Prvé 2 verše 30.-tej kapitoly čítajú:

V týchto veršoch hovorí Nefi k svojmu ľudu o ich židovskom pôvode a stave ako Božieho „vyvoleného ľudu,“ (o tom je táto celá kapitola). Avšak zásady, ktoré Nefi učí sú rovnako tak pravdivé pre nás dnes ako boli pre dávnych Nefitov 550 pred. Kristom. Ak by bol Nefi dnes nažive, jeho slová by mohli znieť takto:

A teraz hľa, milovaní členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, chcel by som k vám hovoriť; lebo ja, Nefi, by som nestrpel, aby ste sa domnievali, že ste spravodlivejší ako nečlenovia Cirkvi. Lebo hľa, ak nebudete zachovávať prikázania Božie, všetci podobne zahyniete; a pre slová, ktoré boli hovorené sa nemusíte domnievať, že nečlenovia Cirkvi sú úplne zničení.

Lebo hľa, hovorím vám, že toľko nečlenov, koľko ich bude činiť pokánie, je ľudom zmluvy Pánovej; a toľko členov, koľko ich nebude činiť pokánie, bude zavrhnutých; lebo Pán nečiní zmluvy s nikým, okrem tých, ktorí činia pokánie  a veria v Syna jeho, ktorý je Svätý Izraelský.

Som mormon ≠ som lepší ako ostatní

Navštívme opätovne verš v 2. Nefim. „Ja, Nefi, by som nestrpel, aby ste sa domnievali, že vy mormóni ste spravodlivejší ako nemormóni“

Toto je dôležité. Nefi priamo adresuje pýchu svojho ľudu. Jasne dáva najavo, že aj keď sa nazývame “ľud zmluvy”, neznamená to, že sme spravodlivejší než ľudia iného vierovyznania.

Nie, nepredstierame pokoru. Nie je to fasáda. Je to proste tak. Ak sa domnievame, že naša príslušnosť k Cirkvi nás automaticky robí lepšími a spravodlivejšími ako hocikto iný, sme na omyle.

Nie-mormon ≠ zatratenie

Ako sa píše v Nefiho veršoch: „nemusíte sa domnievať, že nečlenovia Cirkvi sú úplne zničení.“

Áno, mali by sme sa cítiť extrémne požehnaní, že máme práve teraz evanjelium Ježiša Krista v našich životoch. Máme prístup ku kompletnej náuke, kňazskej právomoci a spásnym obradom. Nezabúdajme, prosím, ale na podobenstvo o robotníkoch na vinici. Ak získame spásne obrady v prvej hodine, či v jedenástej … na konci dňa príde rovnaká odmena. Pre jasnosť výkladu dodávam, že vinica v tomto podobenstve nepredstavuje Cirkev, je to Božie kráľovstvo.

Nesúďme druhých kvôli tomu, že sme boli nájdení skôr. Deň má stále dostatok času.

Je Cirkev dôležitá? Samozrejme, že áno! Cirkev je naším vozidlom k Bohu. Cirkev nie je konečnou destináciou. Luteráni majú vozidlo, katolicizmus má taktiež svoje vozidlo. Prezbyteriáni majú taktiež svoje vlastné vozidlo. Rozdiel medzi našim mormónskym vozidlom a inými je to, že naše fáro prešlo znovuzriadením v roku 1834 na model Kristovej Cirkvi z roku 34 n.l. Ostatným autám chýbajú niektoré dôležité súčasti a súčiastky, ktoré robia jazdu o niečo ťažšou.

Pán má províziu v Pláne spásy pre šoférov životom na rôznych cestách: spásne obrady, misionárska práca pre živých i zosnulých, milénium. Všetky zmienené elementy mám majú pomôcť dôjsť k nebeským bránam – každému – mormónom aj ne-mormónom, mužom a ženám, slobodným, či závislým, čiernym, či bielym a tým, ktorí sa neradi škatuľkujú.

Ešte nie je koniec. Zostáva ešte nejaký čas pre každého jedného z nás. Každý môže činiť pokánie a veriť v Krista. Posledný súd nenadišiel. Pusťme sa do práce a urobme to najlepšie, čo sa dá, aby sme boli pripravení.

Autorom pôvodného článku s názvom „Did You Catch What Nephi Warned Mormons About in 2nd Nephi?“ je David Snell.

The post Nefi nás varoval. Vtedy a dnes appeared first on PodteSvati.sk.

Je to naša ľudská povaha, snažiť sa o väčšinu vecí samostatne. Keď si ale priznáme, že na to samy nestačíme, vynoria sa otázky: „Verím v vyššiu bytosť?“ alebo „Verím, že mám ešte silu sám pokračovať?“ Hoci môže byť zložité odložiť vlastnú pýchu, je to dôležitý krok v našom raste. Požiadanie o pomoc neznamená, že sme slabí ale, že sme ochotní podvoliť sa, nechať si pomôcť. Ako rozvinieme cit pre nádej, keď množstvo všetkých skúšok zaslepuje každú podobu svetla?

Nádej predchádza viere

Spýtajte sa v modlitbe. Keď vás samotná myšlienka veriť odrádza, priznajte si svoje hranice, obmedzenia. Otec, usilujúci sa o požehnanie pre svojho syna, zvolal „Verím, pomôž mojej neviere!“ Mať vieru, znamená veriť vo veci, ktoré nevidíme. Na to, aby sme verili v niečo neznáme, sa musíme naučiť rozvíjať nádej, že veci sa zlepšia. Pestovanie túžby prehrýzť sa životnými ťažkosťami a zdolať ich je postačujúca k prekonaniu zúfalstva. Naša schopnosť prebíjať sa ťažkosťami počas života tak bude rásť ruka v ruke s vierou prinášajúcou pokoj.

On nás bude držať za ruku

Je pravda, že ľudia nemusia vedieť a porozumieť skúškam, ktorým v živote čelíte. Je tu niekto, kto o nich vie: Ježiš Kristus. V záhrade Getsemany pociťoval všetky naše bolesti, trápenia, stres, pocity a všetky myšlienky, na ktoré si dokážeme spomenúť. Pozná vás osobne podľa mena, pozná vaše potreby. On vie ako nás upokojiť, je pripravený a ochotný držať nás pri každej životnej skúške za ruku. Čo za to požaduje? Mať vieru, čo i len ako horčičné semienko, že On vám pomôže prejsť životnými prekážkami.

Autorkou článku s názvom “Faith as a mustard seed” je NICOLE PRIEST. Pôvodne bol publikovaný na http://faithcounts.com/faith-mustard-seed/.

The post „Verím, pomôž mojej neviere!“ appeared first on PodteSvati.sk.