; vylial na vás Ducha svojho a spôsobil, že sa srdce vaše naplnilo radosťou, a spôsobil, že ústa vaše boli zatvorené, takže ste neboli schopní reči, tak nesmierne veľká bola radosť vaša.

21 A teraz, ak Boh, ktorý vás stvoril, na ktorom ste závislí životom svojím a všetkým, čo máte, a čím ste, vám poskytuje všetko, o čo vo viere požiadate a čo je správne, veriac, že obdržíte, ó, ako si potom vy máte jeden druhému poskytovať z majetku, ktorý máte.

22 A ak súdite človeka, ktorý k vám vznáša prosbu svoju o majetok váš, aby nezahynul, a odsúdite ho, o čo viac spravodlivé bude odsúdenie vaše za neposkytnutie majetku svojho, ktorý nepatrí vám, ale Bohu, ktorému tiež patrí život váš; a predsa nevznášate žiadnu prosbu ani nečiníte pokánie z toho, čo ste učinili.

23 Hovorím vám, beda tomu človeku, lebo majetok jeho zahynie s ním; a teraz, ja hovorím veci tieto tým, ktorí sú bohatí čo do vecí sveta tohto.

24 A znova, hovorím chudobným, vám, ktorí nemáte, a predsa máte dosť, aby ste prežívali zo dňa na deň; mám na mysli všetkých vás, ktorí odmietate žobráka, pretože nemáte; chcem, aby ste si v srdci svojom povedali toto: Nedávam, pretože nemám, ale keby som mal, dal by som.“ (Mosiáš 4:16-24)

Čo mi tieto verše napovedajú?

A tak si vravím, že všetko, čo mám, mám od Nebeského Otca, ktorý mi žehná a pomáha. A ja pravda, že mi veľmi žehná a veľmi pomáha. Mám viac ako potrebujem. Budem teda štedrá a podelím sa s niekým, kto potrebuje pomoc ? Alebo si vo svojom srdci poviem, že si za to najskôr môže sám a moju pomoc by možno len zneužil? Možno práve toto je zámer Nebeského Otca. Chce nás naučiť, aby sme mali srdce plné túžby pomáhať a nie srdce plné odsúdenia druhých. Chce, aby sme urobili rozhodnutie za seba, rozhodnutie pomôcť druhému a nie rozhodnutie za neho typu „ Aj tak si kúpi alkohol.“ Čo urobí daný človek je už jeho rozhodnutie, ktoré mu Boh dovolil už vtedy, keď nám dal všetkým slobodnú vôľu. Hľaďme teda na to, aby naše vlastné svedomie bolo čisté a aby sme sa svojimi skutkami podobali na Ježiša Krista.

Stále si ale môžete povedať, že tých ľudí, ktorí prosia je na každom kroku  viac než dosť a všetkým im pomôcť tak či tak nemôžete. Žiaľ, jeden všetkým nepomôže. Je preto dôležité, aby sme počúvali nabádania Ducha, ktorý nám môže vnuknúť, kto je ten človek alebo tí ľudia, ktorým máme práve my v konkrétnu chvíľu pomôcť či už kúpením jedla  alebo aj darovaním peňazí.

The post Pomôcť či nepomôcť žobrákovi? appeared first on PodteSvati.sk.

Každý jeden človek vo svojom živote či už častejšie alebo z času na čas zažíva chvíle neistoty, vypätia síl, smútku či sklamania. Keď si spomeniem na ťažšie situácie vo svojom živote, snáď všetky majú spoločnú črtu, priateľov alebo milých ľudí, ktorí boli pozorní a neváhali mi podať pomocnú ruku.

Ježiš Kristus vnímal

Ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní často vzhliadame k Spasiteľovi a berieme si od Neho príklad snáď vo všetkom, čo robil.

Pri svojej návšteve Nefitov Ježiš nehľadel len na svoje poslanie, čím bolo učenie Jeho evanjelia, ale hľadel aj na osobitné potreby ľudí, ktorí pred ním stáli. „…Znova sa rozhliadol po zástupe a uzrel, že plačú a uprene na neho hľadia, akoby ho chceli prosiť, aby s nimi zostal ešte chvíľu. A on im povedal: Hľa, vnútro moje je naplnené súcitom voči vám. Máte medzi sebou nejakých, ktorí sú chorí? Priveďte ich sem. Máte nejakých, ktorí sú chromí alebo slepí, alebo krívajúci, alebo zmrzačení, alebo malomocní, alebo ktorí sú ochrnutí, alebo ktorí sú hluchí, alebo ktorí sú akokoľvek sužovaní? Priveďte ich sem a ja ich uzdravím, lebo mám s vami súcit; vnútro moje je plné milosrdenstva. Lebo cítim, že si prajete, aby som vám ukázal to, čo som urobil bratom vašim v Jeruzaleme, lebo vidím, že viera vaša postačuje na to, aby som vás uzdravil.” (3.Nefi17:5-8)                                                                                                                                                                                                                                               

Na rozpoznanie potrieb druhých Ježiš používa rovnaké zmysly ako máme aj my. Rozhliadal sa a uzrel. Díval sa a videl, a cítil pretože mal s nimi súcit a bol plný milosrdenstva.

Aj zmysly treba trénovať

Dívať sa a následkom toho vidieť je naše osobné rozhodnutie. Avšak naše zmysly na rozpoznanie potrieb druhých môžu byť otupené, ak boli dlhodobo používané len na naše vlastné potreby. Môžu ochabnúť tak isto, ako ochabnú svaly, ktoré nie sú trénované. Napriek tomu týmito zmyslami neustále oplýva každý jeden človek a ak chce, dokáže ich používať.

Zrejme poznáte vo svojom okolí ľudí, ktorí majú či už finančné problémy, nezhody v rodine alebo zdravotné ťažkosti.  Môžete si pomyslieť: „ Ako mám pomôcť? Vidím síce potreby druhých, vidím ich problémy a ťažkosti, ale nie je v mojej moci s tým niečo urobiť, veď neviem robiť zázraky ako Ježiš.“ Konať zázraky však nie je vždy nevyhnutné a ani to nikto od nás neočakáva. Aj jednoduchý úsmev, venovaný čas, rozhovor, povzbudenie, kompliment, drobná služba či záujem dokážu pozdvihnúť srdce a vykonať „zázraky“.  Prorok Alma učil svojho syna Helamana: „ …malými a prostými vecami sa uskutočňujú veci veľké a malé prostriedky v mnohých prípadoch zahanbujú múdrych.“  (Alma 37:6)

Dary a talenty

Ježiš Kristus hovoril podobenstvo o talentoch. „…človek pred odchodom na cesty zavolal sluhov a odovzdal im svoj majetok. Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden, každému podľa jeho schopností.“ (Matúš 25:14-15) Každý z nás dostal dary a talenty. Je iba na našom osobnom rozhodnutí či ich znásobíme, tým že ich budeme používať alebo zakopeme do zeme ako posledný sluha, ktorý sa bál, že by o svoj talent prišiel. Najlepší spôsobom používania talentov je služba druhým.

Prednedávnom do našej cirkevnej pobočky v Košiciach zavítala neznáma pani. Rýchlo sme zistili, že je takisto členka Cirkvi a pochádza z Ukrajiny. Je umelkyňa a v Košiciach dostala prácu v štátnom divadle. Táto sestra sa okamžite ponúkla, že môže hrať na klavíri počas nedeľných zhromaždení. Síce nám nepremenila vodu na víno, ale pre našu pobočku, v ktorej sme nemali stáleho klaviristu to bol presne ten „zázrak“, ktorý sme potrebovali.

Síce nám nepremenila vodu na víno, ale pre našu pobočku, v ktorej sme nemali stáleho klaviristu to bol presne ten „zázrak“, ktorý sme potrebovali.

Viete o svojich talentoch? Ak nie, spýtajte sa svojich rodičov, priateľov, manžela či manželky. Neverím, že by niekto mohol dostať odpoveď, že žiadny talent nemá.  Viete spievať? Môžete niekomu spraviť radosť. Ak viete počúvať, môžete druhému uľaviť na duši. Ak viete povedať milé slová, môžete druhých povzbudiť. Talentov a možností je nekonečno.

The post Potrebujeme konať zázraky, aby sme pomohli druhým? appeared first on PodteSvati.sk.