Motivovať k dobrej veci

Cieľ môjho písania je vždy rovnaký. Motivovať k dobrej veci. Myslím si, že jedna z najcennejší vecí, s ktorou sa môžeme s druhými podeliť je nádej. Nádej je pre mňa niečo ako pohonná hmota. Nádej je tou hybnou silou, ktorá ma zdvihne ráno z postele alebo ktorá ma prinútiť sedieť nad knihou a učiť sa. Niekoho motivovať pre mňa znamená ukázať mu veci v lepšom, ale pravdivom svetle. Pokiaľ veríme v milujúceho Otca v nebi potom skutočne je prítomná nádej a je prítomné svetlo vo všetkých akokoľvek ponurých životných situaciach. Počas minuloročnej Veľkej Noci som písala o Kristovi a o nádeji, On žije a preto nádej žije tiež.

V priebehu úspešného dňa, týždňa či mesiaca sa „ružový“ článok píše pomerne ľahko. Nikto však za slnečného dňa nepotrebuje dodať nádej a odvahu, a preto si vravím, že by som sa mala deliť o svoje myšlienky aj vtedy, keď nie sú utriedené a usmievavé. Veď aj o tom je život. Všetci to zažívame. A možno by sme sa mali spolu viac rozprávať o nepríjemných veciach. Prečo? Aby sme si navzájom dodali nádej.

Život má etapy

Momentálne ma nad vodou udržiava poznanie, že život má určité etapy. Ak nemáte 8 rokov ale o čosi viac a pozriete sa spätne na svoje roky, zistíte, že váš život už nejaké  tie etapy skutočne mal. Možno ste mali vo svojom živote etapu nešťastného vzťahu, etapu dobrej práce, etapu ťažkého skúškového, obdobia na materskej, etapu, ktorú ste prežili s partiou zo strednej, etapu po strate blízkeho človeka alebo len jednoducho etapu, v ktorej ste boli šťastnejší a etapu, kedy bol smútok vašou častou emóciou.

Áno, tiež som mala horšie životné etapy. Hneď sa mi vybavuje niekoľkoročné obdobie v detstve, kedy som sa dokonca bála chodiť domov alebo čas po nastúpení do práce po výške, kedy som prežívala sklamanie so všetkým, čo k tomu patrí.

Život nám prináša situácie, kedy horko-ťažko udržiavame iskričku nádeje, že sa snáď veci zlepšia. V tom horšom prípade sa nádeje úplne pustíme. Ľudia vám môžu kadečo rozprávať, dávať rady a vyjadrovať rozličné predpovede do budúcnosti. Ale vy sa jednoducho neoklamete. Viete, čo sa stalo a čo cítite. A nejaké slová okolo sú oproti vaším hlučným myšlienkam len šumom vetra.

Obraz životných etáp mi ale predsa len dáva nádej. Viem, že už bolo viackrát ťažko, ale predsa sa to zmenilo. Prišli skutočnosti, ktoré som vôbec neočakávala a vyčarovali mi opäť úsmev a tvári. Pýtate sa či je to potrebné, aby sme vo svojich životoch mali tieto ťažké etapy? A je potrebné, aby niektoré boli také dlhé či také bolestivé? To naozaj neviem. Viem len to, že aj oni tvoria to, kým som dnes a kým sa raz stanem. Učia ma chápať druhých a mať súcit. Učia ma byť zdržanlivou pri vynášaní súdov. A učia ma vážiť si to, čo mi ostalo.

Pár rád od srdca

Ak sa práve nachádzate v ťažkej etape, verte tomu, že je to „len“ etapa a nie váš život. Počúvajte druhých, ale hlavne počúvajte vaše srdce. Pretože ono vie, kým naozaj ste, bez ohľadu na to, aké chyby ste urobili. Tie vás nedefinujú. Verte viac Nebeskému Otcovi než vlastnému nedokonalému úsudku. A neváhajte sa podeliť o svoje myšlienky aj keď nie sú zrovnané, utriedené či vôbec dávajúce zmysel. Všetko má nakoniec svoj zmysel.

The post Život má etapy appeared first on PodteSvati.sk.