Je to naša ľudská povaha, snažiť sa o väčšinu vecí samostatne. Keď si ale priznáme, že na to samy nestačíme, vynoria sa otázky: „Verím v vyššiu bytosť?“ alebo „Verím, že mám ešte silu sám pokračovať?“ Hoci môže byť zložité odložiť vlastnú pýchu, je to dôležitý krok v našom raste. Požiadanie o pomoc neznamená, že sme slabí ale, že sme ochotní podvoliť sa, nechať si pomôcť. Ako rozvinieme cit pre nádej, keď množstvo všetkých skúšok zaslepuje každú podobu svetla?

Nádej predchádza viere

Spýtajte sa v modlitbe. Keď vás samotná myšlienka veriť odrádza, priznajte si svoje hranice, obmedzenia. Otec, usilujúci sa o požehnanie pre svojho syna, zvolal „Verím, pomôž mojej neviere!“ Mať vieru, znamená veriť vo veci, ktoré nevidíme. Na to, aby sme verili v niečo neznáme, sa musíme naučiť rozvíjať nádej, že veci sa zlepšia. Pestovanie túžby prehrýzť sa životnými ťažkosťami a zdolať ich je postačujúca k prekonaniu zúfalstva. Naša schopnosť prebíjať sa ťažkosťami počas života tak bude rásť ruka v ruke s vierou prinášajúcou pokoj.

On nás bude držať za ruku

Je pravda, že ľudia nemusia vedieť a porozumieť skúškam, ktorým v živote čelíte. Je tu niekto, kto o nich vie: Ježiš Kristus. V záhrade Getsemany pociťoval všetky naše bolesti, trápenia, stres, pocity a všetky myšlienky, na ktoré si dokážeme spomenúť. Pozná vás osobne podľa mena, pozná vaše potreby. On vie ako nás upokojiť, je pripravený a ochotný držať nás pri každej životnej skúške za ruku. Čo za to požaduje? Mať vieru, čo i len ako horčičné semienko, že On vám pomôže prejsť životnými prekážkami.

Autorkou článku s názvom “Faith as a mustard seed” je NICOLE PRIEST. Pôvodne bol publikovaný na http://faithcounts.com/faith-mustard-seed/.

The post „Verím, pomôž mojej neviere!“ appeared first on PodteSvati.sk.