Písma z prvej ruky

Keď som sa prvýkrát zoznamoval s náukou Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, všimol som si aký veľký dôraz kládli na rodinné a osobné štúdium Božieho slova. Mal som čerstvých 18 a ako výmenný študent som strávil 11 mesiacov v štáte Oregon v rodine Kahnových. Rodičia vychovávali 4 deti a každý večer spolu čítali v písmach, toho roku v Novom zákone. S železnou pravidelnosťou to bola aspoň jedna kapitolu pred spaním. Sedeli sme v obývačke na koberci a striedali sme sa pri čítaní. Pekne po poriadku, každý jeden verš, pritom nešlo o suché čítanie ako zo šlabikára ale bol tu v prvom rade priestor na otázky a odpovede. Pocítil som, že náboženstvo hrá veľkú úlohu v ich osobných životoch. Zaujalo ma to, ale domnieval som sa, že „iné“ veci sú pre mňa dôležitejšie.

Avšak, mýlil som sa a o rok neskôr som si dal záväzok prečítať celý Nový zákon a Knihu Mormonovu. Chcel som zistiť sám pre seba, či aj ja budem cítiť ten vplyv Ducha Svätého, o ktorom hovorili Kahnovi, a iní verní členovia a misionári Cirkvi. Veru, cítil som ho! A nie iba raz, cítil som ho vždy, keď som sa modlil a čítal písma, prišiel na nedeľnú bohoslužbu, pomáhal v rodine, či Cirkvi. Po dňoch štúdia a modlitby som sa rozhodol pridať k svojim životným prioritám vzťah s Bohom. Kajal som sa z mojich dovtedajších hriechov, bol som pokrstený a prijal dar Ducha Svätého. Naštartoval sa mi nový život s prívlastkami naplnený a radostný.

Samozrejme, že tento život nie je prechádzka ružovou záhradou a prináša so sebou výzvy. Ako väčšina verných členov Cirkvi, rovnako aj ja, som si tesne pred krstom a po krste musel prejsť obdobím pokúšaní a skúšok svojej, v tej dobe, mini viery. Nie nadarmo sa v písmach píše aj o tom, že „neobdržíte svedectvo, až po skúške svojej viery“ (Éter 12:6). Moja viera v Ježiša Krista toho času pripomínala veľkosťou naozaj ledva horčičné semienko ale túžba rozvinúť ju vo mne silnela.

Môj obľúbený verš

Jedného dňa som v Knihe Mormonovej čítal tento verš:

Teraz, taká bola viera tých, o ktorých som hovoril; sú mladí a ich myseľ je pevná a neustále vkladajú dôveru svoju v Boha.

Alma 57:27

Kniha Mormonova

Predstavil som si v akej situácii sa títo mladíci nachádzali a snažil som sa preniesť ich situáciu do tej mojej. Bojoval som vo svojom prvom skúškovom na vysokej škole, súčasne som pracoval na čiastočný úväzok a nebol som si istý, ako to všetko zvládnem. Dám všetky skúšky, udržím si svoju pracovnú pozíciu? Tento verš mi ale dodal odvahu a prilial nádej!

Povedal som si: „Chcem byť ako títo mladíci! Mladý som a keď svoju myseľ upriamim na Boha a budem v Neho neprestajne vkladať dôveru, verím, že dobré veci prídu“. Tak aj bolo. Tento verš som sa rozhodol naučiť sa naspamäť. Vo chvíľach, keď čelím neľahkej situácii si ho v duchu odrecitujem niekoľkokrát. Tak vložím vieru v Boha, dúfajúc, že všetko sa udeje podľa Jeho vôle.

Hľadiac na život po krste v Cirkvi Ježiša Krista, vidím mnohé cenné dary a požehnania, ktoré prišli a prichádzajú do môjho života už 8 rokov. Mám úžasnú milujúcu manželku a rodinu, som zdravý, mám prácu, ktorá ma napĺňa, cítim Ducha svätého vo svojom živote … a mnoho ďalších. Stále som duchom mladý a tak verím, že prísľub tohto verša sa bude naďalej napĺňať aj s rastúcim vekom.

Aké sú vaše obľúbené verše a ako vám pomáhajú?  Podeľte sa o s nami, alebo mi napíšte priamo.

The post Máte svoj obľúbený verš? appeared first on PodteSvati.sk.