Niet miesta pre Michala

Jedného dňa sa Mišo rozhodol tam zájsť. Bohoslužba už začala, Michal vstúpil do kostola, hľadal si miesto na sedenie. Kostol bol ale úplne plný. Ľudia zamerali svoj zrak na Miša, on naďalej hľadal miesto na sedenie. Postupne sa Michal blížil až k rečníckemu pultíku a ani tam nenašiel čo i len jedno voľné miesto, a tak si kvokol priamo na koberec pred oltárom.

Teraz už boli ľudia doslova v pozore. Nervozita vo vzduchu sa dala doslova krájať. V tom miništrujúci farár uzrel diakona kráčajúceho vpred. Tento postarší elegantný, pokorný  muž so šedivými vlasmi smeroval o palici k Michalovi. Mnohí si hovorili: „Ako pochopí tento vzdelaný postarší muž správanie tohto mladíka kvočiaceho pred oltárom?“

Trvalo hodnú chvíľku, kým sa diakon dostal k Michalovi. Kázeň ustala, zostalo ticho, bolo počuť iba ohlas palice, o ktorú sa diakon opieral. Všetky oči ľudí v kostole sa sústredili na týchto dvoch. Starý diakon pustil palicu a s ťažkosťami si sadol na koberec vedľa Michala, aby spoločne s ním mohol uctievať Boha.

Možno ste jedinou bibliou, ktorú ľudia niekedy prečítajú

Každý musí prehltnúť kus emócií. Kazateľ sa prinavráti ku kázni a povie: „Nezapamätáte si to, o čom budem dnes kázať. To, čo ste dnes videli, na to nikdy nezabudnete.“

„Pozor, na to ako žijete. Môže sa stať, že vy budete tou jedinou bibliou, ktorú ľudia niekedy prečítajú, či vôbec otvoria.“

Tento článok bol pôvodne publikovaný, preložený a ďalej upravený.

The post Michal a starý diakon – príbeh žijúcej biblie appeared first on PodteSvati.sk.