Túžba po múdrosti

Písal sa rok 827, keď sa narodil Konštantín (Cyril) ako 7. dieťa v rodine solúnskeho úradníka Leva. Od malička túžil Konštantín po múdrosti a hľadal ju. Jeho duša túžila po vzdelaní, 6 rokov sa učil na cisárskom dvore, po ktorých sa stal knihovníkom cisárskej knižnice, neskôr dokonca profesorom filozofie. Chýry o Konštantínovej múdrosti sa niesli do ďalekých krajov. Častokrát mu učitelia a kňazi nestačili v odpovediach.

Konštantín nebol domased, či knihomoľ. Jeho silné svedectvo o Bohu horelo, a tak bol vyslaní na misiu do arabského sveta. Po návrate z nej sa spolu s bratom Metodom na chvíľu utiahli do kláštora, kde kázali a učili nastupujúcu generáciu čoskoro vyslaných Božích služobníkov. To však netrvalo dlho a Konštantín, znalec mnohých jazykov, bol vyslaný k národu Chazarov. Následne sa k cisárovi Michalovi III. doniesla prosba od poslov slovanského kniežaťa Rastislava, či by mohol poslať učiteľa. Bolo to roku 862 a cisár neváhal poslať dokonca dvoch vzdelancov!

„Náš ľud sa odklonil od pohanských Bohov a uveril Hospodinovi“

Veľké dielo vo veľkomoravskej ríši

Konštantín a Metod poznali reč Slovanov ale boli si vedomí toho, že Slovania nemali písmo. So zvolením cisára preto zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku a odišli na Veľkú Moravu.

Chodili po krajine, učili a kázali evanjelium Ježiša Krista a ľud ich s vďakou počúval. Veď ako inak … nikoho tak vzdelaného predtým nestretli, ba asi ani netušili, že takú múdrosť je možné nadobudnúť. Založili školy, kde sa učilo a vysvetľovalo Božie slovo. Národ dovtedy pohanský zatúžil po slovách Hospodinových vo svojom vlastnom jazyku, ktorému rozumeli. Bratia Konštantín a Metod im poskytli duchovnú výživu a vzdelanosť. Do rúk ľudí sa tak dostalo Božie slovo, liturgické knihy a zbierky zákonov.

Veď v knihe Filipanom čítame slová Apoštola Pavla: „Aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: Ježiš Kristus je Pán“ (Filipanom 2:11) znel častokrát argument vierozvestcov v boji proti neprajníkom. Tí si neželali, aby sa múdrosť dostala do rúk „obyčajných ľudí“ a preto horlivo bojovali proti nim. Nechceli dovoliť, aby sa slovanský jazyk stal liturgický, naopak chceli, aby latinčina, hebrejčina a gréčtina aj naďalej hrali prím. Takto by dlhoročné úsilie bratov vyšlo nazmar.

Boj pokračuje, Metod razí cestu ďalej

Bratia sa vzopreli, vysvetlili svoje ušľachtilé zámery pápežovi Hadriánovi, ktorý im uveril a podporoval ich. Schválil liturgiu v slovanskom jazyku a už-už boli na víťaznej ceste späť na Veľkú Moravu. Konštantínove ohlodané zdravie mu to už ale nedovolilo, a v Ríme ako 42-ročný  skonal. Ešte pred smrťou ale prijal meno Cyril a tak si ho pamätáme dodnes.

Metod ale neskončil v práci kázania evanjelia a boji proti odporcom slovanského jazyka a kresťanského učenia. Usilovne pokračoval v nastolenej práci. Učil, delil sa o svedectvo, slúžil ľuďom, a pripravil mnohých slovanských vladárov ku krstu. Nebál sa kritiky slovanského kniežaťa Svätopluka, ktorého život bol v rozpore s kresťanským morálnym žitím. Spolu so svojimi dvoma žiakmi dokončil preklad Svätého písma a ako 70-ročný zomrel na moravskom Velehrade.

Práve vďaka týmto dvom misionárskym bratom a ich spoluslužobníkom sa viera v Boha rozšírila medzi nás, Slovanov. Ďakujeme! Vlastné písmo, elementárne vzdelanie a bohoslužby v jazyku, ktorému ľud rozumel.

Zoberme si niečo z ich životnej cesty

Zásluhy solúnskych bratov sú obrovské a ako člen Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní som inšpirovaný ich usilovnosťou v kázaní evanjelia a charakterovými rysmi bratov. Ich túžba po múdrosti, láska k ľuďom iného národa a kultúry, odvaha vykročiť zo svojho pohodlia, trpezlivosť v ťažkých situáciách, neoblomná viera v Boha, bohabojnosť, boj za spravodlivosť. Títo misionári, Cyril a Metod, nasledovali učenie Ježiša Krista najlepšie ako vedeli. Zoberme si niečo z ich životnej cesty, vezmime si niečo z ich vlastností, ktoré počas života cibrili ako pripomienku našich slovanských vierozvestcov

The post Cyril a Metod – naši slovanskí misionári appeared first on PodteSvati.sk.